Ilu 1
Ilu 1 bụ isi nke mbụ nke Akwụkwọ Ilu na Akwụkwọ Nsọ Hibru ma ọ bụ Agba Ochie nke Akwụkwọ Nsọ Ndị Kraịst. [1] [1] Akwụkwọ a bụ nchịkọta nke ọtụtụ nchịkọta akwụkwọ amamihe, nke isiokwu ya na 1: 1 nwere ike bu n'obi were Solomon dị ka onye edemede ọdịnala nke akwụkwọ ahụ dum, mana ụbọchị nchịkọta nke onye ọ bụla siri ike ịchọpụta, ma eleghị anya akwụkwọ ahụ nwetara ọdịdị ikpeazụ ya n'oge oge ndọrọ n'agha gasịrị. [3] Isiakwụkwọ a bụ akụkụ nke nchịkọta mbụ nke akwụkwọ ahụ.
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]Asụsụ Hibru
[dezie | dezie ebe o si]Tebụl na-esonụ na-egosi ihe odide Hibru [2] [3] nke Ilu 1 nwere ụdaume n'akụkụ nsụgharị Bekee nke dabeere na nsụgharị JPS 1917 (ugbu a n'ógbè ọha).
| Verse | Hebrew | English translation (JPS 1917) |
|---|---|---|
| 1 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ilu Sọlọmọn nwa Devid, bụ́ eze Izrel; |
| 2 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Imara amam-ihe na idọ-aka-na-nti; Ighọta okwu nile nke nghọta; |
| 3 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Inata ịdọ aka ná ntị nke amamihe, ikpe ziri ezi, na ezi omume, na izi ezi; |
| 4 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | lnye onye nēnweghi uche nghọta, Nye nwa-okorọbia ihe-ọmuma na ezi uche; |
| 5 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ka onye mara ihe we nu, ba kwa uba n'akwukwọ, Ka onye-nghọta we nweta ndum-ọdu nile nke ama |
| 6 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ighọta ilu, na ihe-ọtùtù; Okwu nile nke ndi mara ihe, na okwu-ugha nile ha. |
| 7 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Nmalite ihe-ọmuma ka egwu Jehova bu; Ma onye-nzuzu nāju amam-ihe na idọ-aka-na-nti; |
| 8 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Nuru, nwam, ntụziaka nna-gi, ahapụkwala ozizi nne-gi; |
| 9 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | N'ihi na ha gāghọ-kwa-ra isi-gi ihe-iriba-ama-ọma, Na iyab͕a n'olu-gi. |
| 10 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Nwam nwoke, ọ buru na ndi-nmehie rata gi, ekwela. |
| 11 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ọ buru na ha asi, Soro ayi bia, Ka ayi chebiri ọbara, Ka ayi zochiere ndi nēmeghi ihe ọjọ n'efu; |
| 12 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ka ayi loda ha na ndu dika ala-mọ, na zuru okè, dika ndi nārida n'olùlù; |
| 13 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ayi gāchọta àkù nile di oké ọnu-ahia, Ayi gēju ulo-ayi ihe-nkwata; |
| 14 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Tubà n'ife-nzà-gi n'etiti ayi; Ka anyị niile nwee otu akpa'- |
| 15 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Nwam, gi na ha gēje ije n'uzọ, b͕ochie ukwu-gi n'uzọ-ha; |
| 16 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | N'ihi na ukwu-ha nāb͕a ọsọ ime ihe ọjọ, Ha nēme kwa ngwa iwusi ọbara. |
| 17 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | N'ihi na n'efu ka ab͕asaworo ub͕u n'anya nnunu ọ bula; |
| 18 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ma ndia nēchere ọbara nke aka ha, ha nēchebe nye ndu-ha. |
| 19 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Otú a ka uzọ nile nke onye ọ bula nke nwere anya-uku nke urù di; ọ nēwepu ndu ndi-nwe-ya. |
| 20 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Amam-ihe nētisi nkpu n'amá, ọ nēkwu kwa olu-ya n'amá nile; |
| 21 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ọ nākpọ òkù n'isi èzí nile nke nkpọtu, n'oghere ọnu-uzọ-ama nile, n'obodo, ka ọ nēkwu okwu-ya: |
