Ilu 1

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Ilu 1 bụ isi nke mbụ nke Akwụkwọ Ilu na Bible Hibru ma ọ bụ Agba Ochie nke Bible Ndị Kraịst. [1][1] Akwụkwọ ahụ bụ nchịkọta nke ọtụtụ nchịkọta akwụkwọ amamihe, nke nwere isi na 1:1 nwere ike ịbụ iji were Solomọn dị ka onye edemede ọdịnala nke akwụkwọ ahụ dum, mana ụbọchị nke nchịkọta ọ bụla siri ike ikpebi, ma eleghị anya akwụkwọ ahụ nwetara ọdịdị ikpeazụ ya n'oge a chụgara ya. [2] Isiokwu a bụ akụkụ nke nchịkọta mbụ nke akwụkwọ ahụ.

Ederede[dezie | dezie ebe o si]

E dere ihe odide mbụ ahụ n'asụsụ Hibru. E kewara isiakwụkwọ a n'amaokwu 33.

Ndi akaebe ederede[dezie | dezie ebe o si]

Ụfọdụ ihe odide ndị mbụ nwere ederede nke isi a na Hibru bụ nke Masoretic Text, nke gụnyere Aleppo Codex (narị afọ nke iri), na Codex Leningradensis (1008). [1][2] A chọtara akụkụ nke isi a n'asụsụ Hibru n'etiti Akwụkwọ Mpịakọta Oké Osimiri Nwụrụ Anwụ gụnyere 4Q102 (4QProva; 30 BCE - 30 CE) na amaokwu 27-33 dị ugbu a. [2] [3][3]

E nwekwara nsụgharị n'asụsụ Koine Greek nke a maara dị ka Septuagint, nke e mere na narị afọ ole na ole gara aga BC; ụfọdụ ihe odide oge ochie nke nsụgharị a gụnyere Codex Vaticanus (B; B; narị afọ nke anọ), Codex Sinaiticus (S; BHK: S; narị afọnke anọ), na Codex Alexandrinus (A; A; narị afọ嘅 ise). [1]

Nnyocha[dezie | dezie ebe o si]

Isiokwu a na-emeghe ngalaba a na-ewere dị ka nchịkọta mbụ n'akwụkwọ Ilu (nke gụnyere Ilu 1-9), nke a maara dị ka "okwu nkuzi". [1] Jerusalem Bible na-akọwa isi 1-9 dị ka mmalite nke isi 10-22:16, ihe a na-akpọ "[ezi] ilu nke Solomọn", dị ka "ahụ nke akwụkwọ ahụ".[4] Isiokwu ahụ nwere usoro ndị a: [1]

  • Okwu Mmalite (1:1-7)
  • Zere Ndị Ọjọọ! (1:8-19)
  • Okwu Mbụ nke Amamihe (1:20-33)

Mmalite okwu (1:1-7)[dezie | dezie ebe o si]

Akụkụ a na-enye ebumnuche na uru nke akwụkwọ ahụ dum, ọkachasị ntọala nke nkuzi ya. [1] A na-edepụta akụkụ ise nke nchịkọta ilu n'ozuzu ya n'amaokwu 1:2a, 2b, 3a, 4a, 6a nke ngalaba mmeghe.[5]

Amaokwu 1[dezie | dezie ebe o si]

Ilu nke Solomọn, nwa Devid, eze Izrel:
  • "Ilu": site na aha Hibru מָשָׁל, mashal, nwere ike izo aka na "ihe nkuzi dabere na ma ọ bụ na-eji ntụnyere ma ọ bụ ntụnyere", nwekwara ike ịbụ "okwu dị mkpirikpi" (Ezekiel 16:44), "ihe nkuchi sitere na ahụmịhe" (Abụ Ọma 78:2-6), "na-ekwu ma ọ bụ site n'okwu" (Deuterọnọ 28:37), ma ọ bụ "onye amụma nke ngọzi n'ọdịnihu" (Ezekeli 21:1-5).[6]
  • "Ilu nke Solomọn": ahịrịokwu a na-ewere dị ka aha akwụkwọ ahụ dum, ọ bụ ezie na ọ pụtaghị na Solomọn dere ma ọ bụ chịkọta ilu niile dị n'akwụkwọ a, n'ihi na akụkụ ụfọdụ bụ nchịkọta nwere aha ndị edemede dị iche iche, dị ka "okwu ndị maara ihe" (Ọdụm 22:17-24:22), "okwu ndị amamihe ọzọ" (ỌỌdụm 24:23-34), "okwu Agur" (Ọtụmọ-asị 30:1-33) na "okwu Lemuel" (Ọmba 31:1-9).[7] Akwụkwọ ahụ nwere ike ọ gaghị adị n'ụdị ikpeazụ ya n'oge Solomọn, n'ihi na e nwere ihe edeturu na ya na "ndị ikom Hezekaya" gbakwunyere nchịkọta ilu Solomọn n'ụdị akwụkwọ ahụ dị ugbu a (Iwu 25:1-29:27).[7]

