King Kester Emeneya

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
King Kester Emeneya
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịDemocratic Republic of the Congo Dezie
Aha ọmụmụJean Emeneya Mubiala Kwamambu Dezie
Aha enyereJean Dezie
aha pseudonymKing Kester Emeneya Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya23 Novemba 1956 Dezie
Ebe ọmụmụKikwit, Kinshasa Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya13 Febụwarị 2014 Dezie
Ebe ọ nwụrụLe Plessis-Robinson Dezie
Ebe olilinécropole of Nsele Dezie
nwanneJoly Mubiala Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye na-abụ abụ, recording artist Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1977 Dezie
ngwa egwuolu egwụ Dezie

A mụrụ ya na Kikwit n'ime Democratic Republic of the Congo . Mgbe ọ bụ nwa akwụkwọ sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Lubumbashi n`afọ 1977, Eze Kester sonyeere otu egwu Viva La Musica . Mgbe o nwetasịrị ihe ịga nke ọma na ọtụtụ egwu a ma ama, ọ ghọrọ onye na-agụ egwu Africa kachasị ewu na ewu na 1980s wee mepụta otu egwu nke ya, nke a na-akpọ "Victoria Eleison", n`ọnwa Disemba 24, 1982.[1]

Emeneya Djo Kester bụ onye ọhụrụ na egwu ya. Ọ bụ onye egwu mbụ na mpaghara ndịda Sahara nke Africa iji malite mmemme egwu na ojiji nke (synthesizers) na abọm ya akpọrọ Nzinzi nke rere ọtụtụ nde n'ụwa niile n`afọ 1987. A na-eto ya maka iwebata egwu Afrịka nye ndị na-ege ntị mba ụwa n'ihi ojiji ọ na-eji ngwá egwu ọdịda anyanwụ dị ka mmemme egwu ma ọ bụ synthesizer na njikọ ya na Rhythm na Blues. Mgbe ọtụtụ afọ nke ihe ịga nke ọma na egwu ndị a ma ama, N`afọ 1993 ọ wepụtara Every Body nke Sonodisc kesara. Ahụ ọ bụla nwere nnukwu ihe ịga nke ọma na mba ụwa. N'afọ 1997, mgbe afọ asaa gachara, Eze Kester laghachiri Congo. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mmadụ 80,000 gara egwu mbụ mgbe ọ lọtara, nke bụ ihe ndekọ dị ka mgbasa ozi Congo si kwuo. Ọtụtụ ndị nyocha na-ewere Emeneya dị ka onye na-agụ egwu kachasị ukwuu n'Afrịka. O nwere ihe karịrị otu puku abụ na otuto ya ma rụọ ọrụ na kọntinent niile. Ọ malitere LA SAPE movement ma kwalite ndị na-emepụta ihe dị ka Gianni Versace, Masatomo, JM Weston wdg.. Emeneya bụkwa onye na-eme ihe nkiri na ihe nkiri "Les habits neufs du Gouverneur". Mmasị ya na ihe ọhụrụ ya abụghị naanị na egwu, Eze Kester Emeneya bụ onye na-akwado ndị Afrịka na onye na-alụ ọgụ maka ikike obodo. Ọ jụrụ ịkpa ókè agbụrụ na South Africa ma wepụta abụ na-akwado Nelson Mandela mgbe ọ na-eto ihe kpatara ya na mmụọ ya na album ya Succes Fous . N'oge njem ikpeazụ ya na United States mgbe ọ na-eme ihe na Los Angeles n`afọ 2007, ọ toro US maka inwe ọganihu dị ịrịba ama na ikpe ziri ezi na agbụrụ. Emeneya tinyere aka na ọrụ ebere site na ntọala ya. Ọ na-echegbu onwe ya banyere oke ịda ogbenye na kọntinent ahụ ma chọọ ijide n'aka na gọọmentị dị iche iche dị n'Afrịka mere mgbalị zuru ezu iji melite ndụ ọha na eze nke ụmụ amaala ha. Nnukwu onye na-akwado Barack Obama, Bill Clinton, John F. Kennedy, Dwight Eisenhower, Franklin Roosevelt na Abraham Lincoln. Emeneya etoola Onye isi ala Obama n'ọtụtụ ajụjụ ọnụ ya maka ịbụ onye na-akwado ndị ogbenye. Emeneya mere egwu na Kinshasa n'afọ 2009 iji nyere aka mee emume ncheta Obama dị ka onye isi ojii mbụ nke US. Enyi nke United States, Ọ nyeere US Embassy na Kinshasa aka ime ememe July 4 ọtụtụ ugboro, ọkachasị n'oge onye nnọchi anya US Aubrey Hooks. Eze Kester Emeneya kelere Onye isi ala Bush maka mbọ HIV na ịba ya n'Africa. O wepụtara abọm ya Le Jour Le Plus Long D-Day (The Longest Day) n`afọ 2007 iji too mwakpo US nke Normandy n'oge Agha Ụwa nke Abụọ na France. A na-akpọ otu n'ime ụmụ ya Franklin Roosevelt.

