Josué de Castro

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Josué de Castro
Josué de Castro in 1929
Born(1908-09-05) 05 Sepụtemba 1908
Died24 Sepụtemba 1973(1973-09-24) (aged 65)
OccupationWriter, physician, geographer, public administrator, diplomat, activist

Josué de Castro, onye amụrụ Josué Apolônio de Castro (5 Septemba 1908 - 24 Septemba 1973), bụ dọkịta Brazil, ọkachamara na nri na-edozi ahụ, onye na-akọ ọdịdị ala, onye edemede, onye nchịkwa ọha na eze, na onye na-alụso agụụ ụwa ọgụ.

E nyere akwụkwọ ya Geopolitics of Hunger The Franklin D. Roosevelt Foundation Award, na 1952. Afọ abụọ ka e mesịrị, ọ natara International Peace Prize.

A mụrụ Castro na Recife. Ọ kụziri na Mahadum Brazil (UFRJ taa) ma bụrụkwa onyeisi oche nke United Nations' Food and Agriculture Organization (FAO).[1] Ọ bụkwa onye otu ndị omeiwu Brazil na onye nnọchi anya mba ọzọ. Ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya bịara na njedebe site na nnupụisi ndị agha nke 1964, mgbe ọ kwagara France. Ruo ọtụtụ afọ ọ bụ onye isi oche nke Association Médicale Internationale pour l'Etude des Conditions de Vie et de Santé (The International Medical Association for the Study of the Conditions of Life and Health) na onye otu mba ụwa ndị ọzọ. Ọ kụziri na Mahadum Paris 8 ruo mgbe ọ nwụrụ na Paris.

Ọrụ Ndị Bụ́ Isi[dezie | dezie ebe o si]

Ọnọdụ Agụụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ na akpata ntọala banyere nsogbu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke agụụ na Brazil. N'ịbụ nke e bipụtara na 1946, akwụkwọ ahụ na emesi ike ọnọdụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke ngosipụta nke agụụ ma na akatọ mkpebi anụ ahụ.[2]

Geopolitics nke Agụụ[dezie | dezie ebe o si]

E bipụtara ya na US n'aha "The Geography of Hunger" na 1952, sụgharịrị ya n'asụsụ iri abụọ na isii, bụ otu n'ime ọrụ ndị a ma ama gbasara nri na ọnụ ọgụgụ mmadụ. Isiokwu ya dị nnọọ iche na nke ndị neo-Malthusians na-ada. O kwetaghị na agụụ bụ "ihe sitere n'okike nke mmụba mmadụ," kama ọ bụ ihe mmadụ mere. Ọbụna karịa, ọ na-agba mbọ igosi na agụụ, kama ịbụ nsonaazụ nke oke mmadụ, bụ ihe kpatara ya. Ọrụ ahụ gosipụtara usoro ọhụrụ maka mmepe na ezighị ezi, e nyekwara ya onyinye Franklin D. Roosevelt Foundation Award.[3]

Ọnwụ n'Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ nke ebumnuche ya bụ ịkpali mmasị maka ọnọdụ ndị bi n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Brazil. Edere ya tupu nnupụisi ndị agha nke afọ 1964, ma bipụta ya n'oge ọchịchị aka ike nke ndị agha, ọ na eme ka ọgba aghara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na esemokwu na agbawa agbawa gburugburu usoro ala Brazil, nke ndị na achị ala Portuguese guzobere.[4]

Ndị ikom na Krabs[dezie | dezie ebe o si]

N'ịbụ onye a chụpụrụ na Paris, o dere banyere ebe ọ bụ nwata.

Iwu zuru ụwa ọnụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ otu n'ime ndị bịanyere aka n'akwụkwọ nkwekọrịta ịkpọkọta mgbakọ maka idepụta iwu mba ụwa. N'ihi ya, na nke mbụ n'akụkọ ihe mere eme nke mmadụ, otu ọgbakọ mba ụwa gbakọtara iji depụta ma nabata Iwu maka Federation of Earth.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Andrade. "Josué de Castro: o homem, o cientista e seu tempo" (in pt). Estudos Avançados 11: 169–194. DOI:10.1590/S0103-40141997000100009. ISSN 0103-4014. 
  2. CASTRO, Josué de. Geografia da fome. Rio de Janeiro: O Cruzeiro, 1946.
  3. CASTRO, Josué de. Geopolítica da fome. Rio de Janeiro: Casa do Estudante do Brasil, 1951.
  4. CASTRO, Josué de. Sete palmos de terra e um caixão. S. Paulo: Brasiliense, 1965.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:World Constitutional Convention call signatories