Jump to content

Jean Leon Gerome Ferris

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Na-ede ịhụnanya nke onwe, 1776, ihe ngosi Ferris 1900 nke (aka ekpe gaa n'aka nri) Benjamin Franklin, John Adams, na Thomas Jefferson nke Kọmitii nke ise na-arụ ọrụ na ike nke akwụkwọ onwe ;  a na-ahụ ihe ngosi ahụ n'ọtụtụ ebe.
Ọdịda nke William Penn, Eserese Ferris na-egosi New Castle, Delaware ike nke William Penn, onye nchoputa nke Province nke Pennsylvania

Jean Leon Gerome Ferris (August 8, 1863 - Ma ọchịchị 18, 1930 [1] ) bụ onye na-ese ihe America kacha mara amara usoro ihe nkiri 78 ya sitere na esi ntolite America, nke ise The Pageant of a Nation, usoro usoro.  ihe mere eme America kacha ukwuu site n'aka otu onye.  otu onye na-ese ihe. [1]

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

[2]Amụrụ na Philadelphia, Pennsylvania, Ferris bụ nwa nwoke Stephen James Ferris (1835-1915) : onye na-ese ihe osise bụ onye na-efe Jean-Léon Gérôme (onye nkuzi ya bụ onye na-enye aha ya), nakwa onye na-amasị  Mariano Fortuny.  [1] O tolitere gburugburu nka;  nna ya obodo ya [2] na nwanne nna ya Edward Moran na Thomas Moran bụ ndị a ma ama na-ese ihe.

Ferris debara aha na Pennsylvania Academy of the Fine Arts na 1879 wee zụọkwa ya ọzọ na Académie Julian ngalaba na 1883 n'okpuru William-Adolphe Bouguereau .  [1] Ọ zutere aha ya bụ Jean-Léon Gérôme, bụ onye nwere ike dị ukwuu na ike ya ịse ihe nkiri sitere na ihe mere eme America.  Ferris dere, sị, "Axiom [Gérôme] bụ na ụmụ ga-ese ihe kacha mma nke ọ mara nke ọma." [2]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ndị ọ na-achị bụ ndị Orientist na ndị ebe ọ bụ na ahụ na-ewu ewu mgbe ọ bụ nwata.  N'afọ 1882, o ህመም nke ikiri Feeding the Ibis nke e ji ọnụ ọnụ $600.  [1] Ka ọ na-erule 1895, ọ na-ama aha dị ka onye na-ese ihe ihe mere eme eme, onye na-eso ụzọ ya nke usoro ihe nke na-akọ ihe mere eme eme.</link>[ a chọrọ nkọwa ]

Na 1898, ọ rere General Howe's Levee, 1777, ma o ezi na dị usoro otú ahụ ike zuru ma ọ bụrụ na apụghị ijikọta ihe osise dị iche iche.  N'ihi ya, ọ dịghị mgbe ọ resịrị onye ọzọ, ma ọ resịrị ụlọ ọrụ dị iche iche ikike mmeputakwa.  Nke a nwere ike nke sava ọrụ ya nke ukwuu, n'ihi na ụlọ ọrụ ndị a na-ahụ, ngwaahịa ozi, kalenda, na ike na-akwadoghị iji mee ihe na mgbasa ozi.  A ka na-ere ike ndị a kpụrụ akpụ nke ọrụ ndị a ka awụ 1984. [1]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Ferris ekiri Annette Amelia Ryder na 1894, di na elele anya nna aha ya bụ Elizabeth Mary.  [1] Ọ nwụrụ na Philadelphia, Pennsylvania na 1930 mgbe ọ dị afọ 66.

Ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

Eserese ndị na-agụ ihe ihe osise mara mma nke oge ama ama sitere na ndị ntolite America .  E sere usoro a zuru ezu na Congress Hall na Philadelphia site na 1913 ruo 1930. N'afọ ndị sochirinụ, e ndụ ya n'ọtụtụ ebe, Smithsonian Institution, tupu e weghachi ya na Ferris.  [1] Ụbọchị ya bụ ndị a ma ama ọtụtụ afọ, ma ndị nkatọ nke oge a adịru emesapụ aka n'otuto ha..

American Philosophical Society na-ekwu na ndị na-eme ihe mere eme ya na-agbagha " ikpe na verisimilitude ", [1] na kooko ndị mere ihe eme nka Gerald Ackerman na-achị ha dị ka "mara mma na izi nke ngwa, uwe.  na " na-akpa na ụkwụ nke mbufe ala na ụgbọ mmiri", mana "kpakọ nkụ nke ukwuu na ogbugbu ma ọ bụrụ nke na-ama atụ na ụkwụ." [3]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Nuhn (April 2007). J. L. G. Ferris. The Antique Shoppe Newspaper. Archived from the original on 2010-09-24. Retrieved on 2010-08-01. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "nuhn" defined multiple times with different content
  2. 2.0 2.1 Mitnick (1993). "Paintings for the People", in Ayres, William: Picturing History: American Painting 1770–1930. Rizzoli International Publications, 167–8. ISBN 0-8478-1745-8.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "mitnick" defined multiple times with different content
  3. Ackerman (1994). American Orientalists. ACR Edition, 82–3. ISBN 2-86770-078-7. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]