Ikpe nke Ndị Europe na-ege ntị n'ihu ọha banyere mpụ ndị ọchịchị aka ike mere

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Mpụ Ndị Ọchịchị Ọchịchị Na-eme bụ akụkọ n' usoro nke ndị na-ege ntị n' Europe nke Onye isi oche Slovenia nke Kansụl nke European Union (January-June 2008) na ndi European Commission haziri. A haziri ikpe ahụ iji meghachi omume na arịrịọ nke Kansụl Ikpe Ziri Ezi na Mmekọrịta Obodo nke European Union mere na 19 Eprel 2007.

Onye isi oche nke EU Commission, José Manuel Durão Barroso na Praịm Minista Slovenia, Janez Janša, na 2007.

N' ịbụ nke Peter Jambrek dezigharịrị ma bipụta ya site n' aka Onye isi oche Slovenia nke Council of the European Union Crimes, akụkọ na usoro nyocha ma nyochaa mmebi ikike mmadụ buru ibu na nke buru ibu mere n' oge ọchịchị aka ike na Europe.

E nwere nnọkọ anọ na n' nuputa:

  • Olee otu esi emeziwanye ihe ọmụma banyere mpụ ọchịchị aka ike?
  • Olee otu esi eme ka ọha na eze mara banyere mpụ ọchịchị aka ike?
  • Gịnị ka a ga-amụta site na ahụmịhe na-aga nke ọma?
  • Olee otú e si eme ka udo dị?

Onye dere okwu mbido ahụ bụ Minista Ikpe Ziri Ezi nke Slovenia bụ Lovro Šturm, Jacques Barrot, osote onye isi oche nke European Commission for Justice, Freedom and Security. Mba ndị sonyere bụ: Estonia, Lithuania, Romania, Slovenia, Poland na Spain.

Isiokwu n' isiakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

I. Akụkọ ihe mere eme, aha n' na na nhazi nke mpaghara niile

  • Ikpe ziri ezi n' akụkọ ihe mere eme maka Europe: gịnị mere, mgbe na otu esi eme?
  • Atụmatụ maka nyocha nke ọchịchị Kọmunist.[1]
  • Ime ọchịchị Kọmunist na Slovenia n' Yugoslavia.
  • Ọchịchị aka ike na Slovenia na narị afọ nke 20.
  • Ihe ndị e ji mara usoro ikpe na Slovenia n' etiti 1945 na 1951.
  • uka nke Roman Katọlik dị na Slovenia n'okpuru ọchịchị aka ike atọ.
  • Mkpa maka mmeso nhata nke mpụ ndị Nazi na ndị Soviet.
  • Ebube nke ịkpa ókè n'etiti ndị mpụ ọchịchị aka ike metụtara.

Nke Abụọ. Mpụ gbara mba gburugburu na nleta ha

  • Mpụ ndị ọchịchị USSR na Germany mere na Latvia (1940-90).
  • Mmegide ndọrọ ndọrọ ọchịchị na 1940s na 1950s na Estonia.
  • Ndị Lithuania bụ ndị ọchịchị Kọmunist weghaara.
  • Poland - onye ọchịchị aka ike abụọ metụtara.
  • Ihe nketa Securitate - egwu na Romania.
  • Otu isiokwu a ga-echefu echefu: ndị mkpọrọ mba ọzọ nọ n'aka Soviet - na-eleba anya n' ụzọ pụrụ iche na ọdịnihu nke ndị nkịtị Hungary.
  • Mmegide megide ndị Slovenia site na Nazism nke Germany.
  • Mpụ ndị ọchịchị Fascist mere n'ókèala Slovenia.
  • Akụkụ ọchịchị aka ike nke ikpe na Republic of Slovenia (1945-90).
  • Ogige ịta ahụhụ 'ọrụ aka na Slovenia.
  • Ili nzuzo nke Agha Ụwa nke Abụọ na Slovenia
  • Mmegide ndị Kọmunist nke "ndị iro nọ n' ime" na Slovenia.

Nke Atọ. Ikpe ziri ezi: Nkwado na Nkwado Ikpe ziri

  • Nkwado n' ime udo n' iwu mba ụwa: echiche nke onye ọka iwu Estonia.
  • Ikpe nke mpụ ndị Nazi na ndị Kọmunist na Poland.
  • Banyere usoro mmezigharị na ọgwụgwọ na Bulgaria maka ndị a machibidoro iwu site na 1944 ruo 1989.
  • Ikpe ziri ezi na Spain.
  • Mmegide ndị Kọmunist na ikpe ziri ezi na Slovenia.
  • Mpụ ndị na-esote Agha Ụwa nke Abụọ n'ókèala Slovenia: nyocha ndị uwe ojii na ihe akaebe gbasara mpụ ndị n' okpuru iwu nke njedebe.
  • Banyere echiche, ụlọ ọrụ na ọnwụ.

Nke anọ. Ihe ncheta, Nkọwapụta na Ikike nke Total

V. Nkwado: N' Iwe aka nke Mgbukpọ

Ngwunye ọchịchị aka ike[dezie | dezie ebe o si]

Akụkọ ahụ kwuru ihe ndị na-esonụ banyere igwe ndị na-achị achị:  

Ụbọchị ncheta[dezie | dezie ebe o si]

Nzukọ omebe iwu nke Europe atụwo aro August 23 dị ka ụbọchị ncheta nke ndị merụrụ ahụ n'ọchịchị ọchịchị aka ike.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ịchị aka ike
  • Ụbọchị Ncheta Europe Maka Ndị Stalin na Nazism metụtara
  • Mkpebi Kansụl nke Europe 1481
  • Nkwupụta Prague banyere Akọnuche Europe na Ọchịchị Kọmunist
  • Nkwupụta Banyere Mpụ nke Ọchịchị Kọmunist
  • Nkwupụta Vilnius

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Totalitarian Dictatorship and Autocracy by Carl Joachim Friedrich & Zbigniew Brzezinski.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]