Jump to content

Isi Luzira

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Isi Luzira nke obodo a mara ka Isi Mpanga bụ aha isi terracotta achọtara na Luzira, Uganda .  A na-eche na ọ dị ihe dị ka 1000 afọ, ọ bụ otu n'ime ihe ọkpụkpụ nke Sub-saharan kacha ochie ochie na Africa .  akara 1931, ọ bụ nke mkpokọta ethnographic nke British Museum [1]

Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]

Isi Luzira bụ terracotta iche iche nke.  Isi nwere warara nke ukwuu, anya na ọnụ na-elu imi na-enwebere.  N' ọkpọiso bụ cicatrices atọ .  Ntutu na-adaba ma daa nmaka ọla nke isi.  Achọkwara ala nke ọnụ ọgụgụ ahụ n'oge ihe gwupụtara mbụ.  Ọ na-adị ka tripod ma dị ka isi oghere ma jiri ụrọ mee ya

Nchọpụta[dezie | dezie ebe o si]

Onye Briten bụ osisi osisi mbara ala bụ Edward James Wayland gwupụtara isi na arịa ndị ọzọ n'etiti 1929 na 1930. A kpọpụtara ha n'otu ụlọ dị n'ebe Luzira dị n'ime ime obodo Kampala, Uganda.  Ihe ndị ọzọ mgbasara n'oge ahụ egwu ihe nna otu, sherds, terracotta iri na anọ, ite ite, ube ire na anyụike yiri okpukpe Ibrahim na arụsị.  Mana ọ dị nwute na ebe anyụike Luzira nọ.  A na-eche na saịtị ahụ bụbu ụlọ arụsị Buganda oge ochie.  Mkpa ozi redio-carbon egosila na ihe ndị a na-akpa ebe ahụ dị ihe dị ka otu puku afọ [2]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. The Luzira Head. British Museum. Retrieved on 20 December 2017.
  2. Antiquity - Cambridge Core. Cambridge Core. Retrieved on 20 December 2017.

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • John Mack (ed), Africa, Arts and Culture, London 2005
  • Braunholtz, HJ 1936. Ihe osise si Luzira, Uganda. Mmadụ 36:71–2.
  • Wayland, EJ, MC Burkitt & HJ Braunholtz. 1933. Nchọpụta ihe ochie na Luzira. Mmadụ 33:29–47 .
  • Reid, A. & CZ Ashley. 2008. Ọnọdụ maka isi Luzira. Oge ochie 82 (315): 99–112 .