Gaa na ọdịnaya

J. Benibengor Blay

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

John Benibengor Blay (amụrụ n'afọ 1915) bụ onye nta akụkọ Ghana, onye edemede, onye na-ebipụta akwụkwọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye a kpọrọ "nna nke edemede a ma ama na Ghana".[1] Ọrụ ya gụnyere akụkọ ifo, uri na ihe nkiri e bipụtara na chapbooks ndị e jiri tụnyere ahịa akwụkwọ Onisha.

Ndụ na ọrụ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Blay na Half Assini, Western Ghana, ma gụọ akwụkwọ na Regent Street Polytechnic na London.[2]

Ọ malitere ide uri na afo otu puku nar itoolu iri atọ na asaa, na-ebipụta akụkọ site na mmalite afọ otu puku narị itoolu na ir anọ gaa n'ihu.[3] Ụfọdụ n'ime ọrụ ya bụ nke ụlọ ọrụ na-ebipụta akwụkwọ ya, Benibengor Ajenci akwụkwọ, Aboso bipụtara.

O mechara bụrụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, [4] na afo otu puku nar itoolu iri ise na asato a họpụtara Blay ka ọ bụrụ onye omeiwu mba Ghana. O mechara bụrụ Minista na-ahụ maka nka na ọdịbendị (1965-66) n'okpuru Kwame Nkrumah, [5] onye o bipụtara akụkọ ndụ ya na 1973.[2]

Akụkọ
  • Nkwa Emelia, 1944
  • Nwee afọ ojuju na ihe onwunwe gị, 1947
  • Ndị hụrụ n'anya nkewa, 1948
  • Dr Bengto chọrọ nwunye', 1953
  • Ọrụ Amụma, 1956
  • Akụkọ Maka Ụmụ nwoke na Ụmụ nwanyị, 1966
  • Mgbe agbamakwụkwọ ahụ gasịrị (nkwado Emelia ga-aga n'ihu)
  • Emelia's Promise and Fulfilment, Accra: Waterville Publishing House, 1967
  • Alomo, Aboso, 1969
  • Coconut Boy, Accra: West African Publishing Company, 1970
Abụ uri
  • Ihe omuma di iche iche, Ilfracombe: Stockwell, 1940.
  • Ihe ncheta nke Agha, Ilfracombe: Stockwell, 1946
  • Eze nke Human Frame, Ilfracombe: Stockwell, 1947
  • Echiche nke Ndị Ntorobịa, Aboso: Benibengor Agenci akwụkwọ 1961
  • Ghana Sings,Akra: Waterville Ụlọ mbiputa, 1965. Site na mmeghe nke Kwame Nkrumah.
Ndị ọzọ
  • Òtù Ndị Ọrụ Na-egwupụta Ihe n'Oké Osimiri Gold Coast, Ilfracombe: Stockwell, 1950
  • N'ikuku: (B.B.C. Talks) , Aboso, 1970
  • Akụkọ ifo nke Kwame Nkrumah, 1973
  • Akụkọ nke Tata, [6] c. 1976

Ebe mụ si dee

[dezie | dezie ebe o si]
  1. ↑ Albert S. Gérard, European-language Writing in Sub-Saharan Africa, Volume 2, 1986, p. 833.
  2. 1 2 G. D. Killam, Alicia L. Kerfoot, Student Encyclopedia of African Literature, Greenwood press, 2008, p. 68.
  3. ↑ Angmor, Charles (1996). Contemporary Literature in Ghana 1911-1978: A Critical Evaluation. Accra: Woeli Publishing Services. pp. 24–5. ISBN 9964-978-20-0.
  4. ↑ The Sacramento Bee, 24 September 1959, pg. 42
  5. ↑ Africa Who's Who, London: Africa Journal for Africa Books Ltd, 1981, p. 230.
  6. ↑ The Story of Tata, "a very comprehensive account of the life of Mr. Joshua Kwabena Siaw ... one of Ghana's most prominent business men".

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]

Nchịkọta ikike