K. O. Mbadiwe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kingsley Mbadiwe
Personal details
Born1915
Oneh, Orlu Division
Died1990
OccupationNationalist/Politician

Kingsley Ozumba Mbadiwe // ⓘ (1915–1990) bụ onye mba Naijiria, onye ndọrọndọrọ ọchịchị, onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye minista gọọmentị na Nigeria First Republic. na onye nnọchi anya Biafra Roving n'oge agha obodo.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Mbadiwe site n'ezinaụlọ Mbadiwe Odum si Arondizuogu mgbe ahụ n'okpuru ngalaba Orlu nke Imo steeti ugbu a. Nwanne nna ya bụ Igwegbe Odum bụ onye na-achị akwụkwọ ikike n'oge ọchịchị.

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Ọ malitere ụlọ akwụkwọ praịmarị na St Mary's Catholic School, Port Harcourt, ma gụchaa ya n'ụlọ akwụkwọ gọọmentị dị n'Aba. Ọ gara ụlọ akwụkwọ nkuzi Hope Waddell, Calabar, Aggrey Memorial College, Arochukwu, Igbobi College, Lagos na Baptist Academy, Lagos. Na Baptist Academy, Samuel Akintola na E.E. Esau bụ ndị ọrụ, ebe ụfọdụ ụmụ akwụkwọ ibe ya na Igbobi bụ Taslim Elias, Horatio Thomas na Justice F.O. Koka. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị, ọ dabara n'ịzụ ahịa site na iguzobe Mbadiwe Produce Association na 1937. Ọ hapụrụ Naijiria gụọ akwụkwọ na Mahadum Columbia na Mahadum New York ruo ọtụtụ afọ. Mgbe ọ nọ na America, o nyere aka guzobe otu ụmụ akwụkwọ Africa, site na nke o nwetara nlebara anya nke First Lady Eleanor Roosevelt, onye natara ya na nzukọ ya na White House.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe o si na U.S. lọta, ọ malitere azụmahịa ọzọ wee guzobe ụlọ ọrụ nyocha na African Arts. N'oge na-adịghị anya, ọ banyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria wee sonye na National Council of Nigeria and Cameroons. N'afọ 1951, a họpụtara ya ka ọ bụrụ Ụlọ Mgbakọ nke Eastern Region. A họpụtara ya ọzọ na 1954, wee mee onye ozi maka ala na akụrụngwa mba obere oge ka nke ahụ gasịrị. Na 1957, e mere ya Minister nke Azụmahịa. Otú ọ dị, ihe ịga nke ọma ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya bụ inwe nnukwu ihe ịma aka mgbe n'etiti 1958, ya na Kola Balogun gbalịrị iwepụ Dr. Nnamdi Azikiwe dịka onye ndú nke National Council of Nigeria and Cameroons (NCNC). Mbadiwe hibere akwụkwọ akụkọ nke ya, Daily Telegraph, dịka akụkụ ngagharị iwe. O mechara bata n’otu pati ahụ wee bụrụ onye minista na-ahụ maka azụmaahịa na nzikọrịta ozi ma bụrụkwa onye ndụmọdụ pụrụiche nye Prime Minister, na-enye ndụmọdụ gbasara ihe gbasara Africa. Odumegwu Ojukwu ma were ọkwa a ruo ọgwụgwụ agha obodo.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Mbadiwe nwere ụmụ isii bụ Betty, Greg, Paul, Chris, George, na Francis. Nwanne ya nwoke, James Green Mbadiwe bụ onye ọchụnta ego na-eduzi na akaụntụ ya na Northern Region, o nwere ụlọ oriri na ọṅụṅụ Green kwụsịrị ugbu a na Ahmadu Bello Way, Kaduna wuru na 1939 ma Azikiwe nyere ya ọrụ. Ihe onwunwe ahụ mechara bụrụ ebe ịzụ ahịa, J. Green Mbadiwe nwụrụ na 1980.

O wuru ma biri n'ebe obibi dị ịrịba ama, Obí nke Ndị Mmadụ, na Ndianiche Uno. Ọ bụ Praịm Minista Sir Abubakar Tafawa Balewa nyere ya iwu n'afọ 1965. Abubakar Tafawa Balewa

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Lynch, Hollis R. K.O. Mbadiwe: A Nigerian Political Biography, 1915-1990 (Palgrave Macmillan; 2012) 294 peeji K.O Mbadiwe, A Nigerian ndọrọ ndọrọ ọchịchị Biography, 1915.
  • Rosalynde Ainslie, Catherine Hoskyns, Ronald Segal, Political Africa: A Who's Who of Personalities and Parties (Frederick A. Praeger, 1961) Rosalyn de Ainslie Ronald Segal Political Africa, A Who'n Who of Personales and Parties