M

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
colspan="2" class="infobox-above" style="background:lightblue;
        color:black;;" |M
M m
colspan="2" class="infobox-header" style="background:lightblue;
        color:black;
   font-variant/style:
           ;" |Usage
Writing system Latin script
Type Alphabetic and Logographic
Language of origin Latin language
Phonetic usage [m]



[ɱ]



[n]



[]



/ɛm/
Unicode codepoint U+004D, U+006D
Alphabetical position 13



Numerical value: 1000
colspan="2" class="infobox-header" style="background:lightblue;
        color:black;
   font-variant/style:
           ;" |History
Development
N35
  • Maym
    • Phoenician Mem
          • Early Greek My
            • Site na μ
              • Ọdịdị
                • M m
Oge ~-700 ruo ugbu a
Ụmụ ya  • • • • * * * * • • • - - - -



























Ụmụnne nwanyị __ibo____ibo__ A na-ahụkarị ya







<br><br><br><br><br><br><br><br><br><br><br><br>











Aramaic Mem











colspan="2" class="infobox-header" style="background:lightblue;
        color:black;
   font-variant/style:
           ;" |Ndị ọzọ
Mkpụrụ akwụkwọ ndị ọzọ a na-ejikarị eme ihe m (x)
Nọmba ndị jikọtara ya Otu puku
Isiokwu a nwere transcriptions phonetic na International Phonetic Alphabet (IPA). Maka ntuziaka mmeghe na akara IPA, lee Help:IPA. Maka ọdịiche dị n'etiti [ ], / / na ː, lee IPA § Brackets and transcription delimiters.

M, ma ọ bụ m, bụ mkpụrụedemede nke iri na atọ na mkpụrụedemede Latịn, ejiri mee ya na mkpụrụedemede Bekee ọgbara ọhụrụ, mkpụrụedemede nke asụsụ ndị ọzọ ọdịda anyanwụ Europe na ndị ọzọ n'ụwa niile. Aha ya na bekee bu em (akpọrọ /ˈɛm/), plural ems.[1]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide ndị Ijipt "n" Mem



nke Phoenicia
Etruscan M Mu



nke Grik
Latin M



n
Latin M

E nwetara mkpụrụedemede M site na Finishia Mem, site na Greek Mu (Μ, μ). Mem Semitic nwere ike nweta site na nnabata "Proto-Sinaitic" (Bronze Age) nke echiche "mmiri" na ederede ndị Ijipt. Ihe ịrịba ama Ijipt nwere uru acrophonic / n/, site na okwu Ijipt maka "mmiri", nt; Nkuchi ahụ dị ka akwụkwọ ozi Semitic maka /m/ bụ nke a na-atụ anya na ọ bụkwa na acrophonic, site na okwu Semitic maka "mmiri", *mā(y) -.a/m/a /n/.

Ojiji na usoro ederede[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ akwụkwọ ahụ na-anọchite anya ụda ụdaolu imi [m] na orthography nke Latin nakwa na nke ọtụtụ asụsụ nke oge a, nakwa na International Phonetic Alphabet. N'asụsụ Bekee, Oxford English Dictionary (mbipụta mbụ) na-ekwu na ọ bụ ụdaume mgbe ụfọdụ, n'okwu ndị dị ka spasm na -ism. N'okwu nke oge a, a na-akọwa nke a dị ka ụdaume syllabic (IPA [m̩]). M bụ mkpụrụedemede nke iri na anọ a na-ejikarị eme ihe n'asụsụ Bekee.

N'asụsụ Washo, mkpụrụ akwụkwọ ndị dị ala na-anọchite anya ụda em, ebe mkpụrụ akwụkwọ ndị buru ibu na-anọchi anya ụda em na-enweghị olu.

Ojiji ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

M mkpụrụedemede M na mkpuchi agha nke Miehikkälä
  • Nọmba ndị Rom M na-anọchite anya nọmba 1000, ọ bụ ezie na ejighị ya mee ihe n'oge ndị Rom. Otú ọ dị, e nwere obere ihe akaebe na ndị Rom mechara webata akwụkwọ ozi ahụ na narị afọ ndị mbụ AD.[2]
  • Otu prefix M (mega), nke pụtara otu nde ugboro, na m (milli) nke pụtara otu puku.[3][4]
  • m bụ nkwụsịtụ ọkọlọtọ maka mita (ma ọ bụ mita) na International System of Units (SI).[3] Otú ọ dị, a na-ejikwa m mee ihe dị ka mkpirisi maka mile.[4]
  • A na-eji M eme ihe dị ka mkpirisi maka molarity.[3]
  • Site na ego, m ma ọ bụ M nwere ike ịpụta otu nde: Dịka ọmụmaatụ, $ 5m bụ nde dollar ise.[3][4]
  • M na-anọchite anya nwoke ma ọ bụ nwoke, ọkachasị na njikọ ya na F maka nwanyị ma ọ bụ nwanyị.[3][4]
  • M (James Bond) bụ onye akụkọ ifo na akwụkwọ James Bond nke Ian Fleming na usoro ihe nkiri.
  • Na typography, em dash bụ akara akara nke obosara ya hà ka nke mkpụrụedemede M.

