Jonathan Mwe di Malila

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Jonathan Mwe di Malila
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịDemocratic Republic of the Congo Dezie
Aha enyereJonathan Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Eprel 1993 Dezie
Ebe ọmụmụKinshasa Dezie
IkwuFranck Mwe di Malila Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ese Dezie
webụsaịtịhttp://www.malila-art.de/ Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

'Mkpúrù èdè íke'Jonathan Mwe di Malila nke a makwaara dị ka Jonathan Malila, (amụrụ na 1 Eprel 1993 na Kinshasa, Democratic Republic of the Congo ) bụ onye na-ese ihe amụrụ na Congo bi ma na-arụ ọrụ na Cologne, Germany. Ihe osise ya na-anwa ime ka ọdịbendị ndị Congo kwa ụbọchị, nke ọ kpọrọ Congo Pop. Ọ bụ nwa nwanne osote onye ozi Congo nke mmekọrịta mba ụwa na njikọta mba Franck Mwe di Malila ma bụrụkwa onye sitere n'ezinụlọ Mwe di Malila, n'etiti ezinụlọ ndị a ma ama na Kinshasa, Cabinda na Bas-Congo.[1] Mwe di, ihe a na-akwanyere ùgwù nke pụtara Onyenwe anyị, sitere na okwu Kikongo bụ Mwene, aha ndị nwe na ndị a ma ama nke alaeze Kongo.[2][3]

Nwatakịrị[dezie | dezie ebe o si]

Jonathan Mwe di Malila bụ onye ezinụlọ nke onye Congo nde, onye ọrụ bọọlụ na onye nwe ala Édouard Mwe di Malila Apenela. 1998 ọ kwagara Germany n'ihi ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ gara ụlọ akwụkwọ praịmarị na Cologne ma mesịa gaa Erzbischöfliche Liebfrauenschule. Mgbe afọ ole na ole gasịrị, ọ gbanwere wee gaa Humboldtgymnasium Cologne . N'oge ọ na-eto eto, ọ na-egwuri egwu, hockey, bọọlụ ma na-eme egwuregwu. N'afọ 2008, o meriri aha nwa akwụkwọ nke cologne na asọmpi ọsọ nke ụlọ akwụkwọ sekọndrị ọ bụla dị na Cologne sonyere. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, ọ rụrụ ọrụ maka ụlọ ọrụ na-ahụ maka ego, nke bụ ọkachamara na onyinye nke ngwaahịa ego.[4]

Congo Pop[dezie | dezie ebe o si]

Jonathan Mwe di Malila na-eji agba siri ike, nke na-egbuke egbuke na nke na-adịghị agbaji agbaji. Na mkpali nke Fauvism na Pop-Art ọ na-ezube imegide fugacity nke eserese iji nye ihe osise ahụ ogologo oge. Ọtụtụ n'ime ihe osise ya nke gụnyere ihe ndị Africa ma ọ bụ Congo, jikọtara ya na ihe ndị a na-eme kwa ụbọchị, isiokwu na ọnọdụ iji mepụta ọdịnaya na-atọ ọchị. Isi Medium ya bụ mmanụ, nke ọ na-ejikọkarị ya na acrylics ma ọ bụ ákwà ndị Africa, dị ka akwụkwọ wax nke Africa. Nkà ya enweghị ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ na-arụ ọrụ iji bulie ihe nketa ya ma wetara ndị mmadụ omenala ya. Ọzọkwa, ụfọdụ n'ime nka ya yiri ka ọ bụ ihe na-enweghị uche. Ọrụ ndị a na-egosiputa ọhụụ nwata na nke mbụ nke onye na-ese ihe ma na-arụ ọrụ dị ka ngosipụta nke onwe ya. N'ime usoro ya kachasị ọhụrụ, Jonathan Mwe di Malila sitere n'ike mmụọ nsọ "Gentlemen of Bacongo" ma ọ bụ nke a maara nke ọma dị ka Les Sapeurs . Ndị ikom a, ndị bi na Brazzaville, bụ ndị a maara maka uwe ha mara mma na-adọta mmasị ndị mmadu, ma bụrụ ndị na-akpali ọtụtụ ndị na-ese ihe na ndị na-emepụta ihe dịka Solange Knowles maka vidiyo egwu ya "Losing You" na onye na-emepụta ihe Paul Smith . Mwe di Malila gbanwere ndị Sapeurs na ihe osise ya ma weta isiokwu ahụ na agba siri ike, nke na-adịghị agbaji ma na-egbuke egbuke na akwa. O jikọtara ákwà Afrịka dị ka nkọwa nka ya. Ebe ọ bụ na ọ bụ onye Kinshasa, Steeti Congo nke ọzọ, o nyere usoro ya aha "Les Gens de coleur de Kinshasa", nke pụtara "Ndị nwere agba si Kinshasa".[5][6] Ọrụ Jonalthan nwekwara mmetụta site n'aka onye na-ese ihe kachasị amasị ya, Henri Matisse onye a makwaara na ọ bụ onye nnọchi anya Fauvism.[7]

