Kwasio language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Kwasio
Ngumba, Kola
Spoken in: Cameroon, Equatorial Guinea 
Region: along and near the coast at the border between Cameroon and Equatorial Guinea
Total speakers: 26,000
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Benue–Congo
   Bantu (Zone A)
    Makaa–Njem + Kako (A.80–90)
     Mvumboic
      Kwasio
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: either:Àtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelistÀtụ:Infobox Language/codelist
Kwasio
Ngumba, Kola
Native to Cameroon, Equatorial Guinea
Region along and near the coast at the border between Cameroon and Equatorial Guinea
Ethnicity Kwasio, Gyele Pygmies
Native speakers
(26,000 cited 1982–2012)[1]
Niger–Congo?
Dialects
  • Kwasio
  • Mvumbo
  • Mabi
  • Gyele
  • Kola
Language codes
ISO 639-3 Either:



nmg – Kwasio–Mvumbo



gyi – Gyele–Kola
Glottolog mvum1239
A.81,801[2]
ELP Gyele
Map nke Gyeli / Kwasio mpaghara na Cameroon (ntakịrị) na asụsụ / ndị agbata obi[3]

Asụsụ Kwasio, nke a makwaara dị ka Ngumba / Mvumbo, Bujeba, na Gyele / Kola, bụ asụsụ ndi Cameroon, nke dị ka ndị 70,000 [aha mkpa] nke ndị Ngumba, Kwasio, Gyele na Mabi na-asụ n'ebe ndịda n'akụkụ oké osimiri na n'ókè ya na Equatorial Guinea. [aha mkpa]. Ndi Kwasio,Gyele na ndi Mabi. Ọtụtụ ndị edemede na-ele Kwasio na asụsụ Gyele / Kola dị iche.[4][5][6] Na Ethnologue, asụsụ na-enweta koodu dị iche iche: Kwasio nwere koodu ISO 639-3 nmg, ebe Gyele nwere koodu gyi[7].[8] Ndị Kwasio, Ngumba, na Mabi bụ ndị ọrụ ugbo obodo; ndị Gyele (nke a makwaara dị ka Kola ma ọ bụ Koya) bụ ndị na-achụ nta na-achịkọta ndị Pygmy na-ebi n'oké ọhịa mmiri ozuzo.

Olumba[dezie | dezie ebe o si]

Olumba bụ Kwasio (nke a makwaara dị ka Kwassio, Bisio), Mvumbo (nke amakwara dị ka Ngumba, Ngoumba, Mgoumba, Mekuk), na Mabi (Mabea).

Ndị Gyele na-asụ subdialekt nke Mvumbo na Gyele[9] n'ebe ugwu Giele, Gieli, Gyeli, Bagiele, Bagyele, Bagielli, Bajele, Bajeli, Bogyel, Bogyeli, Bondjiel.

N'ebe ndịda, ndị Gyele na-asụ Kola, nke a makwaara dị ka Koya, na ndida, nke a na-akpọkwa Likoya, Bako, Bakola, Bakuele, nke a pụtakwara dị ka Bekoe. A na-ejikwa okwu mkparị maka ndị pygmy, Babinga, mee ihe.

Glottolog gbakwunyere Shiwa.

ALCAM (2012)[dezie | dezie ebe o si]

Ụdị ndị na-abụghị ndị Gypsy[dezie | dezie ebe o si]

Dịka ALCAM (2012) siri kwuo, ndị Kwasio na-abụghị ndị Pygmy na-asụ ụdị asụsụ abụọ, Mvumbo na Mabi, bu ndi nwere nghọta na-agafeghi oke. A na-asụ ha na Ngalaba Océan, mpaghara ndida. Ìgwè Bisio nke ndị Kwasio bi na Equatorial Guinea, yana na Gabon ebe a maara ha n'okpuru aha Shiwo.[10]

Kwasio bụ asụsụ kachasị na mpaghara ọdịda anyanwụ nke asụsụ A80-A90 Bantu. Ọ nwere njikọ chiri anya na Mbwa ( Békol) na Bajwe'e, na nke dị anya na Méka na Béti.[10]

