Jeanne Goosen

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Jeanne Goosen
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha ọmụmụJeanette Helena Goosen Dezie
Aha enyereJeanne Dezie
aha ezinụlọ yaGoosen Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya13 Julaị 1938 Dezie
Ebe ọmụmụParow Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya3 Jụn 2020, 4 Jụn 2020 Dezie
Ebe ọ nwụrụMelkbosstrand Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaAfrikaans language Dezie
Ọrụ ọ na-arụodee uri, Onye ntaakụkọ, children's writer, ode akwukwo ifo Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Cape Town Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

 

 


Jeanne Goosen (13 Julaị 1938 - 3 June 2020) bụ onye odeakụkọ South Africa, onye na-ede uri na onye edemede. O dere mkpirisi akụkọ, akwụkwọ ụmụaka, egwuregwu na akwụkwọ akụkọ na-enweta ihe nrite.

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Jeanne Goosen na Parow, Cape Town . [1] Ọ gụrụ akwụkwọ na Mahadum Cape Town .

Goosen bụ odee na-ese okwu na Afrikaans. [2] O mere arụmụka na 1971 dị ka onye na-ede uri na ikwiikwii na-efe efe, Orrelpunte sochiri ya. Karịsịa dị ka onye na-ede akwụkwọ akụkọ ifo ọ nwetara ọkwa a ma ama na akwụkwọ Africa . Na Anyị niile abụghị ndị dị otú ahụ, (nke a sụgharịrị n'asụsụ Bekee site na André Brink ) ndụ na-enye ìhè site na ezinụlọ ndị ọcha sitere na klas dị ala na afọ iri ise, nke na-etinye aka na nsogbu niile. A gwara ya site n'echiche nke ada, Gertie. Ọdịdị ahụ kpalitere ọgba aghara na South Africa n'ihi nlebara anya ọ dọtara na ịdị adị nke 'ogbenye ndị ọcha'. [3]

Akwụkwọ akụkọ Daantjie Dreamer (1993) bụ gbasara ezinụlọ sitere na 1950s. Onye na-akọ akụkọ bụ nwa nwanyị Bubbles, onye chọrọ ịtọhapụ onwe ya na gburugburu ebe o tolitere. Site na mkparịta ụka ya na nwanne ya nwoke nwere mmasị na nkà ihe ọmụma Daantjie Dreamer, ọ na-abịa na nghọta ọhụrụ banyere ihe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọ maara nke ya onwe ya. </link>[ a chọrọ nkọwa ]

Goosen nwụrụ 3 Juun 2020, na Melkbosstrand, na nso Cape Town . [4]

Na-arụ ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

  • 'n Uil vlieg weg 1971 - (abụ)
  • Orrelpunte 1975 - (abụ)
  • Om'n mens na te akpụkpọ ụkwụ 1975 -
  • 'n Kat in die sak 1986 -
  • Louoond 1987 - [5]
  • Ons bụ nie almal so nie 1990 -
  • Daantjie Dromer 1993 -
  • 'n Gelyke Kans 1995 - (mkpụkọ akụkọ)
  • Ọnye na-bụ Jan Hoender? 2001 - (akwụkwọ akụkọ)
  • Straataf 2001 -
  • Desnieteenstaande 2003 - (cabaret) [6]

Na-arụ ọrụ na Bekee[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Jeanne Goosen (1938–2020) (af). Litnet.co.za. Retrieved on 5 June 2020.
  2. Jeanne Goosen (af). Good Reads. Retrieved on 5 June 2020.
  3. Goodwin (1995-01-01). Heart of Whiteness: Afrikaners Face Black Rule in the New South Africa. Simon and Schuster. ISBN 9780684813653. 
  4. Jeanne Goosen sterf (af). OFM.co.za. Retrieved on 3 June 2020.
  5. Attridge (1998-01-22). Writing South Africa: Literature, Apartheid, and Democracy, 1970-1995. Cambridge University Press. ISBN 9780521597685. 
  6. Simon Trussler (19 November 1998). New Theatre Quarterly 55: Volume 14. Cambridge University Press, 201–. ISBN 978-0-521-64851-6. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]