Mansour Ali Haseeb

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mansour Ali Haseeb
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSudan Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Jenụwarị 1910 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya29 Septemba 1973 Dezie
Ọrụ ọ na-arụphysician Dezie
Onye òtù nkeRoyal College of Pathologists, Royal College of Physicians, London Dezie
Ihe nriteOrder of the Star of Ethiopia, Order of Merit, Dr A.T. Shousha Foundation Prize and Fellowship Dezie

Mansour Ali Haseeb FRCP FRCPh (Àtụ:Lang-ar; 1 Jenụwarị 1910 – 29 Septemba 1973) bụ Ọkammụta si mba Sudan n'isi ọmụmụ microbiology na parasitology.

Amụrụ Haseeb n'ezinụlọ ndị ọkàmmụta. Ọ gụsịrị akwụkwọ nweta nzere diplọma na Kitchener School of Medicine wee gaa n'ihu na ọmụmụ ya na mba United Kingdom, nweta nzere diploma na Bacteriology. Haseeb rụrụ ọrụ na ụlọ ọrụ ahụike dị iche iche na Sudan tupu ahọpụta ya onye isi nke Stack Medical Research Laboratories. Ọzọkwa, ọ ghọrọ onye Sudan mbụ bụ Dean nke ngalaba Medicine na Mahadum Khartoum na onye isi oche nke Kansụl ndị Nnyocha Ahụike nke mba Sudan.

Haseeb mere ntinye bara uru site na ọrụ ya na mmemme mmepụta na ntinye n'ọrụ nke ọgwụ mgbochi ndị a na-agba ndị mmadụ. Na mgbakwunye, ọ buuru ihe gbasara nnyocha ahụike na Sudan n'isi ruo n'ógó nke a na-echeta ya dịka "Nnaochie nke Laboratory Medicine na Sudan".

Haseeb bụkwa onye isi obodo Omdurman wee nwụọ na mberede mgbe ọ dị afọ iri isii na atọ, obere oge ka ọ nwetasịrị Shousha Prize sitere na w:World Health Organisation.

Ndụ na Ọrụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Mmalite Ndụ na Agụmakwụkwọ Ya[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Mansour Ali Haseeb na 1 Jenụwarị 1910[1]Àtụ:NoteTag na al-Gitaina, Sudan, nye Sheikh Ali Haseeb, onye ikpe al-Gitana, na Fatma Mohamed.[2] Ezinụlọ Haseeb sitere na Berber, Sudan nke amaara maka imepụta ọtụtụ ndị si n'ezinụlọ ahụ bụ ndị ọkà mmụta ama ama.[3][4]

Ndị gụsịrị akwụkwọ na Ụlọ Akwụkwọ Ọgwụ nke Kitchener. Haseeb buru ụzọ si n'ọdụ aka ekpe

Haseeb gara ụlọ akwụkwọ praịmarị na Berber, Atbara na Port Sudan,[3] tupu ọ kwaga Khartoum ka ọ buru ụzọ gaa Gordon Memorial College ịchụso agụmakwụkwọ ya n'isi ọmụmụ ahụike na Kitchener School of Medicine (bụzi Faculty of Medicine, University of Khartoum ugbua) na Khartoum Civil Hospital. Ọ gụsịrị akwụkwọ nweta nzere Diploma n'Ụlọ Akwụkwọ Ọgwụ Kitchener n'afọ 1937.[1][2]Àtụ:NoteTag O lekwasịrị anya na bacteriology na parasitology, wee gaa mba United Kingdom iji nweta nzere diploma na Bacteriology n'afọ 1943.[1][2]Àtụ:NoteTag

Ọrụ Ahụike na Ime Nnyocha Ya[dezie | dezie ebe o si]

Haseeb mere ọzụzụ ahụike ya n'ụlọ ọgwụ Khartoum, Dongola, Wadi Halfa, Singa na Geneina,[1][3] tupu a họpụta ya onye isi nke Stack Medical Research Laboratories (1952–1962).[5][6][7] Dị ka onye nduzi, Haseeb webakwara ụkpụrụ jikọrọ ọnụ maka ọzụzụ ndị enyemaka ụlọ nyocha n'ofe mba ahụ na mmalite nke mmemme ọzụzụ teknụzụ n'afọ 1953.[8]

