Ministry of National Security (Jamaica)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ministry of National Security (Jamaica)
public security ministry
Oge/afọ mmalite2001 Dezie
office held by head of the organizationMinister of National Security Dezie
mba/obodoJamaikạ Dezie
Nwe ikikeJamaikạ Dezie
webụsaịtịhttps://www.mns.gov.jm/ Dezie

Ozi nke Nchebe obodo (MNS) bụ iwu n'okpuru gọọmentị Jamaica nke na-ahụ maka idebe nchekwa mba site na itinye iwu na iwu n'ọrụ. O nwere isi ụlọ ọrụ ya na Ụlọ elu North nke NCB Towers na Kingston . A na-ebo ya ebubo na ọ na-echebe nchekwa nke ókèala Jamaica. A maara ya na mbụ dị ka Ozi nke Nchebe obodo na ikpe ziri ezi, e kewara ya na 2001 iji hụ na ụlọ ọrụ abụọ ahụ na-arụ ọrụ nke ọma n'ime ọrụ ha. Iji mezuo ọrụ ya na ibu ọrụ ya, ụlọ ọrụ ahụ nwere ọtụtụ nkewa n'ime nzukọ ya site na ndị uwe ojii Jamaica (JCF) na ndị uweojii Jamaica ruo na Paspọtụ, Ụlọ ọrụ mbata na ọpụpụ na ụmụ amaala (PICA) nke na-echebe ókèala ya.Ụgwọ ọnwa nke ọnọdụ kansụl a bụ JMD $ 8,031,788 kwa afọ.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

N'oge gara aga, e jikọtara Ministri Nchebe Mba na Ministri Ikpe Ziri Ezi mana n'afọ 2001, e kewara ụlọ ọrụ abụọ ahụ iji hụ na ụlọ ọrụ ọ bụla lekwasịrị anya n'ọrụ ha. [1] nyere ya iwu "ịkwado idebe iwu na iwu na-echebe Jamaica megide egwu dị n'ime na nke dị n'èzí, hụ na nchekwa nke ókèala Jamaica, na ịta ahụhụ na imezigharị ndị mebiri iwu".

N'okpuru nlekọta nke Òtù maka nkwado akụ na ụba na mmepe (OECD) Ozi nke Nchebe obodo na-elekọta Ihe mmalite nchebe obodo nke na-achọ itinye usoro ọrụ nke na-elekwasị anya n'ịmezigharị usoro nchekwa na iwughachi itinye aka na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Omume [2] ga-enye ọrụ maka obodo ndị nọ n'ihe ize ndụ na mgbalị iji kpochapụ nkwado maka mpụ a haziri ahazi n'ime mpaghara ndị ahụ.

Ministri nke Nchebe Mba mere atụmatụ ọhụrụ na 2017 nke lekwasịrị anya n'ịmezigharị na ịkwado mmeghachi omume nke ndị omempụ na eto eto a na-akpọ Anyị na-agbanwe mmemme inye ndị ntorobịa ike. E lekwasịrị anya na ụmụaka nọ n'agbata afọ 12 na 17 bụ ndị a kpughere na Ngalaba Ọrụ Mgbazi (DCS), na eji ọzụzụ agụmakwụkwọ na nkà iwulite mmadụ iji gbanwee ha ka ha bụrụ ụmụ amaala na-arụpụta ihe. N'etiti ihe mgbaru ọsọ ahụ bụ inye aka belata ndị ntorobịa na-emebi iwu na ndị na eme mpụ ugboro ugboro ma melite ùgwù onwe onye, tinye ebumnuche ma kwado omume ọma. [3] nyere mmemme ahụ na njikọ aka na ndị mmekọ dịgasị iche iche gụnyere HEART / Trust NTA, HOPE Programme, Nlekọta ọtụtụ Ntọala ndị ntorobịa na òtù ndị nwe onwe ha.

Project Rebuild Overhaul and Construct (ROC) nke bụ atụmatụ nke Ozi nke Nchebe obodo wepụtara na 2019 na-ewepụta atụmatụ iji gbanwee ụlọ ọrụ ndị uwe ojii dị ugbu a ka ọ bụrụ ebe ọrụ nke oge a, nke ụmụ amaala na-ahụ n'anya nke na-akwalite arụmọrụ na ịdị irè. Ọ na arụ ọrụ iji mezuo ebumnuche nke ụlọ ọrụ nke imeziwanye ndị uwe ojii Jamaica site na mmejuputa teknụzụ ozi na nkwukọrịta zuru oke. [4]'oge mmalite afọ 2020, ụlọ ọrụ ahụ nyere JCF ọtụtụ kamera onwe onye nyere iwu n'okpuru mmemme nlekota anya Jamaica na ụgbọala 107 nke a rụgharịrị iji kwekọọ na ndị uwe ojii.

