Iwu mmezi nke ụlọ ndị ọrụ aka na ndị ọrụ 1875

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

The Artisans' and Labourers' Dewelling Improvement Act 1875 ( 38 & 39 Vict. c. 36) bụ iwu nke nzuko omeiwu nke United Kingdom nke Richard Cross, ụlọ ime ụlọ n'oge Prime Minister Benjamin Disraeli's Conservative Government nke abụọ, nke abụọ.  ọkwa.  na-ekwe ka ndị kansụl ime obodo ndị ebe obibi nke mkpọmkpọ ebe iji kpochaa wee wughachi ha.  Ọ bụ ụzọ nke okporo ụzọ mba na ibe Disraeli nke ezubere maka "ebuli ndị mmadụ" (ndị ọrụ na-arụ ọrụ ), enyi ekwuru na 1872 okwu ya na Manchester na Crystal Palace, ma njikọ ya na nkuzi ya nke Otu mba  Conservatism.  Ọzọkwa, ndị isi, dị ka onye ọrụ ebere Octavia Hill, nyere aka na-amanye omume ka ha iwu Iwu ahụ

Usoro[dezie | dezie ebe o si]

  1. Manye ndị nwe ụlọ mkpasa ka ha resị ndị kansụl, ndị ga-enyerịrị ụgwọ.
  2. Jiri ohere ọmụrụ nwa dị ala karịa nkịtị sitere n'aka gọọmentị.
  3. Kwatuo ebe obibi mkpọkpọ ụlọ nke ndị na-ewu ụlọ ahịa ga-ewulite.

Mkpa[dezie | dezie ebe o si]

A na-ewere ya dị ka otu n'ime omume omume nke mkpa nke mkpa Disraeli (o kwuru na ọ bụ "onyeisi nha" ha) omume ahụ bụ ihe atụ mara mma nke iwu na-enye nhọrọ nke na- elekọta mmadụ na  Disraeli.  A manyere ndị kansụl ime ihe, n'ihi ọnụ akara doro anya dị na ya, ole na ole mere.  N’ezie, ka ọ na-erule 1881, naanị obodo 10 n’ime obodo 87 dị na England na Wales ji ikike e nyere ha mee ihe.  Nkwalite mgbaàmà ama ama mere na Birmingham n'okpuru onye omeiwu Liberal a ma ama, Joseph Chamberlain, onye akara National Liberal Federation .  N'ebe ahụ, o mere ka e jide Corporation Street;  Otú ọ dị, n'ozuzu ya, ọ dịghị iguzo.

Nkwenye[dezie | dezie ebe o si]

[1]Iwu ahụ, tumadi maka nchekwa nke ikike ihe.  Ọtụtụ ndị chere na Iwu ahụ bụ ikike nke ikike ndị dị otú ahụ, ọtụtụ ndị nọ na pati ahụ, bụ ndị rụgidere Richard Cross ime ka ọ iwu.  Ọzọkwa, ọ nwere ike ịbụ na a hụla na ọ bụ ebube nke ndị nwe ụlọ, ndị na-eme mbụ aka Tory omenala.  N'otu aka ahụ, ọ chụpụrụ n'oge na-ekwere omume nke laissez-faire eguzo na-egosi ịhụnanya.  Disraeli kwusara na June 1875: "Iwu nke na-enye ọhọd bụ ike nke ndị nweere onwe ha".

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  • Glen, Alexander. Iwu Mmelite ebe obibi nke ndị nka na ndị ọrụ, 1875: na mbido, ndetu, ihe mgbakwunye nke ụkpụrụ na ụdị, na ndeksi. E weghachiri ya na Iwu Mmelite ebe obibi nke Artizans na Labourers, 1879. Knight & Co. Fleet Street, London. 1880. Akwụkwọ Google .
  • Paterson, William. "Akụkọ ụlọ obibi ndị nka". Ụkpụrụ Bara Uru nke Oge 1875. Ụlọ Ọrụ Iwu Times. Wellington Street, Strand, London. 1875. Peeji nke 147 ruo 180.
  • "Ebe obibi ndị omenkà" na "Abstracts of Mkpa Ọrụ nke nzuko omeiwu". Mkpakọrịta na Almanac, ma ọ bụ, Akwụkwọ-afọ nke Ozi Izugbe maka Afọ 1876. (The British Almanac). Ebipụtara ya maka Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Ụlọ Ọrụ. London. 1876. Peeji nke 243 na 244.
  1. Robert Blake, Disraeli (London: Eyre & Spottiswoode, 1966), p. 554.