Usoro nka[dezie | dezie ebe o si]

Jonathan Malila na-esekarị ihe maka otu izu n'otu oge ma ọ bụ naanị awa ole na ole n'otu ụbọchị kwa nnọkọ, nke a dabeere na ọnụ ọgụgụ ma ọ bụ ebumnuche nke ibe ikpeazụ. Ọrụ ya bụ nwa ịhụnanya nke Fauvism na Pop-Art, Jonathan na-egosipụtakarị ihe omume kwa ụbọchị na ọdịbendị gbara ya gburugburu wee mee ka ọrụ ya pụta ìhè na agba dị egwu.[8]

Ngosipụta telivishọn[dezie | dezie ebe o si]

  • 2014: Mieten, kaufen, wohnen[9]

Ngosipụta o mere naanị ya[dezie | dezie ebe o si]

  • 2015: Galerie Smend, Cologne, Germany, "Congo-Pop! the Lovechild between Pop-Art and Fauvism"[10]

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. Guerre des successions chez les Mwe-Di Malila, seuls 4 enfants reconnus héritiers légitimes. 7sur7.cd. Archived from the original on 3 March 2016. Retrieved on 23 February 2015.
  2. About Artist. malila-art.com. Archived from the original on 5 March 2017. Retrieved on 5 February 2017.
  3. Habi Buganza Mulinda (1993). Aux origines du royaume de Ngoyo. Civilisations, 165–187. 
  4. Kölner Stadtanzeiger: Die schnellsten Schüler der Stadt. ksta.de. Retrieved on 25 August 2008.
  5. The Technicolor Congo Pop Art of Jonathan Mwe di Malila. okayafrica.com. Archived from the original on 17 March 2015. Retrieved on 25 February 2015.
  6. Art: Congo-Pop the work of illustrator Jonathan Mwe di Malila. afropunk.com. Retrieved on 2 March 2015.
  7. The Congo Pop Movement: An interview with Jonathan Mwe di Malila - Ayiba Magazine (en-US). Ayiba Magazine (2015-07-15). Archived from the original on 2016-08-28. Retrieved on 2016-06-22.
  8. The Congo Pop Movement: An interview with Jonathan Mwe di Malila - Ayiba Magazine (en-US). Ayiba Magazine (2015-07-15). Archived from the original on 2016-08-28. Retrieved on 2016-06-22.
  9. Mieten, kaufen, wohnen: Ein Schrecken ohne Ende. voxnow.de. Retrieved on 1 September 2014.
  10. Jonathan Mwe di Malila: Ausstellung in der Galerie Smend. meinesuedstadt.de. Archived from the original on 3 March 2016. Retrieved on 21 March 2015.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Official website