Lez Edmond

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

  

[1]Lez Edmond (May 9, 1932 - ndidi 2017) [1] bụ onye ọkà ihe America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị mmadụ na ibe ya, onye nta ikpe ikike obodo.  1865–1896).

Ndụ mbido[dezie | dezie ebe o si]

[2]Edmonds na Jacksonville, Florida.  [1] A sochiri ya onye Adventist ụbọchị asaa nke gara Mahadum Adelphi maka nzere BA na MA ya.  [2] O mechara mechara PhD na Union Institute .  [2] Edmonds kwuru na Njụjụ ọnụ a manyere ya onyinye na ikike obodo mgbe ọ na-arụ ọrụ maka ụlọ ajị eletrọnịkị.  [3] Ọ bụ ebe a ka otu onye Germany na-arụkọ ọrụ na-akpọ ya "chi-damn black nigger."  [3] Mgbe Edmonds HR nke a, ha kwuru na ọ chefuru nke a.

Ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

[3]Edmonds na "Democrats na Dixiecrat" bụ otu ihe ahụ.  [1] Ọ bụ onye na-akwado iji Schomburg Center na Harlem.  [2] Ọ bụ onye nkwado nke Freedom Now Party .  [1] Ọ bụghị onye isi na-akwado ndị isi n'akwụkwọ Civil Right na nhota ya sitere na 1964, o kwuru "iji were nkwuputa okwu mkparị n'akwụkwọ "bụ ngosi na ndị obodo ojii ike ma ọ bụ nwee ike ime  ihe ọ okwu dị otú a." [3] Edmonds bụ onye na-akwado ikike obodo na Harlem [4] Dị ka akwụkwọ ahụ si kwuo, Democracy with a Gun: America and the Policy of Force, Lez Edmond bụ onye nwere ikike isi.  na enyi Malcolm X. [5] Ọ gbara Malcolm X ume.madịrọ n'azụ nwa oge iji gbanarị ihe egwu mana [5] [6] dara ada N'ọgwụgwụ February 1965 ma ọ ga-ekwu okwu na mmemme na-,  Edmonds tozuru oke oke ya na-ekwu okwu na mmemme a mana ndị ọzọ meri [7] Na votu Malcolm na Edmonds kwuru, "O ogwe aka ya n'ụdị m wee sị, ' Nwanna, ọ dị gị ka iwe were gị nke  ukwuu.  M wee sị, 'Abụ m.'  Ma ahụghị m egwu ọ gbala n’anya ya.  " [7] Ihe omume a bụ na Audubon Ballroom, ebe e gburugburu Malcolm X. [7] Mgbe Malcolm X nwụsịrị, Edmonds ihe na-akpọtụrụ Betty Shabazz .  [9] Edmond bụ enyi Malcolm X wee pụta na mmetụta nke ndụ nke ikpeazụ.

Ndi oru nta akuko[dezie | dezie ebe o si]

[4]Ọ bụ onye dere akwụkwọ nke African History: An Illustrated Handbook, a mara Earl Sweeting.  [1] Edmonds kpuchiri ọgba aghara Harlem nke 1964 n'okpuru aha "Harlem Diary: The Untold Story of the American Nightmare" [2] [1] maka akwụkwọ akwụkwọ Ramparts .  [3] Edmonds kpuchiri ọgbaghara ahụ n'ụzọ zuru oke egwu agbapụ ndị uwe ojii.  [4] Edmonds nwere nhọrọ n'ọtụtụ mpaghara wee jide nzere mgbasa ozi United Nations .  [5] Ọ nọmba n'akwụkwọ "American Journalism, 1963-1973" [6] Ọ pụtakwara dị ka isiokwu na Ramparts .  [7] Edmonds dere Akwụkwọ Isi Iyi nke Akwụkwọ Ozi Karl Marx Banyere Abraham Lincoln na mbipụta ya Strategic na agha obodo: The Destratification of American Society with Louis Gesualdi na 2014.

Mmetụta[dezie | dezie ebe o si]

[5]Akwụkwọ ahụ anaghị ejide ọnụ ụzọ nke Jeffrey Dessources dere site na ike nke Ishmael Reed, Cornel West, Jean Michel Basquiat, Eddie Glaude, Lez Edmond, na John Lowney.  [1] Ọ bụkwa ihe na-eme ka mgbanaka obi nke ụmụ anụ ojii, nke Daphne S. Valerius ibu.

Ọmụmụ[dezie | dezie ebe o si]

[6]Edmonds bụ onye nkuzi na Mahadum St. John (New York City), [1] ebe o jere ozi na Kọmitii Ndụmọdụ Multicultural ma duzie mmemme Multicultural and Ethnic Studies.  [2] [3] Ya na ndị na-egwu egwuregwu na-eme egwuregwu ihe, a na-akpọ Ron Artest, [4] na- ngwá ndakpọ ya mgbe Artest na-eji NBA tupu ya agụchaa akwụkwọ ya.  [5] Edmonds bụ prọfesọ nke American American Studies ma kwadosie ike maka Black Solidarity Day, [6] na mgbakwunye na ịbụ onye nchịkọta nka na-anụ ọkụ n'obi.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Edmond nwụrụ na Eprel 2017. [7] O nwere otu ada a ma ama, LezAnne Edmond. [8]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]