Amaokwu nke 2[dezie | dezie ebe o si]

Ịmara amamihe na ntụziaka; ịghọta okwu nghọta;
  • "Ịmara" site na ngwaa Hibru יָדַע, yadaʿ, nke nwere ike ịpụta "ịmara" ma ọ bụ "ịghọ onye amamihe".[8]
  • "Amamihe" sitere na aha Hibru חָכְמָה, khokhmah, nke pụtara 'nkà, ikike' ma nwee ike ịkọwapụta "nkà omume". [1] Okwu ahụ na-ezo aka na "nkà" nke na-emepụta ihe bara uru, dị ka nkà aka nke ndị omenkà (Ọpụpụ 31:6; 35:35; cf.Aịsaịa 40:20), nkà ụgbọ mmiri nke ndị ọrụ ụgbọ mmiri (Abụ Ọma 107:27; Ezikiel 27:8), ikike nke ndị na-akpa ákwà (Ọpụpụ 35:26), ma ọ bụ ikike nke ndị nchịkwa (1 Ndị Eze 3:28).[3][9] Deuterọnọmi 4:6 na-ezo aka na iwu na iwu ndị Chineke nyere dị ka amamihe Izrel.[9][9]
  • "Ntụziaka": Aha (מוּסָר, musar, nke nwere ihe atọ ọ pụtara: (1) anụ ahụ ma ọ bụ nne na nna: "ịdọ aka ná ntị; ntaramahụhụ" (gụnyere nke sitere n'aka Chineke) (2) okwu: "ịdọrọ aka ná ntị"; agbamume" na (3) omume: "ọzụzụ; ntụziaka", dịka natara n'okpuru ikike nke nne ma ọ bụ nna ma ọ bụ onye nkuzi (cf.[10] Ilu 4:1-5). [1] E jikọtara okwu a na "amamihe" (khokhmah) ugboro anọ n'akwụkwọ ahụ (Iwu 1:2, 7; 15:33; 23:23).[10]

Amaokwu nke 7[dezie | dezie ebe o si]

Egwu nke Onyenwe anyị bụ mmalite nke ihe ọmụma:
mana ndị nzuzu na-eleda amamihe na ntụziaka anya.
  • "Egwu nke Onyenwe anyị": site na ahịrịokwu Hibru יִרְאַת יְהוָה, yirʾat YHWH, na "YHWH" ("Onyenwe anyị") n'ụdị ebumnuche ogugu isi , ya bụ, dị ka ihe "egwu na ihe ịtụnanya".Okwu a na-agụnye nsọpụrụ maka Chineke (cf.Aịsaịa 8:13) na irubere ya isi (cf.[11]
  • "Tụo ujo ": site na okwu Hibru יִרְאָה, yirʾah, sitere na mgbọrọgwụ יָרֵא, yare, nke nwere ihe dịgasị iche iche pụtara: (1) "na-atụ egwu ma ọ bụ egwu" (Deuteronomy 1:29; Jona 1:10), (2) "ịkwado na egwu" (1 Ndị Eze 3:28), (3) "ịsọpụrụ; ịkwanyere ùgwù" (Levitik 19:3); ihe ndị a niile pụtara na Ọpụpụ 20:20.[11]
  • "Ịmalite" nwere ike ịpụta nke mbụ n'usoro (Jenesis 1:1; Abụ Ọma 111:10; Ilu 17:14; Mika 1:13), ma ọ bụ mkpa (Iwu 4:7; Amọs 6:1), ma ọ bụ 'akụkụ kachasị mma' (Amọs 6:6).[22][12]

Izere ndị ajọ mmadụ (1:8-19)[dezie | dezie ebe o si]

Akụkụ a nwere nke mbụ n'ime ọtụtụ ntụziaka site n'aka "nna nye nwa ya nwoke" n'ime akwụkwọ Ilu. [1] Njirimara nke ntụziaka ndị a bụ: [2]

  • arịrịọ maka nlebara anya (cf. amaokwu 8);
  • ntụziaka e gosipụtara dị ka iwu ma ọ bụ mmachibido iwu (cf. amaokwu 10b, 15), na
  • Akụkụ nkwali iji gee ntị na ntụziaka ahụ (cf. amaokwu 9, 16-19).

