Makhuwa language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ezinụlọ Makhuwa na Nampula.
Makhuwa language
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeMakua languages Dezie
mba/obodoMozambique, Tanzania Dezie
ụmụ amaala kaNiassa Province, Nampula Province, Cabo Delgado Province, Zambezia Province Dezie
usoro ederedeLatin script Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue5 Na-etolite Dezie

Makhuwa (Emakhuwa; a na-akpọkwa Makua na Macua) bụ asụsụ Bantu nke ugwu Mozambique. Nde mmadụ ano nke Makua na-asụ ya, ndị bi n'ebe ugwu nke Osimiri Zambezi, ọkachasị na mpaghara Nampula Province, nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ agbụrụ Makua.[1] Ọ bụ asụsụ ụmụ amaala ana-asụkarị na Mozambique.

Ewezuga asụsụ ndị dị n'otu ìgwè ahụ, eMakhuwa dị iche na asụsụ ndị ọzọ nke Bantu site na mfu nke consonant + vowel prefixes na-akwado e; jiri epula, "mmiri ozuzo", tụnyere Tswana pula.

Mkpụrụedemede ogologo na mkpụmkpụ na-eme ka ọdịiche dị n'etiti àgwà ụdaume ise /i e a o u/, nke dị oke egwu maka asụsụ Bantu:

  • Omala - iji mechaa
  • omaala - ịrapara, ịrapara
  • omela - ka ọ gbutuo, bud
  • omeela - ịkekọrịta

Mkpụrụ okwu ndị ahụ dị mgbagwoju anya karị akari: postalveolar tt na tth dị, a na-eji ma p na ph. Ma x (English "sh") na h dị ebe x dị iche na s. Na mpaghara, e nwekwara θ ("th" nke Bekee "thorn"), ð ("th" ya nke Bekee ""seethe"), z na ng. Dịka ọmụmaatụ na eLomwe, nke Makhuwa nwere njikọ chiri anya, a na-anọchite anya tt nke eMakhuwa site na "ch" dịka na "chọọchị" Bekee.[1]

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Labial Dental Alveolar Retroflex Palatal Velar Glottal
Plosive voiceless p t ʈ c k
aspirated ʈʰ
Fricative voiceless f s ʃ h
voiced v (θ)~ð z
Nasal m n ɲ ŋ
Lateral l ʎ
Trill r
Approximant w j

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Nlaghachi
N'akụkụ i iː u uː
N'etiti e eː o oː
Emeghe a aː

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Aha olumba dịgasị iche iche na isi mmalite dị iche iche. Shibboleth ma ọ bụ ụdị dị iche iche n'asụsụ ndị ahụ bụ ọgwụgwọ nke s:

  • vAsụsụ eSamgagi:
  • Asụsụ eSangagi: θtiva
  • Asụsụ eSaaka: ociva
  • Asụsụ eNahara: oziva - ihe niile pụtara "ihe na-atọ ụtọ, ihe na-atọ ọchị"[1]

Maho (2009) depụtara asụsụ ndị a:

  • Central Makhuwa (3.1 nde)
  • Meetto (Metto) (1.3 nde, gụnyere Ruvuma)
  • Chirima (Shirima) (1.5 nde, gụnyere subdialects Kokola, Lolo, Manyawa, Marenje, Takwane)
  • Marrevone (Coastal Makhuwa; 460,000 gụnyere eNahara)
  • eNahara (Naharra)
  • eSaka (Saka, 210,000)
  • Ruvuma Makhuwa (Tanzanian Makhuwa, gụnyere subdialects Imithupi, Ikorovere)

Nghọta n'etiti ndị a pere mpe. Central Makhuwa ("Makhuwa-Makhuwana") bụ ntọala nke asụsụ ọkọlọtọ. Ethnologue depụtara Central Makhuwa, MeettońRuvuma, MarrevoneńEnahara, na Esaka dị ka asụsụ dị iche iche, na Chirima dị ka asụsụ isii.

Ọnụ ọgụgụ ndị bi na ya sitere na Ethnologue maka afọ 2006. Ha na-agụnye nde mmadụ 3.1 na-asụ Central Makhuwa na nde mmadụ 3.5 nke ụdị ndị ọzọ, ọ bụ ezie na isiokwu Ethnologue maka Central Makhuwa kpuchiri Marrevone na Enahara, yabụ ndị a nwere ike ịgụta okpukpu abụọ.

Ihe a na-agụ na eMakhuwa[dezie | dezie ebe o si]

Muluku Onnalavuliha Àn'awe - Ipantte sikosolasiwe sa Biblia ("Chineke na-agwa ụmụ ya okwu" - ihe si n'Akwụkwọ Nsọ maka ụmụaka) Enyemaka na Chọọchị Na-achọ. Mbipụta na Macúa / eMakhuwa) Editorial Verbo Divino, Estella, Navarra, 1997.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Relatório do I Seminário sobre a Padronização da Ortografia de Línguas Moçambicanas. NELIMO, Universidade Eduardo Mondlane, 1989.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]