Louis Joachim Munoz

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Rev. Fr. Prọfesọ Louis J. Munoz MFR
Louis Joachim Munoz
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Aha enyereLouis Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya4 Ọktoba 1933 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya19 Maachị 2013 Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic Dezie
onye were ọrụMahadum nke Ibadan Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Granada Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaCatholic Church Dezie

Louis Joachim Munoz, MFR (9 Ọktoba 1933 - 19 Machị 2013) [1][2] bụ onye ụkọchukwu Spanish. Ọ biri na Naịjirịa ruo afọ iri anọ na asaa ebe, n'akụkụ ọrụ ya dị ka onye ụkọchukwu Opus Dei, ọ kụziri na sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na French.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Munoz na Zamora, Spain. Ọ gụrụ akwụkwọ iwu na Mahadum Granada, ebe n'afọ mbụ ya ọ ghọrọ onye otu Opus Dei. Ọ gụsịrị akwụkwọ na 1958 na nzere LLM. Munoz rụrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ maka akwụkwọ akụkọ Granada Patria .

A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye ụkọchukwu nke Personal Prelature nke Opus Dei na Madrid, na 9 Ọgọst 1959. Na Septemba, ọ gara United States dị ka onye ụkọchukwu nke Tremont House (Boston) ebe o biri ruo mgbe St. Josemaria gwara ya ka ọ gaa Naịjirịa ma nyere aka wuo Opus Dei, nke malitere n'ebe ahụ na 1965.

Ọ biri na Ibadan, Naịjirịa, ruo afọ 47 wee ghọọ nwa amaala Naịjirị na 17 Nọvemba 2006.

Nkwado agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • LL.M., Mahadum nke Granada (Spain), 1958
  • Ph.D. (summa cum laude) nke Pontifical University of Saint Thomas Aquinas (Rom), 1957
  • Ph.D. (summa cum laude) Sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Mahadum Complutense nke Madrid, 1977

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

[3]St. Josemaría Escrivá, onye guzobere Opus Dei, gwara Fr Munoz ka ọ malite ọrụ ndịozi nke Opus Dei na Naijiria. [4] Ọ bịarutere na 22 Ọgọstụ 1966 wee nọrọ ndụ ya fọdụrụ n'ebe ahụ.

Munoz malitere izi ihe na Mahadum Ibadan na 1967 ma họpụta ya dị ka Prọfesọ nke Sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na French Studies na Ngalaba nka European Studies, Faculty of Arts, Mahadum nke Ibadan na 1 Ọktoba 1980, na-arụ ọrụ n'okpuru Prọfesụ Henry Evans. Isi ngalaba nke nyocha ya, usoro ọdịnala, nyere ya nchịkọta na iji tụnyere, nke nyeere ya aka ide ọtụtụ ihe gbasara nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụkọ ihe mere eme nke Africa na Europe.

Ọ lara ezumike nká n'ọnwa Ọktoba n'afọ 1998, mana ọ nọgidere na nkwekọrịta site n'afọ 1999 ruo n'afọ 2002, mgbe nke ahụ gasịrị ọ kụziri ma lekọta ụmụ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ na ngalaba ahụ, n'efu ruo mgbe ọ nwụrụ.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Ihe gara aga n'oge a: Na-aga n'ihu na mweghachi nke ọdịnala (Spectrum, Ibadan: 2007) [5]
  • A Living Tradition: Studies in Yoruba Civilization (Bookcraft, Ibadan: 2003): Munoz, Louis J. (2004-02-01). Munoz (2004-02-01). A Living Tradition: Studies in Yoruba Civilization (in English). Bookcraft, Nigeria. ISBN 9789782030719. Omenala Dị Ndụ: Ọmụmụ na Mmepeanya Yoruba. Bookcraft, Nigeria. ISBN 9789782030719[6]
  • [7]: An Inquiry into Moral Virtues of our Times [1] (Sefer, Ibadan: 1996) bụ ntinye aka Munoz n'oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ntuli aka a kagburu na Naịjirịa. Ọ bụ usoro nzukọ ọmụmụ ihe o nyere "ndị nkuzi mahadum, ndị ọka ikpe na ndị ọzọ ọkachamara".
  • The Roots [8] the West: Nkwupụta maka ọdịnala Europe (Bookcraft, Ibadan: 2001) [1]

Akụkọ ndị a na-ede na akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

Onye Ọzụzụ Atụ[dezie | dezie ebe o si]

Fr Munoz ejighi ọrụ ya na nyocha. O tinyere aka na uto ime mmụọ na omume nke obodo mahadum - ndị nkuzi, ụmụ akwụkwọ na ndị ọrụ ndị ọzọ na-abụghị agụmakwụkwọ. Ọ bụ onye ụkọchukwu Parish nke ụlọ ekpere mahadum, Our Lady Seat of Wisdom, [9] ọrụ o ji obi ụtọ nata site n'aka Achịbishọp Katọlik nke Ibadan.

Dị ka onye ụkọchukwu parish, Fr Munoz, na-eme emume liturgical ma na-enye oriri nsọ ma na-etinye aka nke ukwuu na ndụmọdụ onwe onye ma na-ekwu maka nkà mmụta okpukpe na ụkpụrụ omume Ndị Kraịst. Ya na ndị ọzọ so na Opus Dei na ndị enyi ha, o nyere aka n'iwu ụlọ ọrụ Mahadum Irawo, [10] [11] ụlọ obibi ụmụ nwoke maka ụmụ akwụkwọ mahadum. A na-enyefe ọzụzụ omume na nke ime mmụọ na Prelature nke Opus Dei.

Nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

Prọfesọ Munoz bụ onye natara nsọpụrụ mba atọ:

  • France: Chevalier de l'Ordre des Palmes Académiques (1993)
  • Spain: Cross nke Onye Ọrụ nke Orden del Mérito Civil (1995)
  • Naịjirịa: Onye otu Order of the Federal Republic (MFR) (2005)

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Nigeria: University of Ibadan Spanish Lecturer, Munoz, Is Dead", This Day (Lagos), 2013-03-22. Retrieved on 2017-04-24.
  2. Late Rev Fr Professor L. J. Munoz - MFR (en). www.facebook.com. Retrieved on 2017-04-24.
  3. "Opus Dei marks 40 years in Nigeria". Retrieved on 2017-04-24.
  4. Sowing the Seed by Albert Alos (en-US). Feathers & Ink. Archived from the original on 2017-04-25. Retrieved on 2017-04-24.
  5. Munoz (2007-01-01). The Past in the Present: Towards a Rehabilitation of Tradition. Sprectrum Books. 
  6. Munoz (2003-01-01). A Living Tradition: Studies on Yoruba Civilisation. Ibadan, Nigeria: Bookcraft. ISBN 978-9782030719. 
  7. - Google Scholar. scholar.google.com. Retrieved on 2017-04-24.
  8. Munoz (2001). The Roots of the West: An Introduction to the European Cultural Tradition. Bookcraft. ISBN 978-978-2030-35-1. 
  9. Umukoro (2015-01-01). From Chaplaincy to Parish: The Story of Our Lady Seat of Wisdom Catholic Church, University of Ibadan, Nigeria (in en). ISBN 9789788428497. 
  10. Irawo University Centre | 25th Anniversary (en). www.irawo.org. Retrieved on 2017-04-24.
  11. University Centre Projects | ECS Official Website (en-US). ecs.org.ng. Retrieved on 2017-04-24.