Iwu Nri Ụmụaka

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

The Child Nutrition Act of 1966 ( CNA ) bụ iwu ọdụ etiti United States ( omume ) bịanyere aka na October 11, 1966 site n'aka Onye isi ala Lyndon B. Johnson .  Eme iwu ahụ n'ihi "afọ nke afọ na-aga nke ọma nke na-aga nke ọma n'okpuru mmemme nri ehihie nke ụlọ akwụkwọ (NSLP) iji nyere aka gboo mkpa nri ngosi."  nri nri ehihie nke mba na-enye ngosi nde 30.5 nri kwa ụbọchị (ike nke 2007).  A na-arụ ọrụ NSLP n'ime ihe ụlọ akwụkwọ na eze 101,000 na 2007. [1] ihe mmiri ara ehi iche iche, nke na-arụ ọrụ 1954, na-kwuru na June 30, 1970 wee tinye ya n'ọrụ  .  Iwu ahụiche ego etiti maka ihe eri nri maka inye ụlọ akwụkwọ

Iwu ahụ iwu Nri nke ụtụtụ nke ụlọ akwụkwọ, mmemme mmemme mmeghe etiti nke na-enye ohere dị ọnụ ala ma ọ nri nri nri bụ n'efu n'ibu akwụkwọ mgbasa nke na-enye ọrụ yana ụlọ ọrụ.  N'oge mbinye aka nke iwu ahụ, Oga oche kwuru na "ezi nri dị mkpa maka dị mma

Mkpa[dezie | dezie ebe o si]

Ọ dị mkpa maka mmemme nri dị ka ndị a n'akwụkwọ akwụkwọ n'ihi na ụfọdụ ụmụ akwụkwọ nwere ike nri ha niile n'iche akwụkwọ.  Dị ka CDC si kwuo, nri na-adịghị mma nwere ike iduga n' ike ike (ihe atụ, iri kalori ụfọdụ otu na-emefu site na mmega ahụ) ma nwee ike klae nke ibu na oke ibu.  Enweghị nri ziri ezi, ọ nwere ike ime ka nwata ghara itolite nke ọma (Berger, 172).  Central ike ghara erighị ihe na-edozi ahụ ma nwee ike ịta nkeji site na erighị ihe na-edozi ahụ nke protein-calorie (Berger 172).  N'ikpeazụ ma ọ bụrụ na obere na-ata nri site na nri nri ọ bụghị naanị na ọ ga-eme nri kama ọ na-emetụtakwa ikike ihe (Berger, 172).  Ụfọdụ ụmụ akwụkwọ mgbasala mkpa ọ dị iri nri ziri ezi ezi ma mmemme mmemme na ọkwa mpaghara.  mkpa dị ka School Food Plus Initiative & EATWISE (Cooper, 54).  Ndị nne na nna na-abanyekwa n'ahụ ma guzobe kọmitii ụlọ akwụkwọ na gburugburu obodo ahụ.  Ha na-atụ anya imepe atumatu akwụkwọ mma nke ga-ana ndị ụlọ akwụkwọ dị n'ime obodo wee tinye akwụkwọ maka njikọ nri nri (Cooper, 84).

Ụkpụrụ nri[dezie | dezie ebe o si]

.nri nri nke ụlọ akwụkwọ na-enye ngosi nde 10 nri kwa ụbọchị, yana mmemme ehihie nke mba na-enye ihe nri nde ụmụ akwụkwọ 30 nri.  Buru, bu ụzọ na nri maka nri ndị a ka emepụtara ihe ụmụaka awụ iri gara aga.  Ụdị ihe eji ekiri oriri na-edozi ahụ ugbu a yana ihe nri nri dabere ya na iwu (USDA, 1995) nke nyere maka ojiji nke 1995 Dietary Guidelines for American and 1989 Akwadoro Dietary Allowances (Stallings, 89).  Ihe a na-ama mkpa nke ụmụ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ niile ndị na-ahụ maka (Stallings, 91)

Iwu William F. Goodling Child Reauthorization Act nke 1998 ( Pub. L. Rụkwu ikike ikike maka nri nri na mmemme ngwa, yana mmemme WIC, site na afọ fu ego 2003. Tinyere ihe ndị ọzọ, iwu a gbasapụrụ nke ukwuu nnweta ohere 2003.  etiti (site na mmemme nri ehihie nke ụlọ akwụkwọ na CACFP) maka nri nri ndị a na-eme na mmemme ụlọ akwụkwọ ma ọ bụ ọrụ ikike inye nri nri nri ụtụtụ n'efu maka akwụkwọ ụlọ akwụkwọ elementrị n'agbanyeghị ego.  Emere nlegharị anya nke ọma na nri na iwu mmemme WIC

Iwu Nri nse na WIC Reauthorization Act nke 2004 ( S. 2507, Pub. L. Pub. L. Tooltip (United States) ) amị ka mpaghara ụlọ akwụkwọ niile nwere mmemme nri ụlọ akwụkwọ mebere oge ka ha ikike nwata mma nke na  -ekwu maka nri na mmega ahụ [1]

Emebere mmemme nri nri osisi na akwụkwọ nri (ọrụ nri na nri ) iji mụbaa osisi na akwụkwọ nri dị n'iche akwụkwọ.  N'afọ 2008, ọrụ ugbo ugbo oku ka e jiri mmemme mmemme na steeti niile n'afọ 2012

