Miltara

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Miltara
nhazi ọnọdụ12°7′37″N 8°37′41″E Dezie
Map

Miltara bụ obodo dị na Ungogo ọchịchị ime obodo nke Kano Steeti,Nigeria, ihe dịka kilomita 218 (351 kilomita) n'ebe ugwu Abuja, isi obodo Nigeria. Miltara Ungogo Kano Steeti Nigeria Abuja[1]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Akụkọ ihe mere eme nke Miltara malitere ọtụtụ narị afọ, na nyocha ihe ochie na-enye nghọta banyere oge ya tupu ọchịchị.[2]

Oge tupu ọchịchị ndị eze[dezie | dezie ebe o si]

Ihe dị mkpa n'akụkọ ihe mere eme nke Miltara dị n'ebe ọ dị n'okporo ụzọ azụmaahịa oge ochie. Ọ rụrụ ọrụ dị mkpa n'ime ka azụmahịa dị n'etiti ndị ahịa North Africa na ndị ahịa obodo, na-enye aka na netwọk azụmahịa trans-Saharan. Azụmaahịa gafere Sahara n'Ebe Ugwu Afrịka[3]

Obodo a bụ ebe obibi nke agbụrụ dị iche iche, gụnyere ndị Hausa, Fulani, na Kanuri, bụ ndị mere ka ọdịbendị ya dị iche iche baa ọgaranya. Hausa Fulani Kanuri[4] Ọganihu nke Miltara n'oge a edere nke ọma na omenala obodo.[5]

Oge ọchịchị na-achị ala ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Site na mbata nke ndị Europe na-achị na ngwụcha narị afọ nke 19, Miltara, dị ka ọtụtụ obodo ndị ọzọ dị na Naijiria, nwere mgbanwe dị ịrịba ama. Ike ndị Europe na-achị Ọ ghọrọ akụkụ nke British Protectorate of Northern Nigeria. British Protectorate nke Northern Nigeria[6][7]

N'oge nnwere onwe, Miltara chere ihe ịma aka na ohere ihu. Oge nnwere onwe Ọ gbanwere dị ka etiti obodo, na-anabata ọgbara ọhụrụ ka ọ na-echekwa ihe nketa ọdịbendị ya.[8]

Ọnụ ọgụgụ mmadụ[dezie | dezie ebe o si]

Miltara bụ obodo nwere ọdịbendị dị iche iche, nke nwere ndị na-anọchite anya ngwakọta nke ndị Hausa, Fulani, Kanuri, na agbụrụ ndị ọzọ. Hausa Fulani Kanuri[9] Ụdị dị iche iche a na-enye aka na ọdịdị na omenala pụrụ iche nke obodo ahụ.[10][11]

Ọnọdụ akụ na ụba[dezie | dezie ebe o si]

Ọnọdụ akụ na ụba nke Miltara na-aga nke ọma na azụmaahịa, ọrụ ugbo, na ọrụ aka, na ahịa ya a maara maka ọrụ ha siri ike, na-adọta ndị ahịa si n'ógbè ahụ. Ọrụ ugbo na azụmaahịa[12][13]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. (2004) Tell. Tell Communications Limited. Retrieved on 7 September 2023. 
  2. Sule (2004). Putting Kano Back to Work: Media Portrait of Mallam Ibrahim Shekarau, Executive Governor, Kano State (in en). Government House. 
  3. Danyaro (1990). Kano State, 1985-1990 (in en). Directorate of Information, Ministry of Information and Culture. 
  4. Cross (2003-08-14). Networks in the Knowledge Economy (in en). OUP USA. ISBN 978-0-19-515950-9. 
  5. Essien-Ibok (1983). Three Faces of Silent Revolution in Kano State (in en). Research Department, Office of the Special Adviser on Political Affairs, Governor's Office, Kano State. 
  6. Sule (2004). Putting Kano Back to Work: Media Portrait of Mallam Ibrahim Shekarau, Executive Governor, Kano State (in en). Government House. 
  7. Haferkamp (1992). Social Change and Modernity (in en). University of California Press. ISBN 978-0-520-06828-5. 
  8. (1994) Africa (in en). Oxford University Press. 
  9. Schön (1886). Magána Hausa (in en). Society for promoting Christian knowledge. 
  10. Assembly (2003). Proceedings of the ... Kano State House of Assembly: Bound Volume of Official Report (in en). Kano State House of Assembly. 
  11. Schön (1877). Hausa Reading Book: With the Rudiments of Grammar and Vocabularies, and Traveller's Vade Mecum (in en). Church Missionary House. 
  12. Oladosu (2023-02-15). Buhari's legacy Highway to Dambatta and Daura, by Salisu Na'inna Dambatta (en-US). Economic Confidential. Retrieved on 2023-09-07.
  13. Kano Govt Approves Additional Funds To Construct Cancer Treatment Centre. Channels Television (25 February 2021). Retrieved on 7 September 2023.