Ihe nnọchianya anyanwụ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Helios ji igwe na- Ma eleghị anya ndị na-anya ụgbọ ụgbọ ya ( Ilion, 4th narị afọ BC; Ndị dike ihe ngosi nka nke Pergamon

Akụrụ bụ akara na-ahụ anya anya.  Akụrụ ụkwụ a na-ama egwuregwu (nwere ma ọ bụ akara ụzarị), obe, na spirals.  N'ihe ihe onyonyorechi, a na-ama karị ike nke ihe ma ọ bụ ike site na okpueze na-akpa mmetụta.

. [1]Mgbe ọrịa ihe n'usoro nke ndị na-eso if ndị na-atụnyere n'usoro ihe ewu ewu na njikere nke 19, echiche ndị na-achị achị na-akarị pastọ ifo na iconography n'usoro nke "ihe ọmụmụ".  Nke a bụ ihe gbasara Max Müller na ndị na-eso ụzọ ya akụkọ na 1860 n'ihe gbasara mkpuchi Indo-European .  [1] Ọtụtụ "akara ikwu" kwuru na apụ nke 19, dị ka swastika, triskele, Sun cross, wdg.  ka a na- መሪ ya nke ọma na elele afụ nke 20 nchebe.

  1. notably ciriticized by Richard Chase, The Quest for Myth (1951); see also Astralkult for the more general tendency of over-interpretation of mythology in terms of astral mythology.