John Ezzidio

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

John Ezzidio (c. 1810 – Ọktoba 1872) bụ ohu nke Nupe provenance nwere onwe ya bụ onye ghọrọ onye ọchụnta ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-aga nke ọma na Sierra Leone.  N'ịbụ onye a napụtara n'ụgbọ ohu na-aga Brazil, ọ mụtara ọrụ n'aka otu onye France na-ere ahịa ma kụziere onwe ya ka e si agụ na ide ihe.  Ezzidio mechara rute n'ọkwa onyeisi obodo Freetown ma mechaa bụrụ onye otu ọgbakọ omebe iwu gọvanọ colonial.

Ịtọrọ mmadụ[dezie | dezie ebe o si]

Ezzidio, a Nupe bụ ohu na mpaghara nke ugbu a ugbu a Niger State,[1] ndị ohu tọọrọ mgbe ọ dị obere wee bute ya n’ebe ndị  Yoruba bi.    N’afọ 1827, e rere ya ndị ahịa ohu bụ́ ndị ọcha, bụ́ ndị tinyere ya n’ụgbọ mmiri na-aga Brazil.  Ndị Royal Navy,↵[2] na Ezzidio na ndị ohu 541 ndị ọzọ ka dị ndụ rutere na Freetown, Sierra Leone n’October 1827.[1][2]

Nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

Na 2007, na mgbasa ozi iji Africanise aha okporo ụzọ Britain, gọọmentị Freetown kwupụtara atụmatụ ịkpọgharịa Howe Street ka Ezzidio gasịrị.[10][3]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. John Ezzidio: From Recaptive Slave to Mayor. Sierra Leone Web. Archived from the original on 2007-12-10. Retrieved on 2007-12-31.
  2. Sanneh (1999). "Abolition and the Cause of Recaptive Africans", Abolitionists Abroad: American Blacks and the Making of Modern West Africa. Harvard University Press, 129. ISBN 0-674-00718-2. 
  3. Ndege-Burke. "S Leone honours Africa slave campaigners", BBC News, BBC, 2007-03-20. Retrieved on 2007-12-31.