Jump to content

Luc Gnacadja

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Luc Gnacadja
Gnacadja in 2013
2nd UNCCD Executive Secretary
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Preceded byHama Arba Diallo
Succeeded byMonique Barbut
Minister of the Environment, Housing, and Urban Planning of Benin
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Personal details
Born (1958-10-19) 19 Ọktoba 1958 (age 65)
Porto Novo, Benin
NationalityBeninese
Political partyEnvol
OccupationArchitect

Luc-Marie Constant Gnacadja ma ọ bụ naanị Luc Gnacadja bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye na-ese ụkpụrụ ụlọ Ndị Benin. Ọ bụ onye isi odeakwụkwọ nke United Nations Convention to Combat Desertification site na 2007 ruo 2013.

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Gnacadja jere ozi na gọọmentị Benin dị ka onye minista gburugburu, ụlọ, na atụmatụ obodo site na June 1999 ruo February 2005 n'okpuru ogologo oge Onye isi ala Mathieu Kérékou. N'ihi nnukwu mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ewere ọnọdụ kemgbe 2005, karịsịa na Onye isi ala Kérékou machibidoro ịgba ọsọ ọzọ site na njedebe oge abụọ na njedebe afọ 70 maka ndị na-eme ntuli aka, Gnacadja gbara ọsọ maka onyeisi oche dịka onye nnọchiteanya pụrụ iche nke Envol movement na March 2006. ntuli aka onye isi ala, na-anata 11th na 0.68% nke votu na agba nke mbụ.

Ọrụ nke United Nations[dezie | dezie ebe o si]

N'ihe gbasara ikike ndị minista, Luc Gnacadja nọchitere anya Benin dị ka onye isi ndị nnọchi anya UNCCD na UN Framework Convention on Climate Change (UNFCCC) na Convention on Biological Diversity (CBD) mgbe ọ na-eje ozi dị ka Minista.

Na Septemba 2007,a họpụtara Luc Gnacadja ka ọ bụrụ odeakwụkwọ ukwu nke United Nations Convention to Combat Desertification (UNCCD) site n'aka odeakwụkwọ ukwu nke United Nations Ban Ki-moon, mgbe ọ kwadoro ya site na Ụlọọrụ nke Nzukọ nke Òtù Ndị otu UNCCD. 1] Na ntinye akwụkwọ maka ọkwa a, Gnacadja kwuru na onye isi ala Benin bụ Yayi Boni kwadoro ya. Okwu nke abụọ Gnacadja kwụsịrị na ngwụcha Septemba 2013.

Kemgbe ọ malitere ọrụ na 2007, o jisiri ike dozie enweghị ntọala sayensị nke UNCCD nke ọma. Ọhụụ ya banyere usoro nke UNCCD dabere na ịkwaga Nkwekọrịta ahụ gaa n'ihu na-arụ ọrụ nke ọma site n'ịmepụta amụma na-egosi, ntọala ebumnuche na nlekota nke mmejuputa ya site n'ịkwenye mmetụta siri ike na nke zuru ụwa ọnụ nke mmetụta na ọganihu na-egosi ọganihu nke ndị ọkà mmụta sayensị; ka e wee wulite sayensị siri ike ma nwee ikike interface maka Mgbakọ ahụ. N'ihi ya, Nzukọ nke ndị otu (COP) na nnọkọ nke asatọ ya na 2007 kpebiri na a ga-ahazi nnọkọ n'ọdịnihu nke Kọmitii Na-ahụ Maka Sayensị na Nkà na Ụzụ (CST) n'ụdị ụdị ogbako sayensị na teknụzụ kachasị ma lekwasị anya na isiokwu isiokwu akọwapụtara. dị mkpa na mmejuputa atụmatụ nke afọ iri iji kwalite mmejuputa nkwekọrịta nke Convention (2008-2018), nke COP ga-ekpebi tupu oge eruo Nzukọ Sayensị nke 3 nke UNCCD na "Ịlụso Desertification, Desertation Land & Drrought (DLDD) maka ịda ogbenye. Mbelata na mmepe na-adigide: onyinye nke sayensị, nkà na ụzụ, ihe ọmụma ọdịnala na omume" (mkpebi 18 / COP.10) na-atụ anya na a ga-eme na March 2015 na Mexico.

