José de Cañizares

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
José de Cañizares
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSpain Dezie
Aha enyereJosé Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya4 Julaị 1676 Dezie
Ebe ọmụmụMadrid Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya4 Septemba 1750 Dezie
Ebe ọ nwụrụMadrid Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaSpanish Dezie
Ọrụ ọ na-arụodee ejije, Odee akwụkwọ, onye na-ede ihe, ndị agha Dezie

José de Cañizares na Suárez (4 Julaị 1676 - 4 Septemba 1750) bụ onye na-ede egwuregwu na Spain. Onye isi ndị agha, onye ọrụ ọha na eze, na onye dere ihe dị ka otu narị ọrụ, ọ bụ otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri kachasị mkpa na mmalite narị afọ nke 18.

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na Madrid na 4 Julaị 1676, ma mee ya baptizim ụbọchị iri ka e mesịrị na chọọchị San Martín, Cañizares gbanyere mkpọrọgwụ ya n'ime ime obodo ndịda isi obodo. Nne na nna ya bụ Manchego site na ọmụmụ, si Ciudad Real">Almagro, Ciudad Real, na mpaghara a maara dị ka La Mancha. A gụrụ Don José aha nna ya. Nne ya bụ Doña Jerónima Suárez de Toledo y la Caballería. Nne na nna ha abụọ bụ ndị a ma ama ma ọ bụ ndị hidalgo, nke nwa ha nwoke mechara jiri ọchị gosipụta n'ọtụtụ egwuregwu ya.

N'oge ọ dị afọ iri na ụma ma ọ bụ mmalite afọ iri abụọ, Cañizares banyere n'ọrụ agha. Na Agha nke Spanish Succession (1701-1714) ọ rụrụ ọrụ na otu ndị agha na-agba ịnyịnya, na-alụ ọgụ n'akụkụ Felipe V. Ka ọ na-erule 1711, ọ ruru ọkwa Lieutenant Captain, nakwa, n'ihi ezinụlọ ya, nkwado nke Duke nke Osuna, na aha ya na-eto eto dị ka nke comedies na omenala onye edemede Golden Age, nwere ọnọdụ n'ụlọ ikpe Felipe.

N'afọ 1702, onye majistare nke Madrid họpụtara Cañizares dị ka onye na-ahụ maka ihe nkiri, onye otu Board of Theatrical Censors, ọfịs ọ rụrụ n'etiti agha mgbe eze na ndị agha ya laghachiri n'isi obodo. Kọmitii ise a gụnyere onye majie na onye a họpụtara ya (Cañizares), tinyere Vicar nke Madrid na ndị abụọ a họpụtara.

Egwuregwu ọ bụla a tụrụ aro maka ịrụ ọrụ ọha na eze na Madrid ga-enyefe ya na kọmitii a. Onye ọ bụla n'ime ndị ọrụ ga-anabata egwuregwu ahụ ma ọ bụ a ga-amachibido ya n'ọkwa. Ka afọ na-aga, Cañizares nyere ọtụtụ n'ime egwuregwu nke ya maka nkwado. Ka ọ na-enweta ahụmịhe na ọrụ ya, ụlọ ọrụ ahụ na-akpọ ya mgbe ụfọdụ ka ọ gbanwee egwuregwu Golden Age ka o wee kwekọọ n'echiche omume na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mmalite narị afọ nke 18 na Spain.

A ga-ahụ nkwenye ya n'ihe odide ndị e dere n'afọ 1702. A na-ahụ akwụkwọ ndekọ ego maka ụgwọ ọnwa ya kwa afọ dị ka ụtụ isi na 1708. Ọ gbakwunyere ego ndị agha na ndị ọrụ gọọmentị na-enweta site n'ịde 2-4 nnukwu egwuregwu kwa afọ ruo 1734.

Banyere ndụ ezinụlọ Cañizares, anyị maara naanị ihe ndekọ ọha na eze, dị ka Cristóbal Pérez Pastor kwuru, na-ekpughe. Oge ụfọdụ tupu 1733, Cañizares lara ezumike nká n'ọrụ agha ma lụọ Doña Lorenza, nwa nwanyị nke Don Gregorio Alvarez de Losada na Doña Phelipa Osorio de Redín, ndị bi na Madrid. Doña Lorenza bụ nwanyị di ya nwụrụ nke Don Andrés González Valdés y Salgado, onye ya na ya mụrụ nwa nwoke, Pedro. Na 16 Nọvemba 1733, ọ mụrụ nwa nwoke na onye nketa Cañizares, nke akpọrọ José n'aha nna ya na nna nna ya. Ọ mụkwara ya nwa nwanyị, Jerónima, nke a na-eche na aha ya bụ nne Cañizares. Pérez Pastor kwuru na a mụrụ nwa nwanyị ahụ mgbe afọ 1734 gasịrị. Ebe obibi ezinụlọ ahụ dị na Calle de las Veneras, n'ihu Plazuela de Santo Domingo.

