Jump to content

Kamala Ibrahim Ishaq

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Kamala Ibrahim Ishaq
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSudan Dezie
Aha enyereKamala Dezie
aha ezinụlọ yaIbrahim Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya1939 Dezie
Ebe ọmụmụOmdurman Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ese Dezie
ebe agụmakwụkwọRoyal College of Art Dezie
Ihe nritePrince Claus Award Dezie

Kamala Ibrahim Ishaq ( Arabic , amụrụ 1939) bụ onye na-ese ihe na onye nkuzi nka nke Sudan, mara dị ka otu n'ime ndị guzobere otu nka nka Crystalist na Khartoum . Otu a jụrụ mgbakọ ndị a na-ahụkarị na ihe osise ọgbara ọhụrụ nke Sudan nke 1960 wee gbalịsie ike ịchọta "asụsụ mara mma na nke dị egwu nke ga-emesi echiche nke obi ụtọ na ihe ọmụma ike iji kpochapụ esemokwu na oke kpamkpam". [1] Dabere na ọrụ nka ya dị ihe karịrị afọ iri ise, a na-akpọ Ishaq otu n'ime ndị na-ese ihe nkiri kachasị mkpa n'Africa.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Ishaq na Omdurman wee mụọ site na 1959 ruo 1963 na College of Fine and Applied Art nke Khartoum Technical Institute nke mechara bụrụ Sudan University of Science and Technology (SUST) na Khartoum . N'ịga n'ihu na nke a, ọ gbasoro ọmụmụ akwụkwọ postgraduate ya na eserese, ihe atụ na lithography na Royal College of Art na London n'etiti 1964 na 1969. Mgbe ọ nọsịrị na Lọndọn, ọ laghachiri nkuzi na kọleji mbụ ya ma bụrụkwa onye isi ụlọ akwụkwọ nka nka. [2] [3]

Ọrụ nka[dezie | dezie ebe o si]

Mmetụta na ntinye aka[dezie | dezie ebe o si]

Mmetụta nka nka na ime mmụọ Ishaq laghachiri na ọrụ William Blake na emume ime mmụọ nke Zār nke ụmụ nwanyị Sudan. [2] Isiokwu ndị a nke ịdị adị na omenala ụmụ nwanyị jere ozi dị ka isi okwu nke ọrụ Ishaq na 1970s na 1980s. Mmetụta ndị a mere ka Ishaq dị iche na ndị obodo ya, bụ ndị sitere n'echiche nke nnwere onwe Sudan mgbe ọchịchị colonial gasịrị na isiokwu Islam. Ọ bụrụ na Blake na Zar nyere mkpali onwe ya, ọ bụ onye otu ụlọ akwụkwọ eserese nke Khartoum ebe Ishaq malitere mara dịka onye na-ese ihe. Ebumnuche nke mmegharị ahụ bụ ngwakọta nke ọdịnala Africa na islam na Modernism . Ngwakọta ntụgharị asụsụ nke ụlọ akwụkwọ Khartoum gosipụtara echiche ọhụrụ nke njirimara ndị Sudan, nke egosipụtara n'ụdị na-adịghị ahụkebe, agba ụwa na ọkpụkpọ Arabic . [4] N'akụkụ Ibrahim El-Salahi, a na-ewere Ishaq ka ọ bụrụ otu n'ime ndị na-ese ihe nkiri a ma ama n'Africa, a na-akpọkwa ya ilekwasị anya na ndụ ụmụ nwanyị ihe ịma aka n'echiche nwoke na nwanyị omenala na nkà Sudan. [5]