| 22 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Rùe ole mb͕e, ndi nēnweghi uche, ka unu gāhu uche-ha n'anya n'anya? Rùe ole mb͕e ka ndi nākwa emò gātọ kwa ha utọ n'ikwa-iko, na ndi-nzuzu gākpọ kwa ihe-ọmuma asì? |
| 23 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | chigharia n'iba-nbam; le, M'gāwukwasi unu mọm, M'gēme ka unu mara okwum nile. |
| 24 | N'ihi na akpọwom òkù, ma unu aju, esetiwom akam, ma ọ dighi onye nāṅa nti; | |
| 25 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ma unu onwe-unu eledawo ndum-ọdum nile anya, ma unu ekweghi kwa iba-nbam nile; |
| 26 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Mu onwem kwa, na nhuju-anya-unu, gāchì ọchì, M'gākwa emò mb͕e ujọ-unu gābia; |
| 27 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Mb͕e oké egwu-unu nābia dika oké ifufe, Ma nhuju-anya-unu nābia dika oké ifufe; Mgbe nsogbu na nsogbu bịakwasịrị gị. |
| 28 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Mb͕e ahu ka ha gākpọm, ma m'gaghi-aza, ha gāchọsikwam ike, ma ha agaghi-achọtam. |
| 29 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | N'ihi na ha kpọrọ ihe-ọmuma asì, ma ha arọputaghi egwu Jehova; |
| 30 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ha anabataghi ndum-ọdum nile, Ha ledara iba-nbam nile anya. |
| 31 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | N'ihi nka ka ha gēri ufọdu nime nkpuru nke uzọ-ha, afọ ju kwa ha n'èzù nke aka ha. |
| 32 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | N'ihi na nmehie-ha nke ndi nēnweghi uche gētib͕u ha, ntukwasi-obi nke ndi-nzuzu gēbipu kwa ha. |
| 33 | Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.Templeeti:Script/Hebrew | Ma onye ọ bula nke nāgem nti gēbi na ntukwasi-obi, we di jū, nātughi kwa egwu ihe ọjọ. |
Ndị akaebe ederede
[dezie | dezie ebe o si]Ụfọdụ ihe odide ndị mbụ nwere ihe odide nke isiakwụkwọ a n’asụsụ Hibru bụ nke ihe odide Masoret, bụ́ nke gụnyere Codex Aleppo (narị afọ nke 10), na Codex Leningradensis (1008). [7] A chọtara iberibe akwụkwọ ndị nwere akụkụ nke isiakwụkwọ a n'asụsụ Hibru n'etiti Akwụkwọ Mpịakọta Osimiri Nwụrụ Anwụ gụnyere 4Q102 (4QProvª; 30 TOA - 30 OA) nwere amaokwu 27-33.
E nwekwara nsụgharị n'asụsụ Grik Koine nke a maara dị ka Septuagint, nke e mere na narị afọ ole na ole gara aga BC; ụfọdụ ihe odide ochie ochie nke nsụgharị a gụnyere Codex Vaticanus (B; GB; narị afọ nke anọ), Codex Sinaiticus (S; BHK: GS; narị afọ nke anọ), na Codex Alexandrinus (A; GA; narị afọ nke ise).
Nnyocha
[dezie | dezie ebe o si]Isiakwụkwọ a meghere otu akụkụ a na-ewere dị ka nchịkọta mbụ n’akwụkwọ Ilu (nke gụnyere Ilu 1-9), nke a maara dị ka “okwu ndị Didactic” [3] The Jerusalem Bible na-akọwa isi nke 1-9 dị ka okwu mmalite nke isi 10-22:16, bụ́ ihe a na-akpọ “Ilu [n’ezie] nke Sọlọmọn”, dị ka “ahụ́ nke akwụkwọ ahụ n’isi 3] [6] na-esonụ.
- Okwu Mmalite (1:1-7)
- Zere Ndị Ọjọọ (1:8-19)
- Okwu Mbụ nke Amamihe (1:20-33)
Okwu Mmalite (1:1-7)
[dezie | dezie ebe o si]Nkebi a na-enye nzube na uru nke akwụkwọ ahụ dum, karịsịa ihe ndabere nke ozizi ya. [3] E depụtara nkebi ahịrịokwu ise nke nchịkọta ilu n'ozuzu ya n'amaokwu 1:2a, 2b, 3a, 4a, 6a nke ngalaba mmalite. [7]
Amaokwu 1
[dezie | dezie ebe o si]Ilu Sọlọmọn, nwa Devid, bụ́ eze Izrel: —Ilu 1:1, Ụkpụrụ BekeeỤdị [15]
- "Ilu": site n'aha Hibru משל mashal, nwere ike na-ezo aka "ihe mmụta nke dabeere ma ọ bụ iji ntụnyere ma ọ bụ ntụnyere", nwekwara ike ịbụ "okwu pithy dị mkpirikpi" (Ezikiel 16:44), "ihe mmụta nke e nwetara site ahụmahụ" (Abụ Ọma 78:2-6), "okwu ma ọ bụ site n'okwu" (Deuterọnọmi 28:37), ог "n'ọdịnihu" 18:19 .
