Mageu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mageu
obere ụdị nkedrink Dezie
Otu katọn nke mageu, nke a wụsara ụfọdụ n'ime iko

Mageu (Setswana spelling), Maheu (Shona/Chewa/Nyanja spelling), mahleu (Sesotho spelling), Маgau (xau-Namibia) (Khoikhoi spelling),maHewu, amaRheu (Xhosa spelling) ma ọ bụ amaHewu (Zulu na Northern Ndebele spelling) bụ ihe ọṅụṅụ ọdịnala ndịda Afrịka na-abụghị mmanya na-aba n'etiti ọtụtụ ndị Chewa / Nyanja, Shona, Ndebele, Namaikhoi na Damara, ndị Sotho, ndị Tswana, ndị si na ndị mmadụ mee. A ka na-emepụta ihe n'ụlọ n'ọtụtụ ebe, mana a na-enweta ihe ọṅụṅụ ahụ n'ọtụtụ nnukwu ụlọ ahịa, a na-emepụta ya na ụlọ ọrụ. A na-enweta ụtọ ya n'ụzọ bụ isi site na lactic acid nke a na-emepụta n'oge ịgba ụka, mana a na-emekarị ka mageu azụmahịa na-atọ ụtọ ma na-atọ ya ụtọ, nke ukwuu n'ụzọ yogọt a na-ere ere. A na-emekwa ihe ọṅụṅụ yiri nke a n'akụkụ ndị ọzọ nke Africa.

Usoro ịgba ụka[dezie | dezie ebe o si]

A na akwadebe obere mealie pap (nri ọka), nke a na agbakwunye ntụ ọka wit, na-enye inoculum nke nje bacteria na-emepụta lactate. A na-ahapụ ngwakọta ahụ ka ọ gbasaa, na-emekarị n'ebe na-ekpo ọkụ. A na-eme pasteurization na ọrụ azụmahịa iji gbatị kwuo ndụ nchekwa.

Nri[dezie | dezie ebe o si]

N'ihe gbasara nri, ọ dị ka nri nne na nna ya, mana glucose na-agbanwe ka ọ bụrụ lactate n'oge fermentation. A na-emekarị ka nkwadebe azụmahịa baa ọgaranya (Na South Africa, a na-ekwe ka okwu 'fortification' n'ụzọ iwu kwadoro maka mmemme nri na-edozi ahụ nke gọmentị kwadoro, dịka nke achịcha) na vitamin na mineral. Ọ bụ ezie na a na-ewere ya dị ka nke na-abụghị mmanya na-aba n'anya, a kọrọ obere ego (ihe na-erughị 1%) nke ethanol.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  •  Food portal
  • Ogi
  • Tejuino
  • Boza
  • Ụdị: Ihe ọṅụṅụ ndị sitere na ọka

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]