Kolbila language
| Kolbila | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Cameroon | |
| Region: | Adamawa Region | |
| Total speakers: | 2,500 | |
| Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Leko–Nimbari Leko Kolbila | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | —
| |
| ISO 639-3: | klc
| |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Asụsụ Nigeria.
Asụsụ ndị Cameroon
Asụsụ Leko
Edemede asụsụ na-ehota Ethnologue 18
Ibe akwụkwọ nwere njikọ maka ọdịnaya naanị ndenye aha
Edemede asụsụ nwere Ethnologue ochie
Kolbila bụ asụsụ Adamawa nke Cameroon na Nigeria.
Nkesa
[dezie | dezie ebe o si]Kolbila na Samba Leko nwere mmekọrịta chiri anya. Ndị na-ekwu okwu na-erughị 4,000 na-asụ ya n'ọtụtụ ógbè dị n'akụkụ okporo ụzọ Ngaoundéré-Garoua dị na Bantanjé (Bantadje) Canton nke ugwu ọdịda anyanwụ Cameroon (Sabine Littig 2017). Enwere ebili mmiri atọ dị ukwuu na ebe ndị a:
- Demsa (in 1954)
- Mayo Boki (in 1972)
- Mbé (in 1976)
.Dị ka ALCAM (2012), Kolbila dị nso na Faro National Park na Demsa' A na-asụbu Kolbila na Bantadje nke Poli commune na ngalaba Benoué na North Region. Longto kewapụrụ ha na mpaghara Samba Leko. Ọ bụ akụkụ nke otu asụsụ "Pape" dị ka ọkà mmụta asụsụ Lars Lode si kwuo.[1]
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069.
External links
[dezie | dezie ebe o si]- Kolbila - - Ọrụ asụsụ Adamawa
kolbila
Hausa