Kare language (Adamawa)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Kare
nzáà kã́rĩ́[1]
Spoken in: Central African Republic, Cameroon
Total speakers: Àtụ:Sigfig
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Mbum–Day
   Mbum
    Central Mbum
     Karang
      Kare
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: kbn
Kare
nzáà kã́rĩ́[2]
Native to Central African Republic, Cameroon
Native speakers
(97,000 cited 1996–2000)[3]

62,000 Kare, 35,000 Tale in CAR (1996)
Niger–Congo?
Dialects
  • Kare (Kari, Kali)
  • ? Tale
Language codes
ISO 639-3 kbn
Glottolog kare1338

Kare (Kãrɛ̃, Kareng; autonym nzáà kã́rĩ́, where nzáà = "mouth") bụ asụsụ ndịda Mbum nke Central African Republic, nke ndị Kare na-asụ n'ugwu ugwu Ouham-Pendé prefecture gburugburu Bocaranga . Ihe dị ka mmadụ 97,000 nọ ná mba ahụ na-asụ ya, na puku ndị ọzọ na-asụkwa ya na Cameroon . A na-eche na ọnụnọ asụsụ ahụ dị na nsọtụ ndịda ọwụwa anyanwụ nke ezinụlọ Mbum na-egosipụta mmalite nke narị afọ nke 19 site na Plateau Adamawa, na-agbanarị mwakpo ndị Fulani. [4]

Ethnologue 17 na-akọwa na Kare nwere nghọta na Mbum kwesịrị ekwesị. Agbanyeghị, asụsụ ndị nwere njikọ chiri anya na nke ọ bụla anaghị akọpụta na ha nwere nghọta. Ethnologue depụtara Tale (Tali) dị ka olumba, mana Blench (2004) na-ahapụ ya enweghị nkewa n'ime asụsụ Mbum. Ethnologue depụtakwara Kali dị ka otu okwu; Blench depụtara asụsụ Kali na ngalaba dị iche iche nke asụsụ Mbum.

fonology[dezie | dezie ebe o si]

Kare nwere consonantal fonim ndia:

Fonim Consonant
Bilabial Labiodental Alveolar Palatal Velar Labio-<br id="mwNQ"><br>velar Glottal
Implosive ɓ ɗ
Stop p b t d k ɡ kp ɡb
Prenasalized stop ᵐb ⁿd ᵑg ᵑɡb
Fricative f v s z h
Prenasalized fricative ⁿz
Approximant l j w
Flap r

O nwere fonim udaume ndia:

  Oral vowels Nasal vowels
Front Back Front Back
Close i u ĩ ũ
Close-mid e o    
Open-mid ɛ ɔ ɛ̃ ɔ̃
Open a ã

Enwere ọdịiche nke Uda elu di n'etiti ụda dị elu na nke dị ala (dịka imaatu sá "kwuru" vs. "achị ọchị"), na ụda ụda dị n'etiti nke a na-ejighị n'aka. Naanị okwu monosyllabic nwere ike inwe ụda na-arị elu ma ọ bụ na-ada.[5]

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Usoro okwu bụ isi nke Kare bụ isiokwu-okwu-ihe, imaatu kɛ́ húrù (3SG na-eri manioc) "ọ riri manioc".[6]

A na-edozi negation site na iji okwu ikpeazụ nke ahịrịokwu yá " bụghị"; mgbe a na-agbagha ya, a na-eji tí dochie anya copula yè "bụ (n'ebe) " na copula ɓá "bụ (nke ya na) ".[7]

A na-emepụta aha okwu site n'ibuli ụda nke ikpeazụ ma tinye nsonaazụ -Cà, ebe C = l ma ọ bụ r mgbe ụdaume ọnụ gasịrị, n mgbe ụdaume imi gasịrị, burukwa ihe efu mgbe ụdaume gasịrị: "deny" > fárà "denial", sɛ̀l "untie" > sɛ́là "untie".[8]

Aha nnọchiaha[dezie | dezie ebe o si]

