Mae C. Eze

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mae C. Eze
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
aha ezinụlọ yaKing Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya24 Jụn 1938 Dezie
Ebe ọmụmụLee County Dezie
Ọrụ ọ na-arụOdee akwụkwọ, academic, political scientist Dezie

Mae Coates King (June 24, 1938 - November 4, 2022) bụ onye sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke America. Ọ bụ prọfesọ nke sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Howard, na prọfesụ emerita site na 2017. O mere ọmụmụ ihe mbụ gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mmekọrịta mba ụwa nke mba Afrịka, ọkachasị mmekọrịta mba ụwa nke Naịjirịa, yana nyocha gbasara akụkọ ihe mere eme nke ndị Black Caucus na ọnọdụ ụmụ nwanyị Africa America na ndọrọ ndọrọ ọchịchị America.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ King n'ime ime obodo nke Lee County, Arkansas, na June 24, 1938, n'ezinụlọ nwere ụmụnne nwanyị 5 na ụmụnne nwoke 4. [1] [2] [1] bụ onye ọrụ ugbo na onye nkwusa Baptist, nne ya bụ onye na-elekọta ụlọ. Mgbe [1] dị afọ isii, ezinụlọ ya kwagara Aubrey, Arkansas.

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

[3] ka onye na-agụ akwụkwọ, King gara Bishop College, kọleji ojii na Marshall, Texas. [2] nwetara BA ya na 1960 na ọmụmụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na obere na akụkọ ihe mere eme. [2] natara National Defense Education Fellowship iji mụọ sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị ka nwa akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Idaho . [1] [2]'afọ 1962, ọ gụsịrị MA na sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ebe ahụ, na-ede thesis ya banyere Ịhụ mba n'anya n'oge a na Ghana. Mgbe [2] gụsịrị MA ya, ọ were otu afọ ezumike site na ụlọ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ iji kụzie sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Texas Southern . [1] [4][2] laghachiri na Mahadum Idaho maka PhD, nke ọ nwetara na 1968 maka ọrụ na United Nations na Nsogbu Congo.

Ịgba mbọ maka ihe ndị ruuru mmadụ[dezie | dezie ebe o si]

N'ime ngwụsị afọ ndị 1950s na mbido afọ 1960s, Eze bụ onye na-eme ihe ụmụ akwụkwọ na-esonye na mmegharị obodo. Dịka nwata akwụkwọ na kọleji bishọp, oche ọ bụ oche nke isi obodo nke mba ụmụ akwụkwọ na-amụ akwụkwọ. O nwetara ọzụzụ sitere n'aka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ndị Kraịst na ndị na-adịghị arụ ọrụ ike, ma ghọọ onye ndu nke ịnọgide na-eme ka agbụrụ dị na Marshall, Texas. Na Mach 1960, mgbe ọ dị afọ 21 na kọleji bishọp, a gbara ya gburugburu na narị ndị ọzọ na-eme ihe ike na-eme ya

Ọrụ agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

King bụ onye Africa mbụ na nwanyị mbụ ga-abụ onye so na ndị ọrụ ọkachamara nke American Political Science Association, bụ ndị isi ọkachamara nke ndị ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na North America. N'ebe ahụ, ọ duru ndị kọmitii na ọnọdụ ndị ojii na ọrụ na kọmitii na ọnọdụ nke ụmụ nwanyị. Na 1970, King na ndị ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Africa ndị ọzọ gụnyere Jewel Prestage rụpụtara National Conference of Black Political Scientists, otu akụkụ n'ihi echiche na American Political Science Association leghaara ọrụ nke itinye aka na ndị ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ojii.[5][6][7] bụkwa onye guzobere ma ọ bụ onye ndú mbụ nke National Council of Negro Women na African Studies Association, [2] onye nduzi nke African Heritage Studies Association, [2] na osote onye isi oche nke International Association of Black Professionals in International Affairs.

King kwagara na 1975 na Naijiria, wee banye na ngalaba sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Benin. Ọ hapụrụ ngalaba ahụ na 1989 wee sonye na ngalaba sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Howard, ebe ọ kụziriburu ihe.

