Marguerite Wyke

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Marguerite Wyke OBE (May 1908), bụ ónyé nkụzi Trinidad, ónyé na-ede uri, onye na'ese ihe na ónyé ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Mgbè ọ tolitere na Jersey City, New Jersey, ma rụọ ọrụ dị ka onye nkuzi, ọ lụrụ di ma kwaga Canada ruo afọ iri wee kwaga Trinidad. N'ide akwụkwọ maka akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ akụkọ dị iche iche, ma zụlite ndị na-ese ihe na Trinidad, ọ malitere ịrụsi ọrụ ike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị mpaghara. N'ịhapụ nwa amaala US ya, Wyke ghọrọ nwa amaala Trinidad na 1953 wee bụrụ ónyé na-arụsi ọrụ ike na ọchịchị agwaetiti ahụ. Site na nguzobe nke West Indies Federation, a họpụtara ya dị ka otu n'ime ndị Senate abụọ si Trinidad na Tobago na otu n'etiti ụmụ nwanyị Senate abụọ na-eje ozi na Federal Parliament nke West Indias Federation. Mgbè Federation ahụ gbasara, Wyke laghachiri na mbọ nka ya, na-ebipụta uri ma na-ekere òkè na mgbasa ozi nka dị iche iche.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Marguerite N. Abrams na Mee 1908 na New Jersey n'aka Jessie B. M. (née Wardlaw) na James Edward Abrams, ndị ha abụọ bụ ndị Africa America. [1] [2] Ọ bụ nwa mbụ nke ónyé na-ebubata ndị njem Pullman, James, [3] nwèrè ụmụnne James Jr. na Bessie [5] [6] (ma ọ bụ Jessie). [5] Abrams gụsịrị akwụkwọ na Lincoln High School na 1926 [5] wee gaa gụọ akwụkwọ na Mahadum New York. N'otu ógè ahụ na-agụ akwụkwọ nka na Grand Central School of Art, ọ gụsịrị akwụkwọ na nzere na akwụkwọ Bekee. [1] [2] Ka ọ na-aga n'ihu na ọmụmụ ya, Abrams gụsịrị nzèrè nkụzi na New Jersey State Normal School na Jersey City. [3] [4]

nkụziụ[dezie | dezie ebe o si]

Ka ọ na-erule 1929, Abrams na-arụ ọrụ dị ka ónyé nkụzi na Jersey City Public School System. [1] [2] Abrams malitere ibipụta uri, na akwụkwọ akụkọ ndị dị ka Opportunity Magazine [3] [4] ma kụzie ruo mgbè ọ lụrụ David Arnold Wyke na 18 February 1933. Ọ bụ dọkịta Trinidad nke na-arụ ọrụ na Toronto, Ontario, Canada n'oge alụmdi na nwunye ha dị ka naanị dọkịta ojii nọ n'ọbọdọ ahụ. [1] [2] [3] Di na nwunye ahụ na-eto eto kwagara Toronto mgbe alụmdi na ọṅụṅụ ha gasịrị ebe David gara n'ihu na-arụ akwụkwọ ya dị ka dọkịta na Marguerite gàrà n'iyi, na-enye aka na Canadian Forum. [5] Di na nwunye a so na ndị West Indian na-arụsi ọrụ na Toronto. Ọ bụ ezie na di ya bụ ónyé ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ndọrọ ndọrọ ọchịchị Wyke bụ onye aka ekpe ma ọ sonyeere Co-operative Commonwealth Federation (CCF) mgbè ọ bi na Canada.

Ọnwụ na ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

Wyke nwụrụ n'ihe dị ka afọ 1995. [1] N'afọ 2002, ụlọ ọrụ Cultural Center Art Gallery nke Inter-American Development Bank na Port of Spain, kwadoro ihe ngosi nka màkà ncheta afọ 40 nke nnwere onwé mba ahụ. Wyke bụ otu n'ime ọtụtụ ndị na-ese ihe na-egosi na ihe ngosi ahụ.

Ọrụ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  • (1940) "Review of Native Son by Richard Wright". Canadian Forum. [5]
  • (April 1958) "A Plume of Dust". Caribbean Quarterly: An Anthology of West Indian Poetry 5 (3). [30][31]
  • (1958) "Ash Wednesday". Caribbean Quarterly. [5]
  • (December 1958) "On Remembering Immortelles". BIM 7 (27): 126–127. [30][32]
  • (1966) "Calypsonian". Voices 1 (6). [5][30]
  • (1964) "Guyana". Voices 1 (1). [30]
  • (1964) "History Leaves No Memorials to the Poor". Voices 1 (2). [30]
  • (1966–1967) "A Note on Becoming a Foreigner". New World Quarterly (1–2). [33][30]
  • (March 1974) "Last Lap". BIM 15 (57). [30]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ndị e kwuru[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]