Juba Arabic

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Juba Arabic
asụsụ, creole language, lingua franca, natural language, modern language
obere ụdị nkeArabic-based creole languages Dezie
mba/obodoSouth Sudan Dezie
dochieBimbashi Arabic Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue3 Nkwukọrịta sara mbara Dezie
kọwara na URLhttps://apics-online.info/contributions/64 Dezie

Juba "}},"i":0}}]}' data-ve-no-generated-contents="true" href="./Arabic_language" id="mwEg" rel="mw:WikiLink" title="Arabic language" typeof="mw:Transclusion">Arabic (Arabi Juba; Arabic), nke a makwaara kemgbe 2011 dị ka South Sudan Arabic, bụ Asụsụ a na-asụkarị na Equatoria Province na South Sudan, ma nweta aha ya site na isi obodo South Sudan, Juba. A na-asụkwa ya n'etiti obodo ndị si Sudan" id="mwGQ" rel="mw:WikiLink" title="South Sudan">South Sudan bi n'obodo ndị dị na Sudan. A malitere pidgin na narị afọ nke iri na itoolu, n'etiti ụmụ ndị agha Sudan, ọtụtụ n'ime ha si n'ebe ndịda Sudan. Ndị bi n'obodo ukwu ndị ọzọ dị na South Sudan, ọkachasị Malakal na Wau, anaghị asụkarị Juba Arabic, na-ejikarị Arabic eme ihe dị nso na Sudanese Arabic, na mgbakwunye na asụsụ obodo. Akụkọ [1]-ekwu na ọ bụ asụsụ a na-asụkarị na South Sudan (karịa asụsụ Bekee) n'agbanyeghị mbọ gọọmentị na-agba iji ya mee ihe n'ihi njikọ ya na ọchịchị ndị Arab gara aga.

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Juba sitere na pidgin dabere na Sudanese Arabic. O nwere ụtọ asụsụ dị mfe nke ukwuu yana mmetụta nke asụsụ obodo sitere na ndịda mba ahụ. DeCamp, na-ede n'etiti afọ ndị 1970, na-ekewa Juba Arabic dị ka pidgin kama ịbụ Asụsụ Creole (nke pụtara na ndị nne na nna anaghị enyefe ụmụ ha dị ka asụsụ mbụ), ọ bụ ezie na Mahmud, na-edetu obere oge, yiri ka ọ na-eduhie eduhie na mbipụta a (lee amaokwu n'okpuru). Ọrụ Mahmoud [3] mkpa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ihi na ọ na-anọchite anya nkwenye mbụ nke onye ụbụrụ na-aghọ nkọ n'ebe ugwu Sudan na Juba Arabic abụghị naanị "Arabic a na-asụ nke ọma" kama ọ bụ olumba dị iche.

N'ihi agha obodo na ndịda Sudan site na 1983, a machibidoro nyocha ndị ọzọ na-adịbeghị anya na okwu a. Otú ọ dị, uto nke obodo Juba kemgbe mmalite nke agha obodo, nkewa ya na ọtụtụ n'ime ime obodo ya n'oge a, yana ọdịda nke usoro agụmakwụkwọ gọọmentị na-achịkwa n'obodo ndị agha (nke ga-akwalite iji Arabic mee ihe karịa Juba Arabic), nwere ike ịgbanwe usoro ojiji na nnyefe nke Juba Arabic kemgbe oge nyocha ikpeazụ dịnụ. A chọrọ nyocha ọzọ iji chọpụta ókè a ga-ewere Juba Arabic dị ka asụsụ Creole kama ịbụ asụsụ pidgin.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede ọ bụla na Juba Arabic na-abịa n'ụzọ abụọ na-emeghe / nke dị nso. Ọ na-emeghe na gburugburu ebe abụọ: mkpụrụedemede a na-ekwusi ike na-esote /ɾ/, na mkpụrụedemede na-enweghị nrụgide. [4] ọmụmaatụ, tụnyere /i/ na girish [ˈɡɪ.ɾɪɕ] "piastre", na mile [ˈmi.lɛ] "mmanụ"; ma ọ bụ /e/ na deris [ˈdɛ.ɾɪs] "ihe mmụta", na leben [ˈle.bɛn] спон] "mmiri ara ehi".