Afọ 1747 gosipụtara mgbanwe na ndụ Cañizares. Ugbu a ọ dị afọ iri asaa, ọ were ọnọdụ n'ụlọ ndekọ ego nke Duke nke Osuna. N'abalị iri abụọ na ise n'ọnwa Nọvemba, ya na nwunye ya mere akwụkwọ testament, na-enye ya ikike ilekọta ụmụ ahụ ma ọ bụrụ na ọ nwụọ. Ọ natara ụgwọ ọnwa ya dị ka onye ụtụ isi maka oge ikpeazụ na 10 Septemba 1750. Ọ bụ nwunye ya di ya nwụrụ chịkọtara ego fọdụrụnụ maka ọnwa isii fọdụrụ.

Don José de Cañizares nwụrụ na 4 Septemba 1750 n'ụlọ ya dị na Madrid, e lie ya n'ebe obibi ndị mọnk Dominican nke El Rosario. Ọrụ ya gara n'ihu, na-aga n'ihu na-eme na Madrid na mpaghara ndị fọdụrụ na narị afọ nke 18 na n'ime afọ ole na ole mbụ nke 19th, na mweghachi oge ụfọdụ ruo taa.

Ọrụ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Acis na Galatea 1708
  • El estrago en la fineza, Júpiter y Semele - a Spanish-language zarzuela opera by Antonio de Literes to a libretto by José de Cañizares, nke emere na 9 Mee 1718 na Teatro de la Cruz, Madrid.[1]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Anthony R. DelDonna, Pierpaolo Polzonetti The Cambridge Companion to Eighteenth-Century Opera- 2009 1139828177 p 252 "the most successful musical-theatrical work of the first half of the eighteenth century was Acis y Galatea, a zarzuela by ... It was produced at court only months after Decio y Eraclea, on December 19, 1708, to celebrate the king's birthday. ...A scene from an even later zarzuela, El estrago en la fineza, Jupiter y Semele (Literes and Canizares),15 performed in the ..

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Alvarez na Baena, Joseph Antonio. Ụmụ Madrid a ma ama na ịdị nsọ, ùgwù, ngwá agha, sayensị na nka.
  • Barrera y Leirado, Cayetano Alberto de la. Catálogo bibliográfico del teatro antiguo español desde su origen hasta el medio del siglo XVIII.Ndepụta akwụkwọ nke ihe nkiri oge ochie nke Spain site na mmalite ya ruo n'etiti narị afọ nke iri na asatọ.
  • Coe, Ada M. Ndepụta akwụkwọ na onye nkatọ nke comedies mara ọkwa na akwụkwọ akụkọ Madrid site na 1661 ruo 1819.Ndepụta akwụkwọ na nkatọ nke comedies mara ọkwa na akwụkwọ akụkọ Madrid site na 1661 ruo 1819.
  • Coe, Ada M. Ihe ntụrụndụ na Little Theaters nke Madrid 1759-1819.
  • Cotarelo na Mori, Emilio. Mmalite na mmalite nke opera na Spain ruo 1800.
  • Ebersole, Alva V. José de Cañizares, onye na-ede ihe nkiri echefuru echefu nke narị afọ nke iri na asatọ.
  • Jack, W.S. "Bances candamo and the Calderonian Decadents". PMLA, 44 (1929), 1079-89.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ihe nkiri nke ihe nkiri nke narị afọ gara aga na nke ugbu a.
  • Pérez Pastor, Cristóbal "Noticias y documentos relativos a la historia y literatura españolas." Memorials de la Real Academia Española, X (1911), 9-307.
  • José ga-arịgo. Akụkọ ihe mere eme nke egwu ihe nkiri na Spain.
  • José ga-arịgo. Ụlọ Egwuregwu nke Royal Palace.
  • Trífilo, S.S. "Influencias calderonianas na ihe nkiri nke Zamora na nke Cañizares." Hispanófila, 4 (1961), 30-45.
  • Valbuena Prat, Angel. Akụkọ ihe nkiri Spanish.