Mira Lloyd Dock na Progressive Era Conservation Movement

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

 

Author Susan Rimby

Published 2012

Publisher Penn State University Press

Pages 208

ISBN 978-0-271-05823-8

OCLC 841810164

Mira Lloyd Dock and the Progressive Era Conservation Movement bụ akụkọ ndụ nke onye Pennsylvania na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na onye na-echekwa ihe, nke Susan Rimby dere.

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Ọkọ akụkọ ihe mere eme Susan Rimby, onye nwere Ph.D. na akụkọ ihe mere anya nke United States site na Mahadum Pittsburgh, malitere ime nchọpụta banyere akwụkwọ ahụ na 2001 mgbe ọ na-eje ozi dị ka Scholar-in-Residency na Pennsylvania State Archives.[1][2] Shippensburg University of Pennsylvania's Center for Faculty Excellence in Scholarship and Teaching nyeere ya aka na njem nyocha maka akwụkwọ a na enyemaka abụọ.[3] Rimby bụ ugbu a onye guzobere Dean nke College of Liberal Arts and Education na Mahadum Lock Haven nke Pennsylvania.[4]

Mira Lloyd Dock (1853-1945) nọ n'ihu nke Progressive Era gburugburu ebe obibi na nchedo, na 1901 ọ ghọrọ nwanyị mbụ jere ozi na Pennsylvania Forest Commission ma ọ bụ kọmitii ọ bụla nke ọha na eze. Rimby malitere site n'ikwu okwu ya banyere ihe mere akụkọ Dock ji dị mkpa, nke e mere na ngwụcha narị afọ nke 19 na mmalite narị afọ nke 20 nke ọrụ obodo na mpaghara nchekwa na gburugburu ebe obibi. Ka Dock malitere ịnata nkwado ọha na eze na ụlọ ọrụ maka nkuzi ya, a họpụtara ya ka ọ nọchite anya Pennsylvania na International Congress of Women nke a ga-eme n'oge ọkọchị ahụ na London. Onye edemede ahụ na-akọwa ihe Dock rụzuru gburugburu ọchịchọ ya ịbawanye ihe ọmụma mgbe niile, dị ka njem ọnwa ya n'ọhịa Germany nke onye na-ahụ maka ihe ọkụkụ Dietrich Brandis mere. Rimby na-agbaso ọrụ Dock nke were ọtụtụ iri afọ iji mechie ihe nketa Dock nke fọdụrụ taa.[5]

Nnakwere[dezie | dezie ebe o si]

Kevin C. Armitage nke Mahadum Miami nke Ohio, n'ịtụleghachi akwụkwọ ahụ maka akwụkwọ akụkọ Ohio Valley History, kwuru na Rimby jiri nlezianya nye usoro akụkọ ihe mere eme maka ndụ Dock nke mere njikọ dị n'etiti ikike ụmụ nwanyị, ọrụ obodo na nchekwa gburugburu ebe obibi. O kwuru na akwụkwọ ahụ kwesịrị ịkpali mmepụta ndị ọkà mmụta banyere ọrụ nwoke na nwanyị na ọrụ gburugburu ebe obibi.[6]

Nnyocha H-Net nke Jessica DeWitt kwuru na akwụkwọ ahụ dị mfe na-edekọ usoro nchekwa. Mana ma ọ bụghị ya, DeWitt dere na ike akwụkwọ ahụ bụ n'ịnye akụkọ Dock nke ọma n'ime akụkọ ihe mere eme, gburugburu ebe obibi na oge mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke ọ biri.[7]

Goodreads nyere akwụkwọ ahụ kpakpando anọ n'ime ise, ma kwuo na akwụkwọ ahụ mepụtara "ihe osise doro anya na nke a na-enweta nke nchedo Progressive Era n'ebe ọwụwa anyanwụ United States na ọrụ dị mkpa na ihe nketa Dock na mmegharị ahụ".[8]

Nkọwa zuru ezu nke ntọhapụ[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. "LHU Names New Dean of the College of Liberal Arts & Education | GantNews.com", GANTNews, May 15, 2013. Retrieved on August 12, 2017.
  2. LHU Dean Susan Rimby speaks at conference | News, Sports, Jobs – The Express. Lock Haven University (November 10, 2016). Retrieved on August 12, 2017.
  3. Susan. "Acknowledgements", Mira Lloyd Dock and the Progressive Era Conservation Movement, xi–xii. 
  4. Faculty member writes book about Harrisburg reformer, conservationist. www.ship.edu. Shippensburg University (November 11, 2012). Retrieved on August 12, 2017.
  5. Stroud (1 October 2014). "Susan Rimby. Mira Lloyd Dock and the Progressive Era Conservation Movement.". The American Historical Review 119 (4): 1283–1284. DOI:10.1093/ahr/119.4.1283. ISSN 0002-8762. 
  6. Armitage (7 October 2015). "Mira Lloyd Dock and the Progressive Era Conservation Movement by Susan Rimby (review)". Ohio Valley History 13 (2): 89–91. ISSN 2377-0600. 
  7. DeWitt (September 2014). Review of Rimby, Susan, Mira Lloyd Dock and the Progressive Era Conservation Movement. H-Net Online. Michigan State University Department of History. Retrieved on August 12, 2017.
  8. Mira Lloyd Dock and the Progressive Era Conservation Movement. Goodreads. Retrieved on August 12, 2017.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]