N'adịghị ka Standard Arabic, Juba Arabic anaghị eme ihe dị iche n'etiti ụdaume dị mkpirikpi na ogologo. Otú ọ dị, ụdaume ogologo na Standard Arabic na-abụkarị nke a na-ekwusi ike na Juba Arabic. [4] nwere ike ịbụ ụtọ asụsụ, dịka na weledu [ˈwe.lɛ.dʊ] "ịmụ nwa", na weleduu [wɛ.lɛˈdu] "ị mụrụ".

Juba Arabic vowel phonemes[4]
N'ihu Ịlaghachi azụ
N'akụkụ __i__ Ọdịdị__ibo__ Ihe omuma aỌdịdị u bụ n'ihi na ọ bụ n'afọ ndị ọzọ ka a na-akpọ__ibo__ Akwụkwọ bụ̣̣́ nke a na-akpọ "Spanish"Ọdịdị
N'etiti Ọ bụ n'afọ iri na ụma__ibo__ Ihe omuma aỌdịdị o bụ n'afọ iri na ụmaNkọwaỌdịdị
Emeghe n'ihi yaIhe omuma di icheỌdịdị

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Juba Arabic na-ewepu ụfọdụ n'ime ụdaume ndị a hụrụ na Standard Arabic. Karịس, Juba Arabic anaghị eme ka ọdịiche dị n'etiti ụdaume abụọ na nke siri ike (dịka س sīn na ص ṣād), na-edebe naanị ụdị dị mfe. Ọzọkwa, a naghị akpọpụta ع ʿayn, ebe a pụrụ ịkpọpụta ه hāʾ na ح ḥāʾ [h] ma ọ bụ hapụ ya kpamkpam. N'aka nke ọzọ, Juba Arabic na-eji ụdaume ndị a na-adịghị ahụ na Standard Arabic: v ng="und-fonipa" title="Representation in the International Phonetic Alphabet (IPA)" typeof="mw:Transclusion">/β/, ny /ɲ/, na ng /ŋ/. N'ikpeazụ, okpukpu abụọ nke ụdaume, nke a makwaara dị ka gemination ma ọ bụ tashdid na Arabic, adịghị na Juba Arabic. Jiri Standard Arabic سُكَّر sukkar na Juba Arabic sukar, nke pụtara "sugar".

Na tebụl na-esonụ, transcriptions Latin nkịtị na-apụta n'etiti oghere oghere dị n'akụkụ fonemes. Parentheses [4]-egosi phonemes ndị dị obere ma ọ bụ ndị nwere ike iji mee ihe na ndekọ "gụmakwụkwọ" nke Juba Arabic.

[4] Arabic consonant phonemes [1]
Bilabial Alveolar Alveolo-palatal Velar Mkpịsị aka
Ụgbọ imi __ibo__ m'ihi ya, ọ bụNkọwaỌdịdị n'ihi ya__ibo__ NkọwaỌdịdị __ibo__ NkọwaNkọwaỌdịdị __ibo__ ŋ'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọN'ihi ya, ọ bụỌdịdị
Plosive Enweghị olu __ibo__ t'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịIhe omuma aỌdịdị k'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịNkọwaỌdịdị (ʔ) Alpa 1[lower-alpha 1]
Nkwupụta b b b bAkwụkwọ bụ́ "Spanish"Ọdịdị __ibo__ d'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọNkọwaỌdịdị Nkọwa__ibo__ Ihe omuma di iche icheỌdịdị ɡọ a na-akpọNkọwaỌdịdị
Ihe na-esiri ike Enweghị olu __ibo__ Nkọwa__ibo__ Akwụkwọ bụ̣̣̣́ nke a na-akpọỌdịdị SINAIhe omuma aỌdịdị (ɕ) Alpha nke ala 2][lower-alpha 2] (h) Alpha nke ala 3][lower-alpha 3]
Nkwupụta __ibo__ β'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ__ibo__ NkọwaỌdịdị z[nke dị ala][lower-alpha 4]
Flap __ibo____ibo____ibo__ ɾ'ihi na ọ bụ n'ihi na__ibo__ NkọwaỌdịdị
Ihe atụ __ibo__ w'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịIhe omuma ahuỌdịdị l'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọNkọwaỌdịdị __ibo__ j'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adịNa-ekwu maka yaỌdịdị

