Joseph Kossivi Ahiator

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Joseph Kossivi Ahiator (amụrụ 1956) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Africa na onye na-ese ihe na Ghana mara maka eserese ihe osise ụlọ nsọ ya na Bénin, Ghana, na Togo. Ọ bụ onye otu National Democratic Congress (NDC) na onye bụbu onye omeiwu na mpaghara Ketu South na mpaghara Volta nke Ghana..   [citation needed]

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Joseph Kossivi Ahiator na 1956 na Aflao, Ghana. Ihe kachasị elekwasị anya na echiche nke ihe osise ya bụ oke osimiri, yana mmụọ Mami Wata, mmụọ ndị India, na chi ndị ọzọ nke Vodu sitere na jikọtara ya na oke osimiri. O kwenyere na mmasị ya n'oké osimiri na-enweta site na nleta ọ na-aga India ugboro ugboro na eziokwu ahụ bụ na a mụrụ ya na mmụọ ndị India sitere na Mami Wata pantheon. N'ihi nke a, ọtụtụ n'ime ihe osise ụlọ nsọ ya nwere ike inwe otu ihe oyiyi ma ọ bụ ihe oyiyi na-egosi njikọ dị n'etiti India, Africa, na oké osimiri. Dan Aida Wedo, agwọ egwurugwu Vodu bụ otu mmụọ na-emegharị ugboro ugboro.[1][1]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Joseph Kossivi Ahiator bụ onye otu National Democratic Congress (NDC ugbu a). Ọ bụbu onye nzuko omeiwu nke Ketu South Constituency na mpaghara Volta nke Ghana site na 2009-2017. Na mgbakwunye, ọ bụ Minista steeti na-ahụ maka agụmakwụkwọ mahadum site na 2009-2013..   [citation needed]

Ihe osise[dezie | dezie ebe o si]

Enwere ike ịhụ ihe oyiyi na ọdịnaya Vodun nke Ahiator dị ka ngosipụta nke ijikọ ụwa ọnụ ka ọ na-egosi njikọ dị n'etiti India na Africa. Ọ bụ ezie na onye na-ese ihe na-eche njikọ ime mmụọ n'etiti ha abụọ, nka ya bụ ihe nnọchianya nke njikọ dị n'etiti ọdịbendị site na ihe ndị a na-ahụ anya dị ka iri ákwà, na netwọk azụmaahịa nke ndị ahịa ndịda Eshia nke nyere ohere maka njikọ nkịtị, ya mere nke ime mmụọ.[2]

Ihe osise[dezie | dezie ebe o si]

Ihe osise mgbidi a nke e mere na-ezo aka na chromolithographs Hindu na-egosi Dan Aida Wedo, agwọ rainbow vodó, na-agbagharị n'elu ya niile iji kpuchie ihe oyiyi sitere n'ike mmụọ nsọ nke India yana mmụọ Mami Wata iji gosipụta ịdị n'otu ma ọ bụ njikọta. Àgwà nke rainbow serpent vodó nke ọ họọrọ igosipụta nke a nwere ihe ọ pụtara n'ihi na Dan Aida Wedo bụ onye na-eme ka ọ dị ọhụrụ ma jupụta na ndụ.

"Eze nke Mami Wata" 2005[3]

Ihe osise a sitere na nrọ yana mbipụta nke Ahiator hụrụ n'oge gara aga. Ọ rọrọ nrọ na ọ na-egwu mmiri na mmụọ eze India nke nwere isi iri na itoolu na eze nwanyị ya nke nwere isi itoolu. Ọ kpọrọ Eze ahụ na nrọ ya Eze nke Mami Wata na eze nwanyị ọ kpọrọ NaKrishna. Ọ hụkwara mbipụta India nke nwere mmụọ iri na itoolu na 1977 nke jere ozi dị ka ihe mkpali maka ọrụ ya. Akụkụ a bụ ọrụ maka Dana Rush ma see ya na akwa.[4]

"Maman Tchamba na Mural nke Ụlọ Nsọ Tchamba" 1970[5]

Ibé a e debere na nso Lomé, Togo bụ nke mbụ Ahiator n'ime ọtụtụ mgbidi ụlọ nsọ Tchamba na Benin, Ghana, na Togo. Nke a nwere ihe onyonyo nke Maman Tchamba na Tchamba; nne ji nnukwu efere kola na-enye nwa ya nwoke. A na-amakarị mkpụrụ osisi ndị a na-ebelata agụụ, akpịrị ịkpọ nkụ, na ike ọgwụgwụ ma bụrụ ihe nnọchianya nke ndị Alakụba ugwu..[6]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ Joseph Kossivi Ahiator bụ nke kachasị eserese ụlọ nsọ, yabụ enwere ike were ọtụtụ ọrụ ya dị ka ihe ngosi ọha; Otú ọ dị, onye na-ese ihe enweghị ndekọ nke ngosi ngosi ọha.

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ Ahiator, "Indian King of Mami Wata", dị ugbu a na Fowler Museum na UCLA

Ọtụtụ ọmarịcha mgbidi ụlọ nsọ Tchamba ka na-eguzo ka a na-ahụ ihe osise gbasasịrị na Benin, Togo, na Ghana

Ebem si dee[dezie | dezie ebe o si]

  1. {{citation}}: Empty citation (help)
  2. Africa Research - 2011 Writer Of The Year. www.africaresearch.org. Retrieved on 2023-12-10.
  3. X2005.5.1 Indian King of Mami Wata. Fowler Museum. Archived from the original on 26 June 2015. Retrieved on 24 June 2015.
  4. Dana. "In Remembrance of Slavery: Tchamba Vodun". African Diaspora Archaeology Newsletter 14. 
  5. Bellagamba (13 May 2013). African Voices on Slavery and the Slave Trade: Volume 1, The Sources. Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-19470-9. 
  6. Rush. The idea of "India" in west African Vodun art and thought. University of Illinois at Urbana-Champaign.