N'adịghị ka omume a na-emekarị n'ụlọ akwụkwọ amamihe nke Ijipt na Babilọn, nke nwere ọnọdụ ntụziaka yiri nke onye nkuzi na ụmụ akwụkwọ, ọdịiche dị n'etiti nna na nne (cf. amaokwu 8) na-egosi na ntụziaka dị n'akwụkwọ Ilu nwere ike ịnwe ọnọdụ ntụziụ ndị nne na nna n'ụlọ. [1] Ọ bụ ezie na ha na-echetara mgbe niile ikike nne na nna, okwu mkpali na-arịọkarị maka ezi uche mmadụ karịa ọrụ irube isi na nne na nna. [2]

Amaokwu nke 8[dezie | dezie ebe o si]

 Nwam nuru ihe nna gi na agwa gi Ma dobe iwu nne gi nyere gi

Ụdị mkpesa a, nwa m nwoke, "na-ekwughachi mgbe niile n'isiakwụkwọ mmalite ndị a". Onye rabaị French nke oge ochie Rashi tụrụ aro na "nna" na-ezo aka na Chineke, nna nke ihe a kpọrọ mmadụ, na "ntụziaka" ma ọ bụ "ịdọ aka ná ntị" pụtara iwu nke Chineke "nyere Mozis n'akwụkwọ na n'ọnụ". N'otu aka ahụ, ọ tụrụ aro na "nne" na-ezo aka na "mba gị, mba Israel".[13] Ọkà mmụta okpukpe John Gill na-agbagha nke a:

 

Okwu mbụ nke amamihe (1:20-33)[dezie | dezie ebe o si]

N'ime akụkụ a, a na-egosipụta Amamihe dị ka nwanyị, onye na-ekwu okwu na ikike nke Chineke (a kọwara ntọala nke ikike a n'Iwu 8:22-31). [1] Ịjụ Amamihe ga-apụta ịjụ "egwu nke Onyenwe anyị" (amaokwu 29), a na-ejikwa asụsụ yiri ebubo amụma (cf. Aịsaịa 65:1-2,12; Jeremaịa 6:19).[22] N'aka nke ọzọ, ndị na-ege ntị n'Amamihe ga-enwe nchebe na udo nke uche nke ndị na-egere Amamihe ntị (amaokwu 33; cf. Ilu 3:21-26).[22]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 Ngozi Ikpe chineke

Ndu nke chineke

Uwa

Ihe ojoo

eligwe

Ogologo ndu

Ibatara mmadu ebere

Udo

Ezi omume

Amamihe

Detuo[dezie | dezie ebe o si]


Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Holman Illustrated Bible Handbook. Holman Bible Publishers, Nashville, Tennessee. 2012.
  2. Dead sea scrolls - Proverbs
  3. 4Q102 at the Leon Levy Dead Sea Scrolls Digital Library
  4. Jerusalem Bible (1966), Introduction to The Proverbs, p. 931
  5. Note [a] on Proverbs 1:2 in NET Bible
  6. Note [a] on Proverbs 1:1 in NET Bible
  7. 7.0 7.1 Note [b] on Proverbs 1:1 in NET Bible
  8. Note [b] on Proverbs 1:2 in NET Bible
  9. 9.0 9.1 9.2 Note [c] on Proverbs 1:2 in NET Bible
  10. 10.0 10.1 Note [d] on Proverbs 1:2 in NET Bible
  11. 11.0 11.1 Note [a] on Proverbs 1:7 in NET Bible
  12. Note [b] on Proverbs 1:7 in NET Bible
  13. Rashi, Rashi on Proverbs 1.8, accessed 1 April 2021

Ebe esiri nweta ya[dezie | dezie ebe o si]

Mpuga njiko[dezie | dezie ebe o si]

  • Nsụgharị ndị Juu:
    • Mishlei - Ilu - Isi nke 1 (Judaica Press) nsụgharị [na nkọwa Rashi] na Chabad.org
  • Nsụgharị Ndị Kraịst:
    • Bible n'ịntanetị na GospelHall.org (ESV, KJV, Darby, American Standard Version, Bible in Basic English)
  • Akwụkwọ Ilu Isi nke 1 King James Version
  • Book of Proverbs public domain audiobook at LibriVox Various versions

Àtụ:Book of Proverbs