Iwu[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka nke 2020 ministri ebutela ụzọ mbelata mpụ dị ka mkpa mba. Na mgbakwunye na nke a, o depụtala isi ihe iri a ga-eme. Nchekwa na nchekwa ụmụ amaala bụ ebumnobi bụ isi na mbelata iyi egwu mpụ na ime ihe ike na Jamaịka niile bụ ebumnuche dị mkpa.

Usoro iwu ọha bụ ihe ọzọ ga-akọwapụta ka ndị ọrụ na-ahụ maka ụzọ ndị mmadụ si arụ ọrụ ma na-azụ ahịa n'ime mpaghara ọha na iji mezuo nke a, ozi ahụ na-achọ iwebata iwu ọhụrụ, ụkpụrụ, guzobe mpaghara ntụrụndụ na ịkwalite nkwụsi ike na njem ọha.

Nrụrụ aka bụkwa isi ihe dị n'ime atụmatụ ozi iji megharịa obodo Jamaica site n'ịkwatu ụlọ na usoro ndị a gbanyere mkpọrọgwụ maka ọdịmma onwe onye na uru nke na-agaghị enweta ma ọ bụghị ya.

A na-eme atụmatụ ime ka nchekwa obodo nwee ume site n'iwebata nduzi ziri ezi na atụmatụ zuru oke na ọkwa mpaghara n'ọnọdụ usoro ọchịchị na-akwadoghị nke na-aga n'ihu ugbu a.

Iguzosi ike n'ezi ihe nke mpaghara bụkwa ihe dị mkpa n'ime nhazi amụma nke ozi ka ọ na-ele anya iji hụ na nchekwa na iwu nke oke mmiri, ikuku na ala Jamaica maka abamuru nke ụmụ amaala niile.

Nzaghachi nsogbu na nkwụghachi azụ nke ga-agba mbọ ịzụlite na mesie ike Jamaica nwere ịlanarị ọdachi nke ọdịdị ọ bụla site na nguzobe ụkpụrụ gọọmentị na atụmatụ nlekọta ihe egwu mba.

Nkụzi ọ bụ ezie na ọ dịghị mkpa n'okpuru nlekọta nke ozi, ọ bụ ihe dị mkpa atumatu dị ka enweghị agụmakwụkwọ dị mkpa bụ otu n'ime ihe kpatara mmebi iwu na ime ihe ike. Nke a bụ n'ihi ọrụ ya n'ịzụlite njikwa nsogbu na-adịghị mma, na ndị na-enweghị nkà, ndị na-enweghị ọrụ, nke na-eduga n'ịba ụba nke òtù na mpụ.

Nchekwa Cyber gụnyere ichekwa azụmahịa nzuzo na ozi steeti n'ihi na ọ bụ akụkụ dị mkpa nke idobe Jamaica bara ọgaranya.

Nchekwa akụrụngwa dị oke mkpa, nke gụnyere ịhụ na akụrụngwa dị mkpa dị mma yana nchekwa gụnyere mmiri na ọkụ eletrik nke obodo, ụlọ ọgwụ na nrụnye gọọmentị.

Nchebe akụ na ụba bụ ihe ikpeazụ n'okpuru Ministri nke Nchebe Mba. [5] na agụnye ichekwa iguzosi ike n'ezi ihe nke usoro ego Jamaica site na igbochi ndị omempụ na ekere òkè na mba ahụ.

Nkewa[dezie | dezie ebe o si]

Ndị uwe ojii Jamaica (JCF)[dezie | dezie ebe o si]

Ndị uwe ojii gọọmentị Jamaica [5] ndị ọrụ ha n'okpuru Ozi nke Nchebe obodo bụ 'iji nkwanye ùgwù, iguzosi ike n'ezi ihe na nkwanye ùgwù maka ikike mmadụ niile". Ọrụ [6] gụnyere inye aka na nchọpụta na mgbochi nke mpụ, nyocha nke mpụ a na-ebo ebubo, ichebe ndụ na ihe onwunwe, na itinye iwu mpụ niile akọwapụtara site na iwu ntaramahụhụ Jamaica . [1]

Ngalaba dị n'okpuru Ozi nke Nchebe obodo nke na-elekọta ebe nrụọrụ weebụ ma na-arụ ọrụ ndị dị mkpa dị ka ilekọta nnwale, parole na ọrụ ụlọ oriri na ọṅụṅụ na ịhụ na a na-enye ndị mkpọrọ mmemme mmezigharị.

