Jump to content

Khalil Sherif Pasha

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Khalil Sherif Pasha
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịOttoman Empire Dezie
Aha enyereHalil, Şerif Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya20 Jụn 1831 Dezie
Ebe ọmụmụCairo Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya12 Jenụwarị 1879 Dezie
Ebe ọ nwụrụIstanbul Dezie
ŃnàMuhammad Sharif Pasha al-Kabir Dezie
nwanneAli Pasha Sherif Dezie
Dị/nwunyePrincess Nazli Fazl Dezie
onye mmekọ na-alụghị alụMarie-Anne Detourbay Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaTurkish, French language Dezie
Ọrụ ọ na-arụart collector, diplomat, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiambassador of the Ottoman Empire, ambassador of the Ottoman Empire to the Russian Empire Dezie
ebe agụmakwụkwọQ28495418 Dezie
Ọrụ ama amaCollection des tableaux anciens et modernes de S. Exc. Khalil-Bey, 1867 Dezie
onye nweThe Sleepers, L'Origine du monde Dezie
ihe omume dị ịrịba amaorder Dezie

Khalil Sherif Pasha, onye a sụgharịrị n'asụsụ dị iche iche dị ka Halil Şerif Pasha ( Albanian 20 June 1831 – 12 Jenuarị 1879), bụ onye Ottoman – Egypt onye ọchịchị, onye nnọchi anya mba na onye na-anakọta nka, onye biri ndụ n’oge Tanzimat . Théophile Gautier kọwara nchịkọta ya dị ka "nke mbụ nwa Islam guzobere". O tinyere aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị mgbe agha Crimea gasịrị. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye minista na-ahụ maka mba ofesi nke Ottoman .

Aha[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ n'ime ndụ ya, a maara Halil aha Halil Bey ma ọ bụ Khalil Bey . " Bey " abụghị aha nna kama ọ bụ aha nkwanye ùgwù nke gọọmenti Ottoman kwadoro ma kwado ya iji kọwaa nwoke dị ka nwa onye Pasha . </link>Halil jiri aha "Bey" dịka akụkụ nke aha ya [ ] nna ya Muhammad Şerif eruola ọkwa Pasha. Na 10 Ọgọst 1871, Halil Bey welitere n'ọkwa nke Mushir (Field Marshal) nke Sultan Abdul Aziz (chịrị 1861–1876). Ọkwa nke "Mushir" nyere Halil iji aha nna ya "Şerif", yana aha nsọpụrụ "Pasha", dịka akụkụ nke aha ya.

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Site na Turkish -Albania, A mụrụ Halil na Cairo na nnukwu ụlọ nke Muhammad Ali Pasha . Nna Halil, Muhammad Şerif Pasha, onye Albania, (nwuru 13 February 1865) esiwo na Kavala (nke dị n'ebe ugwu Gris ugbu a) kwaga Ijipt ka ọ bụrụ onye isi na ndị agha Muhammad Ali, na-eme nnukwu ego na usoro ahụ. Muhammad Şerif Pasha zipụrụ Halil, ya na ụmụnne ya ndị nwoke Ali Pasha Sherif (1834–1897) na Osman, ka ha gụọ akwụkwọ na École Militaire Égyptienne (Egyptian Military School), nke Muhammad Ali Pasha hiwere na Paris na 1844. Halil weghaara ọkwa izizi ya na 1855 dị ka Kọmishọna na Ihe ngosi International na Paris n'afọ ahụ. Ọ banyere ọrụ diplomatic Ottoman na 1856, na-eje ozi dị ka otu n'ime ndị plenipotentiaries na-ekwurịta na njedebe nke Crimea War, na mgbe ahụ dị ka onye nnọchianya na Athens na Saint Petersburg, nke posts ọ malitere ịnakọta nkà. Ọ tolitere enweghị mmasị na oyi nke Saint Petersburg wee lara ezumike nka na nzuzo na Paris n'etiti 1860s, na-agbazite ọnụ ụlọ ndị dị oke ọnụ n'aka onye na-anakọta Bekee Lord Hertford na Rue Taitbout wee bụrụ onye ịgba chaa chaa ama ama, onye na-anakọta nka na onye nkwado.

Sainte-Beuve webatara ya na Gustave Courbet, ma nye ya Le Sommeil ( The Sleepers ) na L'Origine du monde n'aka ya. Ihe osise nke ikpeazụ nwere ike ịbụ nke onye hụrụ ya n'anya n'oge ahụ, Constance Quéniaux . [1] Ọ nwetakwara Le Bain turc ( The Turkish Bath ) site na Ingres na ọrụ ndị ọzọ Delacroix, Troyon, Daubigny, Meissonier, Corot, Rousseau na Gérôme . Ọrụ ndị a maara na Halil Şerif Pasha nweburu gụnyere:

  • Eugène Delacroix, ogbugbu nke Bishop nke Liège (ugbu a na Louvre, Paris)
  • Eugène Delacroix, Ụmụ nwanyị Algiers (otu ụdị dị na Louvre, Paris, mana amabeghị ma nke a bụ nke Halil nwere)
  • Eugène Delacroix, Tasso n'ụlọ ọgwụ St Anna na Ferrara (nchịkọta nzuzo nke Buhrle, Zurich)
  • Eugène Delacroix, Tam o'Shanter (mgbe uri Robert Burns gasịrị ) (Castle Museum, Nottingham)
  • Eugène Delacroix, ndị agha Arab na-eme ndị agha ịnyịnya (Fabre Museum, Montpellier)

Na Jenụwarị 1868, ọ resịrị nchịkọta ihe osise ya obere oge tupu ọ pụọ ka ọ bụrụ onye nnọchi anya Ottoman na Vienna, wee si na Paris pụọ naanị afọ abụọ tupu Agha Franco-Prussian . Mgbe akwụkwọ ozi Vienna gasịrị, ọ kwagara Istanbul wee lụọ Princess Nazli Fazl, ada nke onye mgbanwe a ma ama n'oge ahụ, Mustafa Fazl Pasha . [2] N'afọ 1877, ọ laghachiri na Paris dị ka onye nnọchianya Ottoman maka ọnwa ole na ole, ma a chụrụ ya n'ọrụ na September nke afọ ahụ. Halil Şerif Pasha nwụrụ na Istanbul na 12 Jenụwarị 1879. Ụfọdụ akwụkwọ na-edekọ ọnwụ ya dị ka n'ihi ọkụ ọkụ mgbe ọ nọ ọdụ n'elu ịnyịnya n'oge ngosi nke Abdul Hamid II . Otú ọ dị, nraranye nbanye ahụ bụ n'August 1876.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Ludivine Trichot. "Le fabuleux destin de Constance Quéniaux, la femme représentée dans L'Origine du monde", Le Figaro, 25 September 2018. Retrieved on 27 September 2018.
  2. (2006) Local/global : women artists in the nineteenth century, Cherry, Deborah., Helland, Janice., Aldershot [England]: Ashgate. ISBN 0754631974. OCLC 60776816. 

Isi mmalite[dezie | dezie ebe o si]

  • Francis Haskell, 'Onye Turk na Foto Ya na narị afọ nke iri na itoolu Paris', Oxford Art Journal, Vol. 5, Nke 1, Patronage (1982), p. 40–47