N'afọ 1996, King bipụtara akwụkwọ Basic currents of Nigerian foreign policy . [3] na-ekwu na nke a bụ otu n'ime ọrụ mbụ nke sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji mụọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba Afrịka, na ọrụ mba Afrịka na usoro mba ụwa. King dere akwụkwọ ahụ iji dozie enweghị ọmụmụ zuru oke [8] isiokwu nke iwu mba ọzọ nke Naijiria na ọnọdụ Naijiria nwere na mmekọrịta mba ụwa, ọkachasị maka ụmụ akwụkwọ na-agụsị akwụkwọ na afọ mbụ na sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. [3]'afọ 2020, Adolphus G. Belk, Jr., Robert C. Smith, na Sherri L. Wallace tinyere isi ihe gbasara iwu mba ọzọ nke Naijiria na ndepụta nke "mgbalị ndị ọsụ ụzọ" nke "kwalite profaịlụ nke nyocha Black Politics ma kpalie ndị Black academicians n'ọdịnihu", nke nyere aka mee ka a mata Black Politics dị ka mpaghara ziri ezi nke nyocha sayensị.

Eze mụọ banyere akụkọ ihe mere eme nke Congressional Black Caucus, na maka ihe Sherri L. Wallace et al. kpọpụtara "ntụgharị aka ọ na-eme n'ebe ụmụ nwanyị ojii nọ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị".

Nnabata[dezie | dezie ebe o si]

King [9] bụ aha maka ihe nrite nke Association for the Study of Black Women in Politics nyere. Kwa afọ, Mae C. King Distinguished Paper Award on Women, Gender na Black Politics na-amata "akwụkwọ kacha mma nke onye ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị gosipụtara na ụmụ nwanyị, okike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ojii na ogbako ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba ma ọ bụ mpaghara na afọ agụmakwụkwọ gara aga".

[2] nyocha nke Jenụwarị 2020 nke akụkọ ihe mere eme nke National Conference of Black Political Scientists, nke edere maka mbipụta mbụ nke National Review of Black Politics, Sherri L. Wallace et al. dere na King "akwadebewo ụzọ maka ọgbọ nke ndị ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ojii n'ozuzu ya, na ndị ọzọ. mmụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị Black nke oge a", nakwa na ọ "nyere aka dị ukwuu na mpaghara ọmụmụ ihe ndị ọzọ, gụnyere ọmụmụ Africa, ọmụmụ Black, ọmụmụ ihe, na ọmụmụ Black women".

Ọrụ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

  • "Mmetụta na Ike: Ọnọdụ pụrụ iche nke nwanyị ojii na American Political System", Social Science Quarterly (1975)
  • "The Politics of Sexual Stereotypes", Journal of Black Studies and Research (1982)
  • Ụzọ Ndị Isi nke Iwu Mba Ọzọ nke Naijiria (1996)

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Interview with Mae C. King, February 5, 1994. APSA/Pi Sigma Alpha: African American Political Scientists Oral History Project, University of Kentucky Libraries (5 February 1994). Retrieved on 11 March 2020.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 2.7 "Chronicling Our Legacy of Leadership: The Task Force Historical Record on the Founders of the National Conference of Black Political Scientists".  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "wallace" defined multiple times with different content
  3. 3.0 3.1 3.2 Adolphus G. Belk, Jr. (January 2020). "Having Their Say, Leaving Their Mark: The Lasting Contributions of NCOBPS and Black Political Scientists to the Political Science Discipline". National Review of Black Politics 1 (1): 141⁠–153. DOI:10.1525/nrbp.2020.1.1.141. 
  4. King (1982). "The Politics of Sexual Stereotypes". Journal of Black Studies and Research 13 (4⁠–5): 2⁠–13. DOI:10.1080/00064246.1985.11735755. 
  5. Samples of Activities of Full-Time Faculty Members (2002-2003). Howard University College of Arts and Sciences (2003). Retrieved on 11 March 2020.
  6. ASHA Officers and Board of Directors. African Heritage Studies Association (4 November 2017). Retrieved on 11 March 2020.
  7. African Heritage Studies Association 49th annual conference. African Heritage Studies Association (October 2018). Retrieved on 11 March 2020.
  8. B.A. Gow (1999). "Reviewed Work: Basic Currents of Nigerian Foreign Policy by Mae C. King". The International Journal of African Historical Studies 32 (2⁠–3): 579⁠–580. DOI:10.2307/220445. 
  9. Award Descriptions. Association for the Study of Black Women in Politics (2019). Retrieved on 11 March 2020.