 

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

[2] Arabic enweghị orthography a kapịrị ọnụ, mana a na-eji Mkpụrụ akwụkwọ Latịn eme ihe n'ọtụtụ ebe. [3][4][5] bipụtara akwụkwọ ọkọwa okwu na 2005, Kamuus ta Arabi Juba wa Ingliizi, na-eji mkpụrụedemede Latin.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  1. Brown (2018-11-06). Voice of a nation: How Juba Arabic helps bridge a factious South Sudan. The Christian Science Monitor. Christian Science Publishing Society. Retrieved on 2020-09-18.
  2. Manfredi (September 9, 2013). "Juba Arabic structure dataset", Atlas of Pidgin and Creole Language Structures Online. Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology. 
  3. Miller (2014). "Juba Arabic as a written language". Journal of Pidgin and Creole Languages 29 (2): 352–384. DOI:10.1075/jpcl.29.2.06mil. 
  4. APiCS Online - Survey chapter: Juba Arabic. apics-online.info.
  5. Juba Arabic. ResearchGate.
  • Asụsụ ndị dị na South Sudan
  • Ụdị Arabic dị iche iche
  • Sudanese Arabic
  • Bimbashi Arabic

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

na-edetu obere oge, yiri ka ọ na-eduhie eduhie na mbipụta a (lee amaokwu n'okpuru). Ọrụ Mahmoud [3] mkpa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ihi na ọ na-anọchite anya nkwenye mbụ nke onye ụbụrụ na-aghọ nkọ n'ebe ugwu Sudan na

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  • Manfredi, Stefano, na Mauro Tosco. "Juba Arabic (ÁRABI JÚBA): Asụsụ 'na-adịchaghị ụmụ amaala' nke South Sudan." Sociolinguistic Studies 12, no. 2 (2018): 209-230.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] "South Sudanese Arabic na mkparịta ụka nke steeti mpaghara, c. 1840-2011." The Journal of African History 54, no. 3 (2013): 351-372.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Southern Sudanese Arabic and the churches". Revue roumaine de linguistique 3 (2010): 383-400
  •  
  •  
  • Watson (2015). Juba Arabic for Beginners. South Sudan: SIL International. ISBN 978-1556713736. 

Ihe Ndị Ọzọ A Na-agụ[dezie | dezie ebe o si]

  • (n'asụsụ Italian) Manfredi, Stefano "Juba Arabic: A Grammatical Description of Juba Arabic with Sociolinguistic notes about the Sudanese community in Cairo", Università degli Studi di Napoli "L'Orientale". (akwụkwọ edemede a na-ebipụtaghị ebipụta)
  • (n'asụsụ French) Miller, Catherine, 1983, "Le Juba-Arabic, une lingua-franca du sud Sudan; remarques sur le fonctionn du verbe", Cahiers du Mas-Gelles, 1, Paris, Geuthner, peeji nke 105-118.
  • (n'asụsụ French) Miller, Catherine, 1983, "Aperçu du système verbal en Juba-Arabic", Comptes rendu du GLECS, XXIV-XXVIII, 1979-1984, T. 2, Paris, Geuthner, peeji nke 295-315.
  • (n'asụsụ Bekee) Watson, Richard L., (1989), "Nkwupụta Juba Arabic", Occasional Papers in the Study of Sudanese Languages, 6: 95-117.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]