A na-asụ Mabi, olumba ọdịda anyanwụ karia, n'ụsọ oké osimiri Atlantic gburugburu Kribi, n'etiti ndị na-asụrụ Batanga.[10]

A na-asụ Mvumbo ozugbo n'ebe ọwụwa anyanwụ, n'okporo ụzọ si Kribi gaa Lolodorf, n'ime obodo abụọ a, ebe ndị na-ekwu okwu na-agwakọta na ndị na-asụrụ Fang na Ewondo (Beti Fang).[10]

Ụdị ndị Pygmy[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka ALCAM (2012) siri kwuo, Gyáli na Kola dị ezigbo nso na ibe ha ma na-ebikọ ọnụ n'otu ogige na ebe obibi. N'aka nke ọzọ, ha anaghị enwe mmekọrịta na Baka, ndị Pygmy nke ọwụwa anyanwụ.[10]

Enwekwara mmekọrịta asụsụ chiri anya dị n'etiti Bagyáli na otu Meka, ọ bụ ezie na ndị Mabi na ndị Mvumbo na-abụghị ndị Pygmy anaghị amasị ikwere na asụsụ ha, bu, Kwasio, nwere njikọ chiri anya na ụdị asụsụ Pygmy.[10]

Ndị Bagyáli na-ebikarị n'ọké ohịa nke ngalaba Océan (Southern Region), gburugburu Kribi, Bipindi na Lolodorf (n'ime obodo Kribi, Akom II, Bip indi, na Lolodorф), a na-eme atụmatụ na ha ruru mmadụ 4,250.[10]

A na-ahụkwuazi ndị Bagyáli na Equatorial Guinea.[10]

Ihe ndị e ji mara ya[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka asụsụ Niger-Congo ndị ọzọ nke Cameroon, Kwasio bụ asụsụ ụda olu.

Dị ka asụsụ Bantu, ọ nwere usoro klas aha. Usoro klas nke aha Kwasio belatara nke nta, ebe ọ nọgidere na-enwe naanị okike 6 (okike bụ njikọta nke otu na ọtụtụ aha).

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

A na-ejikwa okwu ahụ bụ <i id="mwcQ">Bakola</i> mee ihe maka ndị pygmies nke mpaghara ókèala Congo nke ugwu Gabon, nke na-asụ asụsụ Ngom.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Kwasio–Mvumbo at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
    Gyele–Kola at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Jouni Filip Maho, 2009. New Updated Guthrie List Online
  3. (2021) A grammar of Gyeli (pdf), Berlin: Language Science Press. DOI:10.5281/zenodo.4737370. ISBN 978-3-98554-007-5. 
  4. Rénaud (1976). Le bajeli. Phonologie, morphologie nominale. Vol. 1 et 2.. Yaoundé: Les Dossiers de l'ALCAM, 27. 
  5. Grimm (2015). A Grammar of Gyeli. Humboldt University Berlin: PhD thesis, 8. 
  6. Maho (2009). New Updated Guthrie List. Archived from the original on February 3, 2018. Retrieved on March 3, 2017.
  7. Ethnologue: Gyele. Retrieved on March 3, 2017.
  8. Ethnologue: Kwasio. Retrieved on March 3, 2017.
  9. Blench, Roger. Bagyɛlɛ mammal names
  10. 10.0 10.1 10.2 10.3 10.4 10.5 10.6 10.7 (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. 
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Asụsụ nke Oké Ọhịa Mmiri Ozuzo nke Afrịka ̊ Pygmy ̊ Ndi na-achikota dinta: Mgbanwe Asụsụ na-enweghị Ọdịbendị Omenala. " N'asusu akụkọ ihe mere eme nke na ndị na-achụ nta anu na ndị na'achịkọta ọnụ ọgụgụ n'echiche ụwa. Leipzig

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Pygmy languagesÀtụ:Languages of CameroonÀtụ:Languages of Equatorial GuineaÀtụ:Narrow Bantu languages