- “Ilu Solomọn”: nkebi ahịrịokwu a na-ewere aha nke akwụkwọ dum, ọ bụ ezie na ọ pụtaghị na Solomọn dere ma ọ bụ chikọta ilu nile dị n’akwụkwọ a, n’ihi na akụkụ ụfọdụ bụ nchịkọta ndị bu aha dị iche iche ndị edemede, dị ka “okwu ndị maara ihe” ( Ilu 22:17-24:22 ), “okwu ndị ọzọ nke ndị maara ihe” ( Ilu 3-34 ): 30:1-33) na “okwu Lemuel” (Ilu 31:1-9). [9] Akwụkwọ ahụ nwere ike ọ gaghị adị n’ụdị akwụkwọ nsọ ikpeazụ ya n’oge Solomọn, n’ihi na e nwere ihe e dere n’ime ya na “ndị Hezekaịa” gbakwunyere nchịkọta nke ilu Solomọn n’ụdị akwụkwọ ahụ dị adị ( Ilu 25:1-29:27 ).
Amaokwu nke 2
[dezie | dezie ebe o si]Imara amam-ihe na idọ-aka-na-nti; ka ha ghọta okwu nghọta; Ilu 1:2, Eze Jems
Ụdị
Ịmara" site na ngwaa Hibru stative, nke nwere ike ịpụta "ịmata" ma ọ bụ "ịmara ihe na ya". [10]
“Amamihe” sitere n’aha Hibru חָכְמָה khokhmah, nke pụtara ‘nkà, ikike’ na a pụrụ ime ka ọ ghọgbuo “nkà omume.”[3] [11] Okwu ahụ na-ezo aka na “nkà” nke na-arụpụta ihe bara uru, dị ka nkà aka nke ndị omenkà (Ọpụpụ 31:6;[12] 35:04 ), nke Aịsaịa 35:04 ; ndị na-akwọ ụgbọ mmiri (Abụ Ọma 107:27; [13] Ezikiel 27:8 ), ikike nke ndị na-akpa ákwà (Ọpụpụ 35:26), [14] ma ọ bụ ikike nke ndị ọchịchị (1 Ndị Eze 3:28) [3] [11] Deuterọnọmi 4:6[15] na-ezo aka n'ụkpụrụ na iwu Chineke nyere dị ka amamihe Israel. [11] Ịmụ banyere amamihe pụtara 'ịbụ onye a kwadebere na nkà ndị dị mkpa iji bie ezigbo ndụ na ihe ịga nke ọma'. [3]
Ntụziaka”: Aha ahụ מוסר, musar, nke nwere ihe ọ pụtara ụzọ atọ: (1) nke anụ ahụ ma ọ bụ nke nne na nna: “ịdọ aka ná ntị; ntaramahụhụ” (gụnyere nke ahụ sitere n’aka Chineke) (2) ọnụ: “ịdọ aka ná ntị; agbamume” na (3) omume: “ọzụzụ; ntụziaka”, [16] dị ka e nwetara n’okpuru ikike nke (4c: f1 f. . f. [3] Ejikọtara okwu a na “amamihe” (khokhmah) ugboro anọ n'akwụkwọ (Ilu 1:2, 7; 15:33, [17] 23:23). [18]
Amaokwu nke 7
[dezie | dezie ebe o si]Nmalite ihe-ọmuma ka egwu Jehova bu: Ma ndi-nzuzu nāju amam-ihe na idọ-aka-na-nti. — Ilu 1:7 , Eze Jems
Ụdị
Egwu Jehova": site na nkebi ahịrịokwu Hibru יִרְאַת יְהוָהyirat YHWH, ya na " YHWH" ("Onyenwe anyị") n'ụdị ebumnobi ebumnobi, dị ka ihe nke "egwu na ihe ijuanya". [19] Okwu a na-agụnye ma nsọpụrụ Chineke (cf. Isaiah 8:13) na nrubeisi nye ya (cf. Diuterọnọmi 10:12-13; Eklisiastis 12:13); ekwuputara ebea dika ihe achoro ezi amamihe site na ikwughachi ya na 9:10 dika ntinye akwukwo maka ngalaba nke nwere Ilu 1-9, na-etolite isi okwu nke akwukwo ahu. [30]
“Ụjọ”: site n’okwu Hibru bụ́ יִרְאָה yirah, sitere na mgbọrọgwụ יָרֵא yare, nke nwere ihe ọ pụtara ụzọ atọ: (1) “na-atụ egwu ma ọ bụ ịtụ ụjọ” (Deuterọnọmi 1:29; Jona 1:10), (2) “ịtụ egwu” (1 Ndị Eze 3:2) 19:3); ihe ndị a nile pụtara na Ọpụpụ 20:20 . [19]
“Mmalite” pụrụ ịpụta ụzọ n’usoro (Jenesis 1:1; Abụ Ọma 111:10; Ilu 17:14; Maịka 1:13), ma ọ bụ mkpa (Ilu 4:7; Emọs 6:1), ma ọ bụ ‘akụkụ kasị mma’ ( Emọs 6:6 ).
