Gaa na ọdịnaya

Lucrécia Paim

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Lucrécia Paim
CitizenshipPortuguese Angola
Occupationsolder, guerilla

Lucrécia Paim (Caxito, October 16, 1939 - Quincuzo, Congo Quinxassa, March 1967) bụ onye Angola na-ahụ maka ụmụ nwanyị, onye na-agbachitere ikike mmadụ na onye na-ahụ mba n'anya, a na-ewere ya dị ka onye nwụrụ n'ihi okwukwe ya n'usoro nke mba ahụ. Ọ bụ onye otu Popular Movement for the Liberation of Angola (MPLA) na onye guzobere ngalaba ụmụ nwanyị ya, Organization of Angolan Women (OMA). [1] E jidere ya, mekpọọ ya ọnụ ma gbuo ya site na National Front for the Liberation of Angola (FNLA) n'ihe gbasara ọgụ fratricidal n'etiti MPLA na UPA / FNLA. [2][3]

Ọ bụ onye so na camy squadn nke ndị agha nke ndị agha nke nnwere onwe nke nnwere onwe nke Angola [4]

.[5]Shoro na-asọpụrụ ya site na Lucrcia na-ahụ maka ụlọ akwụkwọ nne na-ewu ewu na mberede na Angola, nke na-arụ ọrụ dị ka ụlọ ọgwụ na-akụzi maka usoro ọgwụgwọ Alinonho Net.

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Virgínia Inácio dos Santos (2010). "A situação da mulher angolana - uma análise crítica feminista pós-guerra". Mandrágora 16 (16). 
  2. Cópia da carta de Deolinda Rodrigues, da base de Kinkuzu | Associação Tchiweka de Documentação. www.tchiweka.org. Retrieved on 2024-02-19.
  3. Marga Holness (1983). "Angolan Women's Congress". Review of African Political Economy (27/28). 
  4. Victorino. "Esquadrão Kamy" retrata a história de várias heroínas (pt). Jornal de Angola. Archived from the original on 2024-02-19. Retrieved on 2024-02-19.
  5. Maternidade Lucrécia Paim | Contacto. lucreciapaim.gov.ao. Retrieved on 2024-02-19.