Kare enweghị okike ụtọ asụsụ. Ndị nnọchiaha ya bụ ndị a:[9]

N'efu Isiokwu Ihe
M Mmanụ ala Akụkọ ifo m
ị na-eme ihe. Ọ na-eme ihe nkiri Ọkụ ọkụ Ọkụ ọkụ
ya/ya/ya M̀ɛ́́ / kɛ́́́́ Akpụkpọ ahụ Nri / Nri
anyị maá
ị pl. Ọ bụrụ na ọ bụ onye na-eme ihe ike Ọ bụ na ọ bụ na ọ na-eme
ha Kyesịa Nke a Kyesịa

Enwere ike ịgbakwunye hánà "onye ọ bụla ọzọ, onye ọzọ".

Akụkụ aha[dezie | dezie ebe o si]

E nwere klas mechiri emechi nke udi okwu na anaghi agbanwe agbanwe (dịka fé "ọhụrụ", sɛ́nń "ọbara"), nke na-ebute aha ahụ ụzọ ma ọ pụkwara ịgbaso ya iji gosipụta àgwà na-adịgide adịgide, ma ọ bụ enwere ike iji ya mee ihe dị ka aha n'onwe ha.[10] Ndị na-ekpebi (hánà "onye ọzọ", kɛ́ "nke a", ố́́í "nke a, snoẁɔ́ "nke ahụ", nɛ̄ "nke ahụ") na-eso aha , ma na-esote akara dị n'ọtụtụ rì: nzù kɛ́ rí pí (onye DEF PL kwa) "ndị mmadụ".[11] Onuogugu na ọnụọgụ na-abịa na njedebe, na-agbaso akara (nhọrọ) ọtụtụ: nzù ndíɓí "ndị ise" (onye ise), nzù rì sérè "ndị abụọ" (onye PL abụọ).[12] A na-emepụta mkpụrụ ndụ ihe nketa kpọmkwem site na juxtaposition, eg sã̀ũ̀ lìà (akụkọ mgbọrọgwụ) "ihe ndabere nke akụkọ ahụ"; mkpụrụ ndụ ihe Nketa nyocha na-eji ihe ʔà, eg vùn ʔà bá (ụlọ GEN nna) "ụlọ nna".[13][14] A na-emepụta ahịrịokwu ndị metụtara ya na ngosipụta na-esote (ọ bụghị mgbe niile ozugbo) site na akara nke onye ikwu ɗá, eg nzù ố́í ɗá rí mí léóɗá (onye a REL na-ezu m ụnyaahụ) "onye zuru m ụnyahụ".

Okwu mbido[dezie | dezie ebe o si]

Adpositions niile nke di na Kare na-ebute mgbakwunye ha. E nwere anọ isi (dị ọcha) prepositions: kà "with (instrumental)", té "with (comitative)", ʔá "in", báŋ "like", eg kɛ́ ɡí té bá nɛ̄ (3SG na-abịa na nna 3SG.[15]POSS) "ya na nna ya bịara". N'akụkụ ndị a, e nwere ọtụtụ postpositions nke abụọ nke doro anya sitere na aha (nke na-abụkarị akụkụ ahụ), eg tûl "isi" > túl "n'elu".[16]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • François Lim, Nkọwa asụsụ nke Kare (phonologie-syntaxe), Mahadum Sorbonne Nouvelle. Paris, 1997, 368 peeji. (thesis).

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Lim 1997:10
  2. Lim 1997:10
  3. Kare at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  4. Lim 1997:3-4
  5. Lim 1997:73-80
  6. Lim 1997:155
  7. Lim 1997:158
  8. Lim 1997:151
  9. Lim 1997:154
  10. Lim 1997:154-155
  11. Lim 1997:166-170
  12. Lim 1997:154-155
  13. Lim 1997:174
  14. Lim 1997:180
  15. Lim 1997:198
  16. Lim 1997:200

Àtụ:Adamawa languagesÀtụ:Languages of Cameroon