The Crystalist Movement[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1978 Ishaq na ụmụ akwụkwọ ya abụọ, Muhammad Hamid Shaddad na Nayla El Tayib, malitere ọrụ nka nke a na-akpọ Crystalist Group nke kwụsịrị na omume ọdịnala na mpaghara nka Sudan. [4] [6] Ebumnuche ha bụ ịmata onwe ha na ụlọ akwụkwọ eserese nke Khartoum na echiche ọdịnala ha gbadoro ụkwụ na nwoke. Ụzọ ọhụrụ a na eserese Sudanese ka e ji mara nkwupụta ọha na eze n'ụdị nke a na-akpọ Crystalist Manifesto. Nke mbụ e bipụtara na Arabic dị ka Al-Bayan al-Kristali, akwụkwọ ahụ gosipụtara ọhụụ nka nke nwara ịrụ ọrụ karịa usoro Sudanese-Islam nke Ụlọ Akwụkwọ Khartoum. Ọzọkwa, ndị kristal chọrọ ime ka nka ha bụrụ mba ụwa site na ịnakwere avant-garde adị adị, nke dabara na ihe ịchọ mma ndị Europe. [1]   Aesthetically, Crystalist manifesto ghọtara cosmos dị ka "ọrụ nke kristal transperent na-enweghị mkpuchi, kama ịdị omimi ebighị ebi". Eserese kristal na-enwekarị ihu mmadụ gbagọrọ agbagọ, ndị tọrọ n'ime cubes ma ọ bụ akụkụ doro anya, na, dị ka ekwuru na akwụkwọ akụkọ ha, "na-emegide usoro nke na-achọ nkà na nka dị ka ihe atụ nke ezi ọrụ." Ihe dị n'ime echiche nke ndị kristal bụ echiche nwanyị nke ikpughe - akụkụ dị ịrịba ama n'etiti mmụba Islamization nke Sudan postcolonial. [7] Ọzọkwa, ha jụrụ òtù <i id="mwPQ">Hurufiyya</i> bụ́ ndị ji akwụkwọ akụkọ Arabị mee ihe n'ihe osise, na-ekwu na akwụkwọ ozi adịghị eduga n'ọrụ nkà dị ukwuu. [4]

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ ya dị na mkpokọta nzuzo na nke ọha, dị ka Sharjah Art Foundation na Barjeel Art Foundation na Sharjah, UAE. [8] [9]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

N'akụkụ ndị ọzọ na-ese ihe n'Afrịka, egosila ihe osise Ishaq na Saatchi Gallery dị na London na ngosi ahụ akpọrọ Forests and Spirits: Art Figurative Art from the Khartoum School site na Septemba ruo Nọvemba 2018, otu n'ime ọrụ ya sitere na ihe ngosi a bụ nke ụlọ ahịa Sotheby's rere. na London na 2020. [10] N'October 2022, Serpentine South Gallery na London mepere ihe ngosi nlegharị anya na-ekpuchi ọrụ kemgbe ọ bụ nwata ruo ugbu a. [11]

Nnukwu ihe ngosi gụnyere:

  • Camden Arts Center, London, 1970
  • National Museum of Women in Art, Washington, DC, 1994
  • Ụlọ ihe ngosi nka Sharjah, UAE, 1995
  • Ụlọ ihe ngosi Whitechapel, London, 1995
  • Na-agbaji ákwà mkpuchi: Ndị inyom na-ese ihe si ụwa Islam, Royal Society of Fine Arts, Jordan, 2002
  • Ụlọ ọrụ nka nke Shibrain, Khartoum (2014
  • Institut français, Khartoum (2015)
  • Ụmụ nwanyị nọ na Crystal Cubes, Sharjah Art Foundation, 2016
  • Serpentine South Gallery, London (2022–23)

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Nkà ihe nkiri nke Sudan

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Crenn (2018). Kamala Ibrahim Ishaq. Aware Women artists / Femmes artistes. Archived from the original on 30 June 2023. Retrieved on 21 March 2019.
  2. 2.0 2.1 (2009) "Democratic Republic of the Sudan", in Bloom: The Grove Encyclopedia of Islamic Art and Architecture (in en). Oxford University Press. DOI:10.1093/acref/9780195309911.001.0001. ISBN 9780195309911. OCLC 232605788. Retrieved on 15 December 2023. 
  3. Art Term: Khartoum School (en-GB). Tate. Archived from the original on 22 October 2023. Retrieved on 7 August 2022.
  4. 4.0 4.1 4.2 Daum (2009). "Modern Art in Sudan", in Hopkins: Kenana Handbook of Sudan (in en). New York: Routledge, 463–464. ISBN 9780203823873. OCLC 884585527. 
  5. Kamala Ibrahim Ishag:People in Crystal Cubes (1984). Sharjah Art Foundation. Archived from the original on 3 February 2023. Retrieved on 2 December 2022.
  6. Crystalist Group. Tate (29 October 2017). Archived from the original on 29 October 2017. Retrieved on 15 February 2022.
  7. Kamala Ishaaq. Sudan: Emergence of Singularities. Archived from the original on 27 August 2018. Retrieved on 21 March 2019.
  8. Sharjah Art Foundation. Kamala Ibrahim Ishaq. sharjahart.org. Retrieved on 8 December 2018.
  9. Kamala Ibrahim Ishaq (en-US). Barjeel Art Foundation. Retrieved on 2022-12-02.
  10. Kamala Ibrahim Ishaq | The Seat - Zar ceremony. www.sothebys.com/ (2020). Retrieved on 2022-02-15.
  11. Kamala Ibrahim Ishag: States of Oneness. Contemporary And. Retrieved on 2022-10-28.

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]