Ndị yiri ya[dezie | dezie ebe o si]

Ụmụ na mkpụrụedemede ndị yiri ya na mkpụrụedemedo Latin[dezie | dezie ebe o si]

  • M na akara ngosi: akara ngosi[5]
  • Ihe nnọchianya IPA ndị metụtara M: ɱ ̊
  • Isi obodo M nwere nko
  • Ihe nnọchianya pụrụ iche nke mkpụrụedemede Uralic metụtara M:[6]
    • U+1D0D ᴍ LATIN LETTER SMALL CAPITAL M
    • U+1D1F ᴟ LATIN SMALL LETTER SIDEWAYS TURNED M
    • U+1D39 ᴹ MODIFIER LETTER CAPITAL M
    • U+1D50 ᵐ MODIFIER LETTER SMALL M
    • U+1D5A ᵚ MODIFIER LETTER SMALL TURNED M
  • Ụfọdụ akara ndị metụtara M bụ ndị Uralic Phonetic Alphabet ji mee ihe tupu a gbanwee ya na 1902:[7]
    • U+2098 ₘ LATIN SUBSCRIPT SMALL LETTER M
    • U+A7FA ꟺ LATIN LETTER SMALL CAPITAL TURNED M
  • Usoro transcription phonetic nke Teuthonista na-eji U+AB3A Akara Akara Akwara M na CROSSED-TAIL[8]
  • Mgbanwe ndị ọzọ a na-eji eme ihe maka ntụgharị ụdaume: Ō Ō ]][9]
  • A tụgharịrị M
  • A na-eji M a tụgharịrị atụgharị mee ihe n'ihe odide ndị Rom oge ochie iji gosipụta mulier (nwanyi)[10]
  • A na-eji M ochie eme ihe n'ihe odide ndị Rom oge ochie iji belata aha onwe onye 'Manius' (A na-eji isi obodo M eme ihe maka aha onwe onye a na-ahụkarị 'Marcus')[10]
  • M: akara ego maka Mark

Ndị nna nna na ụmụnne na mkpụrụ akwụkwọ ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Asụsụ Semitic: Mem, nke akara ndị a sitere na ya
    • Μ μ: mkpụrụedemede Grik Mu, nke M sitere na ya
      •   : Coptic letter Me, which derives from Greek Mu
      • M m: mkpụrụedemede Cyrillic Em, nke sitere na Mu
      • Anụ: Old Italic M, nke sitere na Grik Mu, ma bụrụkwa nna nna nke Latin M nke oge a
        •   : Runic letter Mannaz, which derives from old Italic M
      •   : Gothic letter manna, which derives from Greek Mu

Njikọ na mkpirisi[dezie | dezie ebe o si]

  • Ihe igwe ihe (ego)
  • TM: Ihe nnọchianya nke akara ahịa
  • SM: Ihe nnọchianya nke akara ọrụ

Àtụ:Charmap

1 Ọzọkwa maka koodu dabere na ASCII, gụnyere DOS, Windows, ISO-8859 na ezinụlọ Macintosh nke koodu.

Ihe ngosi ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Letter other reps

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Njiko mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Media related to M at Wikimedia Commons
  • The dictionary definition of M at Wiktionary
  • The dictionary definition of m at Wiktionary
  1. "M" Oxford English Dictionary, 2nd edition (1989); Merriam-Webster's Third New International Dictionary of the English Language, Unabridged (1993); "em," op. cit.
  2. Gordon, Arthur E. (1983). Illustrated Introduction to Latin Epigraphy. University of California Press, 45. ISBN 9780520038981. Retrieved on 3 October 2015. “roman numerals.” 
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 What does M stand for?. The Free Dictionary. Archived from the original on 25 November 2020. Retrieved on 9 February 2021.
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 M definition and meaning. Collins English Dictionary. Archived from the original on 27 February 2021. Retrieved on 9 February 2021.
  5. Constable (2003-09-30). L2/03-174R2: Proposal to Encode Phonetic Symbols with Middle Tilde in the UCS. Archived from the original on 2017-10-11. Retrieved on 2018-03-24.
  6. Everson (2002-03-20). L2/02-141: Uralic Phonetic Alphabet characters for the UCS. Archived from the original on 2018-02-19. Retrieved on 2018-03-24.
  7. Ruppel (2009-01-27). L2/09-028: Proposal to encode additional characters for the Uralic Phonetic Alphabet. Archived from the original on 2017-10-11. Retrieved on 2018-03-24.
  8. Everson (2011-06-02). L2/11-202: Revised proposal to encode "Teuthonista" phonetic characters in the UCS. Archived from the original on 2017-10-11. Retrieved on 2018-03-24.
  9. Constable (2004-04-19). L2/04-132 Proposal to add additional phonetic characters to the UCS. Archived from the original on 2017-10-11. Retrieved on 2018-03-24.
  10. 10.0 10.1 Perry (2006-08-01). L2/06-269: Proposal to Add Additional Ancient Roman Characters to UCS. Archived from the original on 2019-06-14. Retrieved on 2018-03-24.