Gaa na ọdịnaya

Kadiatou Konaté

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kadiatou Konaté
Born
Bamako, Mali
EducationCheikh Anta Diop University
OccupationFilm director, screenwriter
Kadiatou Konaté
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịMali Dezie
Aha enyereKadiatou Dezie
Aha ezinụlọ yaKonaté Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20. century Dezie
Ebe ọmụmụBamako Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye nhazi ndu ihe nkiri, onye nhazi ederede Dezie

Kadiatou Konaté bụ onye ntụzi ihe nkiri na onye na-ese ihe nkiri nke Mali . Ọrụ ya kacha ama ama bụ L'Enfant dị egwu, obere ihe na-atọ ụtọ dabere na akụkọ ifo ndị Africa. O mekwara ọtụtụ akwụkwọ akụkọ, na-elekwasịkarị anya n'okwu gbasara ụmụ nwanyị na ụmụaka na Mali.

Akụkọ nkeonwe

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Konaté na Bamako, Mali. [1] Ezinụlọ ya, ndị Konates, bụ ndị eze nke bụbu ndị Gbara nke Old Mali .

Ọ gụrụ akwụkwọ na Cheikh Anta Diop University . [2]

Ọrụ ihe nkiri

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ gụsịrị mahadum, Konaté rụrụ ọrụ dị ka onye otu ndị ọrụ na Souleymane Cissé 's 1985 classic film Yeelen . [2] N'afọ 1989, o dere ihe nkiri ihuenyo maka obere ihe nkiri La Geste de Ségou nke onye Mali ibe ya Mambaye Coulibaly duziri. [2] Edepụtara ọrụ solo mbụ ya dị ka akwụkwọ akụkọ Des Yeux Pour Pleurer (Anya na-akwa), gbara na vidiyo na 1992. [3] Konaté sochiri nke a na akwụkwọ akụkọ nke abụọ, gbakwara na vidiyo, Circulation Routiere ( Okporo ụzọ ), onye na-eduzi ya na Kabide Djedje. [3] N'afọ 1993, o wepụtara ihe nkiri dị mkpirikpi atọ, nke a ma ama bụ L'Enfant egwu ( The Terrible Child ), na-arụkọ ọrụ na Belgian ogbako Graphoui. [2] L'Enfant dị egwu, nke dabeere na akụkọ ifo Central Africa, dị ka La Geste de Ségou, akụkọ ihe nkiri na-eme ihe nkiri nke na-eji ụmụ nkịta eme ihe. [4] Ọ na-agbaso mmụọ dị mma, nwatakịrị a mụrụ na ezé na ikike ikwu okwu na ije ije, onye chọtara nwanne ya nwoke nke tọrọ wee malite njem na-adịghị ahụkebe. [4] Ọ ka bụ ọrụ ya kacha ewu ewu. [2]

Konaté gbasoro obere ihe nkiri ya site na ịlaghachi na akwụkwọ akụkọ, wepụta Femmes et Développement na 1995. [3] Femmes et Dévelopement na-atụnyere n'etiti ụmụ nwanyị nọ na Mali si dị iche iche socioeconomic otu. Ihe nkiri a na-eleba anya n'ihe ụmụnwaanyị rụzuru na obodo ya na ihe ndị a ka kwesịrị ime. [3] Na 1998 ọ na-eduzi Un mineur en milieu carcéral, akwụkwọ akụkọ dị mkpirikpi nke nyochara ọnọdụ nke ụmụaka ndị a tụrụ mkpọrọ, mgbe mgbe maka obere mmejọ. [3]

Akwụkwọ akụkọ ya 2008 Daman Da ( Yellow Mirage ), na-agbaso ndụ ndị na-egwu ọla edo na Mali kwa ụbọchị. Isiokwu ahụ dọọrọ mmasị ya mgbe o lechara akụkọ akụkọ obodo banyere isiokwu ahụ. [5] Ihe nkiri ahụ gosiri ihe isi ike ndị na-egwuputa ihe na-eche ihu, na-arụ ọrụ n'ọnọdụ ọjọọ, kamakwa ịkwụwa aka ọtọ na ụkpụrụ ọrụ ha gosipụtara. [5]

Ihe ndetu

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Kadiatou Konaré (French). africultures.com/. Retrieved on 27 October 2016.
  2. 1 2 3 4 5 Bolly (2007). Fanta Régina Nacro et kadiatou Konaré : Les amazones d’une nouvelle ère du cinéma africain (French). musow.com. Archived from the original on 27 October 2016. Retrieved on 27 October 2016.
  3. 1 2 3 4 5 (2000) Les cinémas d'Afrique: dictionnaire. KARTHALA Editions, 269–270. ISBN 978-2-84586-060-5. 
  4. 1 2 The Terrible Child / L’Enfant Terrible. africanfilmny.org. Archived from the original on 2 October 2018. Retrieved on 27 October 2016.
  5. 1 2 Diop. Daman da, le mirage jaune, de Kadiatou Konaté (French). africine.org. Retrieved on 27 October 2016.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]