Lagos Accord

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Nkwekọrịta Lagos bụ nkwekọrịta udo nke ndị nnọchiteanya nke otu iri na otu na-alụ ọgụ nke Agha Obodo Chad bịanyere aka na Ọgọọst 21, 1979, mgbe nzukọ na Lagos Steeti, Naijiria. Nkwekọrịta ahụ guzobere usoro maka iguzobe Gọọmentị Transitional nke National Unity (GUNT), nke a ṅụrụ iyi n'ọkwa na Nọvemba, 1979. Site na nkwekọrịta abụọ, a họpụtara Goukouni Oueddei dịka onye isi ala, a họpụta Wadel Abdelkader Kamougué dịka osote onye isi ala. A họpụtara Hissène Habré dịka minista na-ahụ maka nchekwa mba, ndị agha gara aga, na ndị agha. A na-ekesa ọnọdụ ndị kansụl n'etiti ndịda (portfolios iri na otu), ugwu, etiti, na ọwụwa anyanwụ (iri na atọ), na n'etiti protégés nke steeti ndị agbata obi.

Ọrụ udo nke Organisation of African Unity (OAU), nke a ga-esi n'usuu ndị agha si Republic of the Congo, Guinea, na Benin, dochie ndị French. Ike a emeghị n'ụzọ ọ bụla dị irè.

Ndị sonyere na GUNT atụkwasịghị ibe ha obi nke ukwuu, ha enwetụbeghịkwa mmetụta nke ịdị n'otu. N'ihi ya, ndị agha dị iche iche nọgidere na-ebu ngwá agha. Ka ọ na-erule Jenụwarị 1980, otu ndị agha Habré na-awakpo ndị agha nke otu n'ime ndị otu GUNT na Ouaddaï Prefecture, n'oge na-adịghị anya, esemokwu Chad ruru ọkwa ọhụrụ nke ike na mbibi zuru oke nke ndụ na ihe onwunwe.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Nkwekọrịta Kano
  • FROLINAT
  • Akụkọ ihe mere eme nke Chad

Ebe e si nweta ya[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]