Lagos State Model Junior College Meiran

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Àtụ:Infobox school Lagos State Model Junior College Meiran bụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị nke dị na Oke Odo, n'akụkụ ugwu nke obodo Lagos, Naijiria.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Tupu afọ 2003, ụlọ akwụkwọ sekọndrị nke obere na nke okenye na Lagos Steeti nọ n'okpuru otu nchịkwa nchịkwa. Gọọmentị site na Ministri Mmụta nke Lagos Steeti nyere iwu ka e kewaa ụlọ akwụkwọ sekọndrị niile dị na steeti ahụ na nke nta (JSS1-3) na nke okenye (SS1-3). Nke a bụ ihe dugara n'ịmepụta Lagos State Model Junior College Meiran site na Lagos State Model College Meiran (nke e guzobere na 19 Febụwarị 1988) na Jenụwarị 6, 2003.[1] Kọleji ndị ọzọ e guzobere ọhụrụ na Lagos State ebe ndị dị na Badore, Igbonla, Kankon na Igbokuta.

Onye isi mbụ nke ụlọ akwụkwọ ọhụrụ e guzobere na Meiran bụ Mrs. T. D. Kuti, onye duziri ụlọ akwụkwọ ahụ ruo 2009.Ọ nọchiri anya ya bụ Oriakụ D. A. Adeyeye (2009 ruo 2015), Mazị A. I. Olatunde (2015 ruo 2017) na Ọ bụ Oriakụ D. A. Adeyeye (2009 ruo 2015), Maazị A. I. Olatunde (2015 ruo 2017) na Oriakụ. O. A. Oyedokun malitere na 19 Nọvemba 2017. O. A. Oyedokun nọchiri anya Mrs H. O. A, Adesanmi na 15 Julaị 2021.[1]

A rụzigharịrị ụlọ obibi ụmụ akwụkwọ ahụ n'afọ 2017.[2]

Ihe owuwu[dezie | dezie ebe o si]

Ụlọ akwụkwọ ahụ nwere ụlọ ọrụ ahụike nwere ndị ọrụ a zụrụ azụ, na-enye nri, nwere ụlọ nyocha kọmputa, inye ike site na panel cell Solar (site na 20 Jenụwarị 2015), ebe obibi na klas ikuku.[3]

Ndị bụ isi[dezie | dezie ebe o si]

  • Oriakụ T. D. Kuti, 6 Jenụwarị 2003 ruo 7 Julaị 2009
  • Oriakụ D. A. Adeyeye, 8 Julaị 2009 ruo 9 Maachị
  • 2015
  • Maazị A. I. Olatunde 12 Machị 2015 ruo 18 Septemba 2017
  • Oriakụ O. A. Oyedokun kemgbe 19 Septemba 2018
  • Oriakụ H.O.A Adesanmi kemgbe 15 Julaị 2021

Nsọpụrụ ndị a ma ama[dezie | dezie ebe o si]

  • 2016: Onye mmeri nke asọmpi National Robotic na obere ụdị maka mmeri a ha sonyere na World Robot Olympiad 2016, nke mere na India Expo Center na New Delhi, India.[4]
  • 2017: Onye nke mbụ na asọmpi National ICT Key Application

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]