N'oge mgbụsị akwụkwọ nke 2009 Institute of Medicine mmelite na-agbanwe na mmemme nri ehihie na nri ụtụtụ nke ụlọ akwụkwọ, na ugboro nke US Department of Agriculture (USDA).  Kọmiti a tụle ụkpụrụ dị ugbu a maka mmemme nri ehihie nke ụlọ akwụkwọ yana nri nri nri na nri ụlọ akwụkwọ.  Ụdị akara a na-eji pasta oriri na-edozi ugbu a yana ihe nri nri dabere na iwu (USDA, 1995) nke nyere maka ojiji nke 1995 Dietary Guidelines for American and 1989 Akwadoro Dietary Allowances (NRC, 1989).  Iji ọrụ ọrụ ya, kọmitii IOM tụlekwara ma ọgwụ nri na nri nke ụkpụrụ ndị gbara akwụkwọ na United States na-eji 2005 Dietary Guidelines for Americans nke Department of Health and Human Services (HHS) na USDA nchekwa, nakwa.  dị ka IOM's Dietary Reference Intakes (DRI) .  Kọmiti ahụ na-atụ aro ka e de ike ndefefe yana ka itinye uche ya na Nri ike ka eme ihe na nri kwa otu.  Usoro ọhụrụ nke kọmitii a bụ aro na- anya n'ụzọ doro anya n'inye nri ezi n'iche nri maka ndị America.  E xidhiidh nke ikpeazụ, Nri akwụkwọ ikike: Ngwongwo ụlọ maka ngosi ngosi na Nọvemba 2009. [1] Kọmiti ahụ aro ka USDA nabata ihe nhazi menu, onye:

  • Na-abawanye ọnụọgụ na ụdị mkpụrụ osisi, akwụkwọ nri, na mkpụrụ osisi dum
  • Ịtọlite ọkwa kalori kacha nta na nke kachasị
  • Na-elekwasị anya karịa na ibelata abụba juru eju na sodium

[2]Na Jenụwarị 13, 2011, USDA isi ngwaọrụ ọhụrụ a aro na Federal Register dabere na IOM, dị ka nke Healthy, Hunger-Free Kids Act of 2010 .

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ndetu[dezie | dezie ebe o si]

  •  This article incorporates public domain material from .mw-parser-output cite.citation{font-style:inherit;word-wrap:break-word}.mw-parser-output .citation q{quotes:"\"""\"""'""'"}.mw-parser-output .citation:target{background-color:rgba(0,127,255,0.133)}.mw-parser-output .id-lock-free.id-lock-free a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/65/Lock-green.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .id-lock-free a{background-size:contain}.mw-parser-output .id-lock-limited.id-lock-limited a,.mw-parser-output .id-lock-registration.id-lock-registration a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d6/Lock-gray-alt-2.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .id-lock-limited a,body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .id-lock-registration a{background-size:contain}.mw-parser-output .id-lock-subscription.id-lock-subscription a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/aa/Lock-red-alt-2.svg")right 0.1em center/9px no-repeat}body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .id-lock-subscription a{background-size:contain}.mw-parser-output .cs1-ws-icon a{background:url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/4c/Wikisource-logo.svg")right 0.1em center/12px no-repeat}body:not(.skin-timeless):not(.skin-minerva) .mw-parser-output .cs1-ws-icon a{background-size:contain}.mw-parser-output .cs1-code{color:inherit;background:inherit;border:none;padding:inherit}.mw-parser-output .cs1-hidden-error{display:none;color:#d33}.mw-parser-output .cs1-visible-error{color:#d33}.mw-parser-output .cs1-maint{display:none;color:#2C882D;margin-left:0.3em}.mw-parser-output .cs1-format{font-size:95%}.mw-parser-output .cs1-kern-left{padding-left:0.2em}.mw-parser-output .cs1-kern-right{padding-right:0.2em}.mw-parser-output .citation .mw-selflink{font-weight:inherit}html.skin-theme-clientpref-night .mw-parser-output .cs1-maint{color:#18911F}html.skin-theme-clientpref-night .mw-parser-output .cs1-visible-error,html.skin-theme-clientpref-night .mw-parser-output .cs1-hidden-error{color:#f8a397}@media(prefers-color-scheme:dark){html.skin-theme-clientpref-os .mw-parser-output .cs1-visible-error,html.skin-theme-clientpref-os .mw-parser-output .cs1-hidden-error{color:#f8a397}html.skin-theme-clientpref-os .mw-parser-output .cs1-maint{color:#18911F}}Jasper Womach. Report for Congress: Agriculture: A Glossary of Terms, Programs, and Laws, 2005 Edition (PDF). Congressional Research Service. Retrieved November 21, 2014.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Pangrazi, Robert (2007) "Dynamic Physical Education for Elementary School Children", 15th ed.
  2. Hunger-Free Kids Act: Proposed Changes Will Improve the Health and Wellbeing of Children Nationwide and Help Address Childhood Obesity Crisis. Food and Nutrition Service/USDA Office of Communications (January 13, 2011). Archived from the original on January 12, 2018. Retrieved on January 12, 2018.

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]