Michael Okpara

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Michael Okpara
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereMichael Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya25 Disemba 1920 Dezie
Ebe ọmụmụUmuahia Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya17 Disemba 1984 Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
ebe agụmakwụkwọYaba College Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNational Council of Nigeria and the Cameroons Dezie

Michael Iheonukara Okpara // i (25 Disemba 1920 - 17 Disemba 1984) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria na onye isi ala nke Eastern Nigeria n'oge Republic Mbụ, site na 1959 ruo 1966. Michael Iheonukara Okpara // __ibo____ibo____ibo__ Ọ bụ ezie na ọ bụ I Eastern Nigeria First Republic[1] Mgbe ọ dị afọ iri atọ na itoolu, ọ bụ onye isi ala kacha nta na mba ahụ. Ọ bụ onye nkwado siri ike nke ihe ọ kpọrọ "pragmatic socialism" ma kwenyere na mgbanwe ọrụ ugbo dị oke mkpa maka ihe ịga nke ọma nke Naịjirịa.[2]

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Michael Okpara, onye Ohuhu-Igbo, na Disemba 25, 1920, na Umuegwu Okpuala, Ohuhu, na mpaghara Umuahia, na steeti Abia nke Naijiria ugbu a. Ohuhu-Igbo Umuahia Abia Steeti Ọ bụ ezie na ọ bụ nwa onye ọrụ, ọ nwere ike ịga ụlọ akwụkwọ ozi ala ọzọ ma mesịa gaa Uzuakoli Methodist College, ebe ọ nwetara agụmakwụkwọ iji mụọ ọgwụ na Yaba Higher College, Lagos. Kwaleji Kasị Elu Yaba Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ ahụike na Nigerian School of Medicine, ọ rụrụ ọrụ nwa oge dị ka onye ọrụ ahụike gọọmentị tupu ọ laghachi Umuahia iji guzobe ọrụ onwe onye.[3]

Mgbe ọ na-etinye aka n'ọrụ ya, ọ zụlitere mmasị na Zikist Movement (nke aha ya bụ Nnamdi Azikiwe), akụkụ agha nke National Council of Nigeria and the Cameroons (NCNC). Njikọ Zikist Nnamdi Azikiwe National Council of Nigeria and the Cameroons Mgbe ndị uwe ojii gbagburu ndị ọrụ na-eme ọgba aghara na ebe a na-egwupụta coal n'Enugu n'afọ 1949, e jidere Okpara maka ebubo na ọ na-akpali ọgba agha, ọ bụ ezie na a tọhapụrụ ya n'oge na-adịghị anya. Enugu Mgbe e nyesịrị ikike ịchị onwe ya n'ime ụlọ n'afọ 1952, a họpụtara ya n'ụlọ nzukọ nke Eastern Nigeria na ikpo okwu NCNC. N'agbata afọ 1952 na afọ 1959 ọ nọ n'ọkwá dị iche iche n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ Naịjirịa, site na Minista ahụike ruo Minista Ọrụ Ugbo na Mmepụta.

N'afọ 1953, mgbe ndị omeiwu NCNC nupụụrụ ndị isi otu ahụ isi, ọ nọgidere na-eguzosi ike n'ihe ma sonyere Azikiwe. N'ọnwa Nọvemba n'afọ 1960, mgbe Azikiwe hapụrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji bụrụ Gọvanọ-Jenal mbụ nke Naịjirịa, a họpụtara Okpara ka ọ bụrụ onye ndú nke NCNC. Gọvanọ General Omume ya n'ezoghị ọnụ dugara na nnukwu nsogbu na mmekọrịta dị n'etiti pati ya na Northern People's Congress na-achị. Nzukọ Ndị Ugwu

Mgbe nnwere onwe gasịrị[dezie | dezie ebe o si]

Okpara bụ onye ndú nke NCNC na onye isi ala nke Eastern Nigeria n'oge Republic Mbụ site na 1959 ruo 1966. Ọ bụ ezie na ọ bụ otu n'ime ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị e jidere n'oge na-adịghị anya mgbe ndị agha wepụrụ ọchịchị na Jenụwarị 1966, ọ lanarịrị nnupụisi ndị agha, nke e gburu ndị isi abụọ ndị ọzọ.

Onye na-akwado ihe ọ kpọrọ "pragmatic socialism", o kwenyere na nzọpụta Naịjirịa dabere na mgbanwe n'ọrụ ugbo. Iji mezuo nke a, ọ nwetara ma jikwaa nnukwu ugbo n'obodo ya, nke a na-akpọ Umuegwu Okpuala Mixed Farms, nke kpaliri ọtụtụ ndị isi Ọwụwa Anyanwụ Naijiria ịgbaso ya. Ọ kwadokwara mmepe agụmakwụkwọ na akụrụngwa nke Eastern Nigeria.

O nwetụbeghị ụlọ nke ya mgbe ọ nọ n'ọchịchị. Mgbe Agha Obodo Naijiria kwụsịrị, ọ gara mba ọzọ na Ireland. Agha Obodo Naịjirịa Ireland Tupu ọ lọta n'ebe a chụgara ya n'afọ 1979, ndị enyi ya na ndị na-erite uru wepụtara ego iji wuo ya ụlọ n'obodo ya, Umuegwu. Umuegwu Okpara nwụrụ na 17 Disemba 1984.

Ihe Nketa[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ onye otu Royal Academy of Physicians of Great Britain. A na-akpọ Michael Okpara Way, na Abuja aha ya, dị ka Mahadum Ọrụ Ugbo nke Michael Okpara na Umudike, Okpara Square na Enugu; Michael Okpara College of Agriculture na Imo State (ebe a gbanwere aha ya na Imo State Polytechnic). Abuja Michael Okpara Mahadum Ọrụ Ugbo Umudike Michael Okpara College of Agriculture Imo State Imo Polytechnic Ọ natara onyinye nke GCON (Grand Commander of the Order of the Niger), otu n'ime nsọpụrụ kachasị elu nke Naijiria, na 1964. GCON Order nke Niger E nwere ihe oyiyi ya na Enugu, Enugu State, yana ihe oyiyi ọzọ ya na Umuahia, isi obodo nke Abia State ugbu a. ihe oyiyi Abia State

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. The Guardian’s Recognition of Excellence for Women in Public Service in focus as WIMBIZ endorses event (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2021-03-03). Retrieved on 2022-03-06.
  2. Michael Iheonukara Okpara: A resolute and selfless leader (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2020-01-19). Retrieved on 2020-05-28.
  3. says (2017-07-12). Accord concondiale: The continuous search for Nigeria's elusive unity and indivisibility (7) (en-US). The Sun Nigeria. Retrieved on 2020-05-28.
  • Foto nke onye ndú nke H. K. Offonry. Foto nke Onye Ndú Ndị na-ebipụta akwụkwọ ọhụrụ Africa (1983)
  • Ike & Ọchịchị: Ihe nketa nke Dr.Michael Okpara site na Michael Okpara Foundation (1997) ISBN 978-027-264-X Ike & Ọgwụ: Ihe nkwata nke Dr. Michael Okpara __ibo____ibo____ibo__ Ọ bụ ezie na ọ bụ ISBN __ibo____ibo____ibo__ Ọ bụ ezie na ọ bụ 978-027-264-X

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]