Site n'afọ 1991 ruo mgbe ọ nwụrụ na mba Paris n'ọnwa Febụwarị 2014, Eze Kester Emeneya na ezinụlọ ya biri na France. Emeneya olili ozu bụ nke kachasị ukwuu n'akụkọ ihe mere eme nke Congo ma gbasaa ya na ọwa niile dị na Congo na ọtụtụ ndị ọzọ gburugburu ụwa. N'ọnwa April 6, 2014 Popu Francis nabatara ezinụlọ Emeneya na Vatican City iji kwupụta nkwado ya. N`ọnwa Machị 2, 2014, Onye isi ala Joseph Kabila nyere Emeneya ihe nrite nke onye isi ala mgbe ọ nwụsịrị maka ọrụ ya na onyinye pụrụ iche nye mba Congo na egwu. Nke a bụ ihe nrite kachasị elu nke onye isi ala Congo nyere. A na-enye onyinye ahụ site na iwu onye isi ala. Mahadum Birmingham na United Kingdom nyekwara Eze Kester Emeneya utu aha nke Ambassador of Peace mgbe ọ nwụsịrị n`onwa Febụwarị 21, 2015.

N'abalị iri abụọ na ise n'ọnwa Eprel n'afọ 2014, otu egwu ụtụ e mere n'obodo ya bụ Kikwit kwụsịrị na ọdachi, ọ dịkarịa ala mmadụ iri anọ nọ n'ámá egwuregwu ahụ tụfuru ndụ ha n'ọgba aghara na-esote ọdịda ike.[2]

Nkọwapụta[dezie | dezie ebe o si]

  • Milena (1977)
  • Agba ọla nchara (1978)
  • Ndako ya na Ndele (1979)
  • Musheni (1979)
  • Kayole (1979)
  • Fleur d'ete (1978)
  • Ngonda (1979)
  • Dikando (1980)
  • La Runda (1980)
  • Ata Nkale (1979)
  • Dembela (1981)
  • Naya (1982)
  • Ngabelo(1982)
  • Okosi( m eze1983)
  • Ọrụ karịrị akarị bụ n'afọ 1984)
  • Kimpiatu(1985)
  • Willo mondo(1985)
  • Wabelo(1986)
  • Manhattan(1986)
  • Oge Abụọ - 1987)
  • Nzinzi (1987)
  • Mokusa(1990)
  • Dikando Remix (1991)
  • Polo Kina (1992)
  • Ahụ Ọ bụla (1993)
  • Bi na Japan (1991)
  • Ọ bụla ahụ (Remix) (1995)
  • Enweghị njikọ (1995)
  • Ihe ịga nke ọma Fous (1997)
  • Mboka Mboka (1998)
  • Ọ dịghị mgbe ọzọ (1999)
  • Long History (Mpịakọta 1 na 2) (2000)
  • Live na Zénith nke Paris (2001)
  • Live na Olympia (Bruno COQUATRIX) nke Paris (2002)
  • Nye Siza ... ... ihe bụ Siza (2002)
  • Usoro Ọhụrụ (2002)
  • Ụbọchị Kasị Ogologo (2007)
  • DVD Olympia Bruno COQUATRIX live 2008

Ebenside[dezie | dezie ebe o si]