N'afọ 1963, Haseeb hapụrụ Stack ka ọ bụrụ ọkammụta n'isi ọmụmụ Microbiology and Parasitology,[3][9] na onye Sudan mbụ bụ Dean nke ngalaba ọgwụ na Mahadum Khartoum ruo n'afọ 1969.[10][11] Na Stack, Mohamed Hamad Satti nọchiri ya.[3][9] O mechara bụrụ onye n'ahụ maka ùlé na Royal Society of Health na Khartoum,[12] na, n'afọ 1973, a họpụtara ya onye isi oche nke Sudan Medical Research Council.[3] Bacteriology na parasitology ekwesịghị ka ọ bụrụ ha bụ isi ihe Haseeb na-elekwasị anya.[13] O mere ihe ntinye bara uru site n'ọrụ ya na mmemme mmepụta na ntinye n'ọrụ nke ọgwụ mgbochi, nke kachasị n'ịlụso ọrịa kịtịkpa ọgụ,[14] rabies[15] na ọrịa meningitis na-efe efe.[16] O dere ọtụtụ akwụkwọ gbasara ọrịa ndị a na-ahụkarị na Sudan, dịka ọrịa nje na-efe efe.[17][18]

N'afọ 1954, Haseeb soooro Telford H. Work na Richard Moreland Taylor gaa njem nnyocha maka ọrịa ịba-ọcha-n'anya n'etiti ndị agbụrụ Baggara, obodo ndị dị na Nuba, na ndị Dinka.[19][20] Edeturu njem a na ihe nkiri Reconnaissance for Yellow Fever in the Nuba Mountains, Southern Sudan.[21] Hasseb mere ihe ntinye n'akwụkwọ sayensị dị iri anọ, ndị e bipụtara na Nature,[22] The Lancet,[23][24] British Medical Journal,[25][26] na Journal of Hygiene. [15] Hasseb bụ onye nchịkọta akụkọ nke Sudan Medical Journal site n'afọ 1948 ruo 1958.[27]

Haseeb nyefere akwụkwọ ya A Monograph on Biomedical Research in Sudan (1970) n'aka National Council of Research iji baara ndị na-eme nchọpụta na-eto eto uru.[28][29] A na-ewere ya dị ka Nnaochie nke Laboratory Medicine na Sudan [30][31][32] N'ọnwa Mee 1973, onye Amerịka ama ama n'ihe banyere parasitology na etymology bụ Harry Hoogstraal kwuru, "Okammụta Mansour Haseeb abụrụla nke ejikọtara n'ebe ọ dị omimi nke ọma karịa onye ọ bụla ọzọ dị ndụ ya na mgbakwunye na ihe ọmụma biomedical nke Sudan na ikesara ọgbọ ndị na-eto eto nke ndị dibịa bekee na ndị ọkà mmụta sayensị ahụmahụ dị ukwuu." [32]

Onye Isi Obodo Omdurman[dezie | dezie ebe o si]

Queen Elizabeth II letara Omdurman na Febụwarị 1965. Haseeb nọ ọdụ n'akụkụ Queen, edobere ya n'aka nri.

Haseeb bụụrụ onye isi obodo Omdurman nke Willy Brandt onye bụ onye isi obodo [[w:|West Berlin] mgbe ahụ kpọrọ ya ka ọ bịa leta obodo a n'afọ 1963. Ọ nọchitere anya obodo Omdurman na nnabata Queen Elizabeth] II mgbe ọ gara njem nleta na Febụwarị 1965.[3]