Izere ndị ajọ mmadụ (1:8-19)
[dezie | dezie ebe o si]Nkebi a nwere nke mbụ n’ime ọtụtụ ntụziaka “nna nyere nwa ya nwoke” n’ime akwụkwọ Ilu. [30] Njirimara ntuziaka ndị a bụ:
- arịrịọ maka ịṅa ntị (cf. amaokwu 8);
- ntuziaka ahụ ekwuputara dịka iwu ma ọ bụ mmachibido (cf. amaokwu 10b, 15), na
- Nkejiokwu mkpali irube isi na ntuziaka ahụ (cf. amaokwu 9, 16-19).
N’adịghị ka omume a na-emekarị n’ụlọ akwụkwọ amamihe nke Ijipt na Babilọn, bụ́ nke nwere usoro ntụziaka yiri nke ahụ site n’aka onye nkụzi nye ụmụ akwụkwọ, nkwekọ dị n’etiti nna na nne (n’amaokwu nke 8) na-egosi na ntụziaka ndị dị n’akwụkwọ Ilu pụrụ inwe usoro ntụziaka nke ndị nne na nna n’ụlọ. [30] Ọ bụ ezie na ọ na-enye ihe ncheta mgbe nile banyere ikike nne na nna, akụkụ okwu mkpali ndị ahụ na-adọrọ mmasị mmadụ n'ezi uche karịa ọrụ irubere ndị nne na nna isi. [30]
Amaokwu nke 8
[dezie | dezie ebe o si]Nwam, nuru idọ-aka-na-nti nke nna-gi, arapu-kwa-la iwu nne-gi. Ụdị mkpesa a, nwa m nwoke, "a na-aga n'ihu na-aga n'ihu n'isiakwụkwọ mmeghe ndị a". [21] Rashi onye France nke oge ochie tụrụ aro na "nna" na-ezo aka na Chineke, nna nke mmadụ, na "ntụziaka" ma ọ bụ "ịdọ aka ná ntị" pụtara iwu nke Chineke "nyere Moses n'akwụkwọ na n'ọnụ". N’otu aka ahụ, ọ tụrụ aro ka “nne” pụtara “mba gị, mba Izrel”. [22] Ọkà mmụta okpukpe John Gill na-agbagha nke a: Nke a abụghị ihe a ga-aghọta n’ebe Chineke bụ Nna nke mmadụ, na iwu ahụ o nyeworo ha, dị ka Jarchi (Rashi) na Gersomlal si kọwaa ya, kama ọ bụ banyere Solomọn na nwa ya nwoke n’ụzọ nkịtị; na nke onye ọ bụla nke bịakwutere ya maka ntụziaka, nwa akwụkwọ ọ bụla, onye na-anụ ihe ma ọ bụ onye na-agụ ya; ma ọ bụ ntụzi-aka nye ụmụ-ntakịrị nile ka ha n̄a nti n’iwu nke ndị mụrụ ha, ma rube isi n’iwu ha nile.
Okwu mbụ nke amamihe (1:20-33)
[dezie | dezie ebe o si]N'amaokwu a ka e kwuru amamihe dị ka nwanyị, onye ji ikike dị nsọ na-ekwu okwu (ihe ndabere nke ikike a ka akọwara n'Ilu 8:22-31).[30]
Ịjụ amamihe ga-apụta ịjụ “egwu Jehova” (amaokwu 29), a na-akọchakwa ya site n'asụsụ dị nso na ebubo amụma (cf. Aisaia 65:1-2,12; Jeremaịa 6:19). [30] N'aka nke ọzọ, ndị na-aṅa ntị n'amamihe ga-enweta nchebe na obi iru ala nke ndị na-aṅa ntị n'amamihe na-enweta (amaokwu 33; cf. Ilu 3:21-26).