Isi okwu[dezie | dezie ebe o si]

Na 1992, nzukọ ụwa mbụ e mere na Rio kwetara ịlụso mmebi ala ọgụ. N'okpuru ntụzịaka Gnacadja, Rio+20 e mere na 2012 gbara akaebe na ọmụmụ nke paradaịs ọhụrụ:[1] "Nnọpụiche mmebi ala" pụtara ibelata mmebi ala na ọkwa kacha nta dị nso na mbibi a na-apụghị izere ezere site na mgbochi ma n'otu oge ahụ na-eweghachite. ebe ewedara ala mgbe ọ bụla enwere ike site na njikwa ala na-adịgide adịgide (SLM). N'akụkụ a, otu n'ime mmasị ya bụ isi gụnyere itinye uche na ala na ala na Global Sustainability Agenda.

Gnacadja bụ olu na-eduzi maka mmepe ala na-adịgide adịgide na mkparịta ụka na-eduga na Rio + 20, June 2012 UN Conference on Sustainable Development. Mgbalị onwe ya iji kwalite nkwenye nke mba ụwa maka "ụwa na-anọpụ iche na-emebi ala" [1] ka e weere dị ka nzọụkwụ dị oke mkpa dị ka kọmitii ọkachamara na-elekọta Cook Prize for Desert Architecture nke Prọfesọ David Perlmutter, onye isi oche nke Bona Terra Department of Man in the Desert na BIDR. [2]

Agụmakwụkwọ na onyinye[dezie | dezie ebe o si]

Luc Gnacadja nwetara akara ugo mmụta n'ihe owuwu na African Crafts School of Architecture and Urbanism na Lomé, Togo, ma mesịa gụọ akwụkwọ na Mahadum Harvard's Kennedy School of Government na World Bank Institute.

Na Machị 2003, Gnacadja nwetara Green Award 2002 site n'aka World Bank na Washington. [3] maka ịkwalite mgbanwe mmefu ego ọha na eze na Benin.


Na Nọvemba 17, 2014, e nyere Gnacadja ihe nrite Jeffery Cook na Desert Architecture na International Drylands, Deserts and Desertification Conference nke Mahadum Ben-Gurion nke Negev's Blaustein Institutes for Desert Research (BIDR) haziri.

Ihe omume ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Gnacadja bụ onye ndụmọdụ nsọpụrụ nke The World Future Council (WFC) nke malitere na 2007 na Hamburg, Germany site na Jakob von Uexkull. WFC bụ ntọala mba ụwa nke nwere ụfọdụ ndị ama ama zuru ụwa ọnụ na-akwalite mgbanwe site n'ịkwado na ọkwa kachasị elu maka nkwado, ọdịnihu dị mma na udo na-enye ndị na-eme mkpebi ihe ngwọta bara uru maka ihe ịma aka zuru ụwa ọnụ na-eche ọgbọ n'ọdịnihu ihu

alitere na 2007 na Hamburg, Germany site na Jakob von Uexkull. WFC bụ ntọala mba ụwa nke nwere ụfọdụ ndị ama ama zuru ụwa ọnụ na-akwalite mgbanwe site n'ịkwado na ọkwa kachasị elu maka nkwado, ọdịnihu dị mma na udo na-enye ndị na-eme mkpebi ihe ngwọta bara uru maka ihe ịma aka zuru ụwa ọnụ na-eche ọgbọ n'ọdịnihna-abịa n'ọdịnihu ihu.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Land Degradation Neutrality - UNCCD. www.unccd.int. Archived from the original on 2015-11-14. Retrieved on 2014-11-25.
  2. Archived copy. Archived from the original on 2016-04-22. Retrieved on 2014-11-25.
  3. "Secretary-General appoints Luc Gnacadja of Benin Executive Secretary of United Nations Convention to Combat Desertification", United Nations website, SG/A/1092, September 11, 2007.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Mgbasa ozi metụtaraLuc Gnacadjana Wikimedia Commons