Ndụ Onwe Onye na Ọnwụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Haseeb lụrụ Fatma El Bereir n'afọ 1944, ha mụtakwara ụmụ ise.[33] Ọ na-atọ ya ụtọ ịkụ bọọlụ tenis,[33] na ịsụgharị ihe site n'asụsụ Bekee gaa na Arabic.[3] Haseeb nwụrụ na mberede na 29 Septemba 1973, ọ dị afọ iri isii na atọ, ọnwa ole na ole mgbe ọ nwetasịrị Shousha Medal and Prize site na Òtù Ahụ Ike Mba Ụwa[27][34] Mgbe ọ nwụsịrị, òtù ụmụ akwụkwọ ahụike Sudan haziri mmemme ncheta na ihe ngosi foto iji sọpụrụ ncheta ya. Ihe ngosi a, nke mere na ngalaba ọgwụ, Mahadum Khartoum, bụ onye Sudanese neurologist Daoud Mustafa meghere ya. Emere ihe omume a na Al Baghdadi Lecture Theatre, nke enyere aha onye enyemaka Hashim Bey Al Baghdadi, bụ onye kwadoro ụmụ akwụkwọ ahụike Sudan nke ukwuu. Ememe ncheta ọnwụ ahụ gosipụtara okwu ndị ekwuru, gụnyere nke ndị Dean na Onye isi òtù ụmụ akwụkwọ ahụike kwuru. Hashem Erwa, nwa akwụkwọ Haseeb, nyere elegy, Mohammed Hamad Satti sochiri ya, onye na-enweghị ike inyecha eulogy ya n'ihi mmetụta dị egwu. Abdullah El Tayib, onye isi oche nke Mahadum Khartoum mgbe ahụ, gosipụtara ịdị umeala n'obi Haseeb, na otuto ezinụlọ Haseeb nyere nwa ya nwoke.[35]

Ihe Nrite na Nkwanye ùgwù Ya[dezie | dezie ebe o si]

E nyere Haseeb ihe nrite Order of the Star of Ethiopia site n'aka Emperor nke Etiopia bụ Haile Selassie I, n'afọ 1960. N'afọ 1962, ọ natara Order of Merit sitere na United Arab Republic.[1][3]

A họpụtara Haseeb ka ọ bụrụ onye òtù Royal College of Pathologists n'afọ 1965 na onye òtù Royal College of Physicians of London n'afọ 1969.[27][36] Haseeb nwetara ihe nrite Shousha Prize n’aka World Health Organisation na 24 Jenụwarị 1973,Àtụ:NoteTag n'ihi ntinye aka ya na ahụike ọha na eze nammụta ahụike.[37][38]

Mahadum Khartoum kpọpụtara ya ọtụtụ ụlọ n'aha iji kwado ebe nchekwa ya, gụnyere ebe obibi Haseeb.[39]

