Mary Clifford

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mary Clifford
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịUnited Kingdom of Great Britain and Ireland Dezie
Aha enyereMary Dezie
aha ezinụlọ yaClifford Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1842 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya19 Jenụwarị 1919 Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Mary Clifford n'afọ 1899

Mary Clifford (1842 – 19 Jenụwarị 1919) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain, nke a maara dị ka onye ọsụ ụzọ nke ụmụ nwanyị na-eje ozi na Boards of Guardians .

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Amụrụ na Bristol, Clifford bụ nwa izizi nke ụmụ isii nke Emily, (amụrụ Hassell) na Reverend JB Clifford, vicar nke St Matthew's, Kingsdown . Nne ya nwụrụ mgbe Meri ka dị obere, ebe ọ bụkwa ọkpara, o weere ọtụtụ ọrụ ịzụ ụmụnne ya ndị ọ tọrọ. Ha gụnyere Edward, mechara bụrụ onye omenkà ama ama na Alfred, onye jere ozi dị ka Bishọp nke Lucknow. Mgbe e mesịrị, ọ malitere ọrụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya na Cotham . [1] [2]

Mgbe enyi ya Catherine Winkworth malitere Clifton Association for the Higher Education of Women ọ gara nkuzi. Edemede ọ kwadebere na ọdịnaya bụ John Addington Symonds na Mandell Creighton nabatara nke ọma.

Ntuli aka nke 1875 nke Martha Merington na Board of Guardians egosila na ụmụ nwanyị tozuru oke ije ozi na ahụ ndị a. Clifford na ụmụ nwanyị abụọ ọzọ guzoro maka Barton Regis Board of Guardians na 1882, a họpụtara ha atọ. N'oge na-adịghị anya Clifford ghọrọ nwanyị a ma ama na-eje ozi na Board of Guardians, wee mepụta atụmatụ anabatara nke ọma maka ịzụ ụmụ mgbei. [1] [2] O kwenyekwara na ọtụtụ ụmụ mgbei ga-aka mma ma ọ bụrụ na ebuga ha na Canada, wee mepụta atụmatụ ọpụpụ na Mark Whitwill. [3] Ọ kwadoro mbelata ike nke ndị nne na nna na-emegbu ụmụ ha, bụ ndị e debere na iwu na 1889. N'ihi ama ama Clifford, e jikọtara ya na Central Committee of Poor Law Conferences, na-eje ozi na ya afọ iri na abụọ. Na 1898, Barton Regis Board etinyere na Board of Guardians nke Bristol, Clifford gara n'ihu na-emeri ntuli aka nye nnukwu ahụ. [1]

Ihe ncheta ncheta nye Mary Clifford na Katidral Bristol .

Clifford bụ onye nchoputa nke National Union of Women Workers (NUWW), ma jee ozi dị ka onyeisi oche ya site na 1903 ruo 1905. [1] O ji okpukpe kpọrọ ihe, ma kwupụta nchegbu na nzukọ a na-arụkọ ọrụ na òtù ndị nọ na mba ndị ọzọ na-ekerịtaghị echiche okpukpe ya, mana afọ ojuju na ọtụtụ ndị ndú nke NUWW bụ ndị Anglịkan. [4] Ọ na-agakarị ma kwuo okwu na Nzukọ Nzukọ-nsọ, na okwu 1899 ya banyere ọrụ ozi ala ọzọ ná mba ofesi ka akọkwara n’ebe nile. [1]

A maara Clifford maka iyi uwe mkpuchi mkpuchi na ogologo uwe mwụda, nke a na-ewere dị ka ihe ochie n'oge ahụ, nke a mepụtara akụkọ ifo na ọ bụ Quaker . [1]

Clifford lara ezumike nká na Bristol Board of Guardians na 1907, n'ihi adịghị ike ahụ ike, ma ọ dịrị ndụ ọzọ afọ iri na abụọ. [1]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 "Death of Miss Mary Clifford", The Times, 20 January 1919, p. 29. Retrieved on 2020-01-14."Death of Miss Mary Clifford". The Times. 20 January 1919. p. 29. Retrieved 14 January 2020 – via Newspapers.com. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "times" defined multiple times with different content
  2. 2.0 2.1 "Miss Mary Clifford", Manchester Guardian, 21 January 1919."Miss Mary Clifford". Manchester Guardian. 21 January 1919. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "guardian" defined multiple times with different content
  3. Parker (2010). Uprooted: The Shipment of Poor Children to Canada, 1867-1917. Policy Press. ISBN 978-1847426680. Retrieved on 2020-01-14. 
  4. Summers (2016). Christian and Jewish Women in Britain, 1880-1940: Living with Difference. Springer. ISBN 978-3319421506. Retrieved on 2020-01-14. 

Àtụ:Start box Àtụ:S-npo Àtụ:Succession box Àtụ:End box