Caribbean, Regional Drug Law Enforcement Training Centre (REDTRAC)[dezie | dezie ebe o si]

E webatara ya na Septemba 1996, REDTRAC na-arụ ọrụ dị ka ngalaba nke Ozi nke Nchebe obodo nke na-achọ ịgwa mba Caribbean banyere nchịkwa ọgwụ ọjọọ nke mba. N'ime Jamaica, ọ nwere ụlọ obibi nke na-aga n'ihu na-eme ka ikike mba na mpaghara sie ike iji dozie iwu ọgwụ ọjọọ.

Ndị na-enye ikike ịgba égbè (FLA)[dezie | dezie ebe o si]

E guzobere ya na 2005 dị ka nzukọ iwu kwadoro n'okpuru Ozi nke Nchebe obodo site na iwu nke ndị omeiwu. Ọ bụ ọrụ ya maka ịhazi na itinye usoro maka inye na imezigharị ikikere égbè ka ọ na-arụ ọrụ n'otu oge dị ka ụlọ ọrụ nchịkwa na ebe nchekwa data.

Ndị ikike iwu nchekwa nkeonwe (PSRA)[dezie | dezie ebe o si]

Òtù iwu kwadoro n'okpuru Ministry of National Security. E mere ya n'okpuru Iwu PSRA nke 1992 nke nyere nzukọ ahụ ọrụ ileba anya ma chịkwaa ụlọ ọrụ nchekwa onwe onye. Ọ bụ ọrụ ya ịnye ikikere na kaadị ndebanye aha na ime ihe iwu kwadoro iji nyere aka n'ịkwado ọrụ ya.

Paspọtụ, Ụlọ ọrụ mbata na ọpụpụ na ụmụ amaala(PICA)[dezie | dezie ebe o si]

Ụlọ ọrụ na-ahụ maka nchekwa nke ókèala Jamaica. A na-enye ya ọrụ ndị dị mkpa gụnyere ịga arịrịọ maka mbata, nhazi ngwa ụmụ amaala na nyocha na mpaghara PICA na-achịkwa. Nchịkwa mbata [7]-eweta ihe ịma aka nchebe dị ukwuu nye steeti ndị na-adịghị ike na ndị na-ada ada karịa steeti ndị nwere ọganihu n'ihi ya PICA na-arụ ọrụ dị mkpa n'ịhụ na nchekwa mba Jamaica.

Ndị Minista[dezie | dezie ebe o si]

  • Dwight Nelson (2009 ruo 2011)
  • Robert Montague (2011 ruo 2018)
  • Horace Chang (malite na Machị 2018)

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Beuermann, D. and Schwartz, M., 2018. Nurturing Institutions For A Resilient Caribbean. Washington, D.C.: Inter-American Development Bank, pp.367-372.
  2. Organisation for Economic Co-operation and Development. (2007). Enhancing the Delivery of Justice and Security (p. pg.33). OECD. Retrieved from https://www.oecd.org/dac/conflict-fragility-resilience/docs/38434642.pdf
  3. Grant, R. (2019). National Security Ministry Focused on Transformation of Youth Offenders. Jamaica Information Service. Retrieved from https://jis.gov.jm/national-security-ministry-focused-on-transformation-of-youth-offenders/
  4. Smith, A. (2020). Marked Improvement In Response Time By JCF Members – Minister Chang. Jamaica Information Service. Retrieved from https://jis.gov.jm/marked-improvement-in-response-time-by-jcf-members-minister-chang/
  5. 5.0 5.1 Mns.gov.jm. n.d. Home | The Ministry Of National Security. [online] Available at: <https://www.mns.gov.jm/> [Accessed 24 April 2020].
  6. Ogilvie, J. S. (2005). Enhancing national security in Jamaica through the development and employment of special forces. NAVAL POSTGRADUATE SCHOOL MONTEREY CA.
  7. Adamson, F. B. (2006). Crossing borders: International migration and national security. International security, 31(1), 165-199.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]