Ihe Ndí Nhụwa Ama[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 -haseeb Mansour Ali Haseeb. RCP Museum.
  2. 2.0 2.1 2.2 [https: //books.google.com/books?id=51FNAQAAMAAJ&q=%22Mansour+Ali+Haseeb%22+-wikipedia Akwụkwọ mpịakọta nke Royal College of Physicians nke London: Na-aga n'ihu ruo 1975]. 
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 3.7 3.8 (2013) "Prọfesọ Mansour Ali Haseeb: Isi ihe sitere n’aka onye ọsụ ụzọ nke nyocha biomedical, dibịa na ọkà mmụta sayensị". Journal Sudanese Journal nke Paediatrics. ISSN 0256-4408. PMID 27493377. 
  4. Àtụ:Cite webụ
  5. (1963) id=4w5OAAAYAAJ&q=%22Mansour+Ali+Haseeb%22+-wikipedia Mbipụta anwụnta: Matheson Collection (in en). 
  6. Àtụ:Cite akwụkwọ
  7. Àtụ:Ce akwụkwọ
  8. "{{{title}}}". ISSN 0256-4408. PMID 27493380. 
  9. 9.0 9.1 Safi, Ahmed El. Mohamed Hamad Satti: Milestones in Field Research in Tropical Disease Pathology, Bacteriology and Epidemiology. ISBN 978-1-0964-3574-7. 
  10. Àtụ:Cite akwụkwọ
  11. Division, Pakistan Health (1966). [https: //books.google.com/books?id=QxK4AAAAIAAAJ&q=%22Mansour+Ali+Haseeb%22+-wikipedia Akuko kwa afọ nke onye isi ulo oru ahuike] (in en). 
  12. al-Shiḥḥah, Sudan Wizārat (1961). Akuko nke Ọrụ ahụike, Ministry of Health (in en). 
  13. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named al-Shiḥḥah 1961
  14. "{{{title}}}". DOI:10.1017/S0022172400013048. ISSN 1469-4409. PMID 20475693. 
  15. 15.0 15.1 Àtụ:Cite akwụkwọ akụkọÀtụ:Ịdenye aha chọrọ
  16. Àtụ:Cite akwụkwọ akụkọ
  17. Squires, Herbert Chavasse. com/books?id=pHQ0AAAAIAAJ&q=%22Mansour+Ali+Haseeb%22+-wikipedia Ọrụ Ahụike Sudan: Nlele na Ọgwụ Ọha na Ọha. 
  18. Àtụ:Cite akwụkwọ
  19. Àtụ:Cite akwụkwọ akụkọ
  20. Àtụ:Cite webụ
  21. Àtụ:Kpọtụrụ webụ
  22. Haseeb, M. E mbipụta = 4336. "{{{title}}}". DOI:10.1038/170983a0. ISSN 0028-0836. PMID 13013287. Àtụ:Ndenye aha chọrọ
  23. Haseeb, M. A.. "{{{title}}}". DOI:/ S0140-6736(51)91203-2 10.1016 / S0140-6736(51)91203-2. ISSN 0140-6736. Àtụ:Ndenye aha chọrọ
  24. "6736(45)91758-2/abstract {{{title}}}". The Lancet. DOI:-2 10.1016/S0140-6736(545) -2. ISSN 0140-6736. 
  25. "{{{title}}}". DOI:/ bmj.1.4772. 1331 10.1136 / bmj.1.4772. 1331. ISSN 0007-1447. PMID 14935249. 
  26. Haseeb, Mansour Ali.. "{{{title}}}". PMID 20783128. 
  27. 27.0 27.1 27.2 (1982) [https:/ /books.google.com/books?id=EQxPAQAIAAAJ&q=%22Mansour+Ali+Haseeb%22+-wikipedia Lives of the Fellows of the Royal College of Physicians of London]. Royal College of Physicians. 
  28. [https:/ /books.google.com/books?id=8WOFlMCzqEIC&dq=%22Mansour+Ali+Haseeb%22+-wikipedia&pg=PA239 Encyclopedia of Library and Information Science: Volume 29 – Stanford University Libraries to System Analysis]. ISBN 978-0-8247-2029-2. 
  29. Àtụ:Cite akwụkwọ
  30. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named sudanow-magazine.net
  31. "{{{title}}}". Sudan Journal of Medical Sciences. DOI:10.52981/sjms.v17i2.2606. ISSN 1858-5051. 
  32. 32.0 32.1 ... /https://allafrica.com/stories/202101130501.html Sudan: Prọfesọ Haseeb – Nna nna nke Sudan's Laboratory Medicine (2021-01-13).
  33. 33.0 33.1 com/books?id=51FNAQAAMAAJ&q=%22Mansour+Ali+Haseeb%22+-wikipedia Akwụkwọ mpịakọta nke Royal College of Physicians nke London: Na-aga n’ihu ruo 1975. 
  34. Àtụ:Ceta akwụkwọ
  35. Salih, Mustafa Abdalla M.. "{{{title}}}". Akwụkwọ akụkọ Sudanese nke Paediatrics. ISSN 0256-4408. PMID 27493378. 
  36. -school-of-medicine-20th-century-medical-education-in-sudan/ Ụlọ Akwụkwọ Ọgwụ nke Kitchener: Mmụta ahụike nke narị afọ nke 20 na Sudan (en-US) (2019-10-16).
  37. Àtụ:Cite akwụkwọ
  38. Àtụ:Cite akwụkwọ
  39. Error on call to Template:cite web: Parameters url and title must be specified (ar) (2022-09-02).

Njikọ Mpụga[dezie | dezie ebe o si]