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]Ngọzi Ikpe Chineke Nkwanye nke Chukwu Ụwa
Ihe ojoo
Eluigwe
Ogologo ndụ
Ebere
Mitzvah
Udo
Ezi omume
Amamihe
YHWH
- Akụkụ Bible ndị metụtara ya: Ilu 2, Ilu 3, Ilu 9, Ilu 15
Ihe edeturu
[dezie | dezie ebe o si]a. ↑ Ikekwe Gershom ben Juda, C. 960-1040
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]1. ↑ Holman Illustrated Bible Handbook. Ndị nkwusa Bible Holman, Nashville, Tennessee. 2012. 2.1 "Ilu Isi nke 1". Mechon Mamre.
3.1 "Ilu 1-JPS 1917. Sefaria.org.
4. 1 Akwụkwọ mpịakọta oké osimiri nwụrụ anwụ - Ilu
5. 1 40102 na Leon Levy Dead Sea Scrolls Digital Library
6. 1 Jerusalem Bible (1966), Okwu Mmalite nke Ilu, p. 931
7. 1 Rịba ama [a] na Ilu 1:2 na NET Bible
8.1 Rịba ama [a] na Ilu 1:1 na NET Bible
9. 1 9.0 9.1 Rịba ama [b] na Ilu 1:1 na NET Bible.
10. 1 Tịm fiọk [b] ke Mme N̄ke 1:2 ke NET Bible
11. 1 11.0 11.1 11.2 Rịba ama [c] na Ilu 1: 2 na
NET Bible
12. 1 Ọpụpụ 31:6
13. 1 Abụ Ọma 107:27
14. 1 Ọpụpụ 35:26
15. 1 Deuterọnọmi 4:6
16. 1 16.0 16.1 Rịba ama [d] na Ilu 1:2 na NET Bible.
17.1 Ilu 15:33
18. 1 Ilu 23:23
19. 1 19.0 19.1 Rịba ama [a] na Ilu 1:7 na NET Bible.
20.1 Rịba ama [b] na Ilu 1:7 na NET Bible
21. 1 Perowne, T. T. (1899), "Ilu", Cambridge Bible for Schools and Colleges, Bible hub, 1, eweghachiri 29 Maachị 2021.
22.1 Rashi, Rashi na Ilu 1.8, enwetara 1 Eprel 2021
Ebe e si nweta ya
[dezie | dezie ebe o si]- Aitken (2007). "19. Proverbs", in Barton: The Oxford Bible Commentary, first (paperback), Oxford University Press, 405–422. ISBN 978-0199277186. Retrieved on February 6, 2019.
- Alter (2010). The Wisdom Books: Job, Proverbs, and Ecclesiastes: A Translation with Commentary. W.W. Norton & Co. ISBN 978-0393080735.
- Coogan (2007). in Coogan: The New Oxford Annotated Bible with the Apocryphal/Deuterocanonical Books: New Revised Standard Version, Issue 48, Augmented 3rd, Oxford University Press. ISBN 9780195288810.
- Farmer (1998). "The Wisdom Books", in McKenzie: The Hebrew Bible Today: An Introduction to Critical Issues. Westminster John Knox Press. ISBN 978-0-66425652-4.
- Fitzmyer (2008). A Guide to the Dead Sea Scrolls and Related Literature. Grand Rapids, MI: William B. Eerdmans Publishing Company. ISBN 9780802862419.
- Fox (2009). Proverbs 10-31: A New Translation with Introduction and Commentary, Anchor Yale Bible Commentaries. Yale University Press. ISBN 978-0300155563.
- Halley (1965). Halley's Bible Handbook: an abbreviated Bible commentary, 24th (revised), Zondervan Publishing House. ISBN 0-310-25720-4.
- Perdue (2012). Proverbs Interpretation: A Bible Commentary for Teaching and Preaching. Presbyterian Publishing Corporation. ISBN 978-0664238841.
- (2010) in Ulrich: The Biblical Qumran Scrolls: Transcriptions and Textual Variants. Brill.
- Würthwein (1995). The Text of the Old Testament. Grand Rapids, MI: Wm. B. Eerdmans. ISBN 0-8028-0788-7. Retrieved on January 26, 2019.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Nsụgharị Ndị Juu:
- Mishlei - Ilu - Isi nke 1 (Judaica Press) nsụgharị [na nkọwa Rashi] na Chabad.org
- Nsụgharị Ndị Kraịst:
- Bible Online na GospelHall.org (ESV, KJV, Darby, American Standard Version, Bible in Basic English)
- Akwụkwọ Ilu Isi nke 1 King James Version
- .org/search?title=Book+of+Proverbs&author=&reader=&keywords=&genre_id=0&status=all&project_type=either&recorded_language=&sort_order=catalog_date&search_page=1&search_form=advanced" rel="mw:ExtLink nofollow">Akwụkwọ Ilu ọha na eze na LibriVox Nsụgharị dị iche iche