Manuela George-Izunwa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Manuela Izunwa
</img>

Hon.  Barr.  Manuela George-Izunwa bụ onye ndọrọndọrọ nhọrọ Naijiria ọrụ dịka Kọmishọna na-ahụ maka ihe gbasara ụmụnwaanyị Rivers steeti site na 2007 ruo 2009. N'oge ụdị ya, ebumnobi mgbasa ozi o kwuru bụ mmeso ụmụ ekiri di ha ọnwụ nke ọma nke ọma nke ọma.  ,, ụmụ ụmụ n'ụzọ na-ahụ na ịdọ aka ná ntị ime ihe ike megide ụmụ , yana akara achọpụta na nchoputa .

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

.George-Izunwa egwu iwu na Rivers State University of Science and Technology wee bụrụ onye ọka iwu ka ọ gụchara akwụkwọ iwu na Bwari, Abuja .  O nzere nzere masta na ụmụ akwụkwọ nakwara mahadum Port Harcourt

Kọmishọna[dezie | dezie ebe o si]

.N'afọ 2007, Rotimi Amaechi nchọpụta George-Izunwa ka ọ bụrụ Kọmishana na-ahụ maka ụmụ nje Rivers steeti.  A akụkọ ya ka ọ bụrụ Gọvanọ Rivers State

Nkwado maka ụmụ nwanyị di ha nwụrụ[dezie | dezie ebe o si]

Na June 2009, mgbe ọ na-agwa ndị omeiwu Rivers State House of Assembly, Izunwa toro ụlọ ahụ maka iwu enyi nwoke na-egosi ha ka tinyekwuo iwu iji mee ka ụmụ di ha die enwe ike ike ndụ ha mgbe di  ha nwụsịrị.  Ọ chọsiri ike ka a wepụta iwu iwu ikike alụ di ya gburu.  [1] N'April 2010, o kwuru na ihe ụmụaka ụmụ 7,000 eritela uru na àjà microcredit77uuuuuu77 steeti maka ndị inyom di ha gburu

Ọzụzụ akụ na ụba na enyemaka[dezie | dezie ebe o si]

. [1]N'ọnọ Nọvemba awụ 2009, Izunwa kwuputara na ministri na-ahụ maka ụmụ anụmanụ na-a na-akpọ mmemme nke maka ụmụ toro eto, n'ime ime obodo, nke ga-azụkwa ụmụ ndụ nka akwụkwọ nri.  .  [1] N'anyị ahụ, ọ toro Shell Nigeria wepụta mmemme microcredit nke ndị otu Ijaw Mothers Union ga-enweta ego mbinye maka akara.  [2] N'Nana Maachị afá 2010, Izumwa so Dame Judith Amaechi, Bene Rivers steeti, Rotimi Amaechi, gaa Israel ka ọ gaa leba anya n'ugbo ma kparịta na-arụ ọrụ ugbo n'etiti ụmụ ndụ na steeti Rivers

N'ọnwa Disemba afọ 2009, Izunwa gwara Kọmishọna ndị uwe ojii steeti Rivers, Maazị Suleman Abba, ka o wepụta amụma enweghị ndidi maka ime ihe ike megide ụmụ nwanyị na ịkwụsị omume nke inye mgbapụta maka ndị a na-enyo enyo n'ike.[1].  N'ọnwa ahụ ọ haziri nzukọ ọmụmụ ihe iji kparịta nsogbu ahụ, dịka akụkụ nke ụbọchị mba ụwa maka mkpochapụ ime ihe ike megide ụmụ nwanyị nke ọtụtụ ụmụ nwanyị nwere mmetụta na steeti ahụ gara.[2].  N'afọ 2010, Mịnịstrị Izunwa haziri mmemme mmemme ụbọchị iri na isii iji kwụsị mmekpa ahụ a na-eme ụmụnwaanyị ma hazie mgbasa ozi ọha na eze n'ahịa na mpaghara ọchịchị obodo na nkwado ndị dọkịta na-enweghị oke.  Ozi a na-enwe nnọkọ ndụmọdụ kwa izu maka ndị a na-emegbu emegbu.

Ahụike ụmụ nwanyị[dezie | dezie ebe o si]

N'ọnwa Maachị afọ 2010, Izunwa kwupụtara nchegbu maka ọnụ ọgụgụ na-arị elu nke ọnwụ ndị nne, bụ nke o kwuru na ọ bụ amaghị ihe, ịda ogbenye na ọrịa, ma kpọkuokwa ndị ọrụ ahụike ka ha nyere aka n'ịhụ na ụmụ nwanyị mara ebe na mgbe ha ga-enweta enyemaka. [2] N'April 2010, o jiri ebe ihe onyonyo gwa ụmụ nwanyị na e nwere ebe a na-edebe mammogram na Churchill Health centre, Port Harcourt, ma dụọ ụmụ nwanyị ọdụ ka ha mee nyocha ara onwe ha nakwa ka ha gaa nyocha ọrịa kansa ara.

Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka onye isi oche nke National Agency for Control of AIDS (NACA).

Na-ede[dezie | dezie ebe o si]

George-Izunwa edeela ọtụtụ akwụkwọ, gụnyere Stretch (Vol 1 & 2), Imeri Self-doubt na Don't Die in Your Nest .

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

George-Izunwa bụ onye kpọkọtara Stretch Summit maka ụmụ nwanyị na-eje ozi. Ya na di ya bụ pastọ George Izunwa, ọ bụ ụkọchukwu na Gateway International Church.

O nwere ụmụ atọ: Michelle, Mirabel na Mickel.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Godwin Egba (24 March 2010). Amaechi to Empower 2,500 Women. Daily Independent. Retrieved on 2010-09-19.
  2. Women Affairs Ministry wants End To Maternal Mortality. Nigerian Tide (3 Mar 2010). Archived from the original on 2012-03-27. Retrieved on 2010-09-19.