Miriam Were

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Miriam Were
Were in 2022
Born
Miriam Khamadi Were

(1940-04-12) 12 Eprelụ 1940 (age 84)
Kenya
Alma materWilliam Penn College; University of Nairobi
OccupationPblic health advocate, academic and writer

Miriam Khamadi Were (amụrụ 12 Eprel 1940) bụ onye na-akwado ahụike ọha na Kenya, agụmakwụkwọ na onye nnata nke mbụ Hideyo Noguchi Africa Prize . Na 2022, a họpụtara ya maka Nrite Nobel Peace maka ọrụ ya na ahụike ọha. [1] [2]

Ahụmahụ agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka onye gụsịrị akwụkwọ na William Penn College, na Oskaloosa, Iowa, Were malitere ọrụ na-elekwasị anya n'inyere ndị ọzọ aka. N'iji akara ugo mmụta dị na Natural Sciences na diploma diploma na Education, ọ kụziiri ụlọ akwụkwọ sekọndrị chemistry na bayoloji tupu ọmụmụ ahụike.

Tozuru oke dị ka dọkịta ahụike sitere na Mahadum Nairobi, o wee bilie bụrụ onye isi na ngalaba ngalaba ọgwụ obodo na Schoollọ Akwụkwọ Ọgwụ nke Nairobi.

Ọmụmụ Were na Mahadum Johns Hopkins dugara na 1981 doctorate na Health Health, Health Planning and Management. [3] O tinyela ọzụzụ a na mmụta mmụta n'usoro mmemme lekwasịrị anya na nkwado nke obodo. Ọrụ ya na-achọ inyere ndị ọzọ aka ịkwaga n'imejuputa mmemme okike, dị irè na nke na-akwado onwe ya. Ahụmahụ ya emechaala n'ịgba atumatu sitere na obodo ume.

Ahụmahụ nchịkwa[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka onye na-arụkọ ọrụ nke UZIMA Foundation na n'ọrụ ya na African Medical and Research Foundation (AMREF), Achọkwara itinye ọzụzụ agụmakwụkwọ ya nke ọma. O lekwasịrị anya na usoro iweta ọrụ ahụike bụ isi na ikike ahụike nye ụmụ nwanyị na ụmụaka nọ n'ime ime obodo nke East Africa.

Were bụ onye isi oche nke National AIDS Control Council (NACC) Kenya ugbu a. Site n'ọkwa nwere njikọ chiri anya na Ọfịs Onye isi ala, NACC na-ahazi nzaghachi HIV/AIDS mba na Kenya. Dr. Were bụkwa onye isi oche nke bọọdụ ahụike na nyocha nke Africa (AMREF). Na mgbakwunye, ọ na-enweta oge iji jee ozi na bọọdụ ndụmọdụ nke Kenya Anti-Corruption Commission (KACC), yana na bọọdụ ndị isi nke Mmemme Enyemaka Ahụike (MAP) International (US).

Were bụ onye isi otu United Nations Population Fund Country Support Team (UNFPA/CST) maka East na Central Africa na Anglophone West Africa, dabere na Addis Ababa, Ethiopia. Tupu nke ahụ, ọ bụ onye nnọchi anya World Health Organisation (WHO) na onye isi ndị ozi na Etiopia. Tupu WHO, ọ bụ onye isi ahụike na nri na UNICEF, Etiopia.

Were were were na UNICEF site na Department of Community Health na ngalaba ọgwụ, Mahadum Nairobi ebe ọ ghọrọ onye isi ngalaba ahụ. Mgbe ọ na-akụzi ihe na mahadum dị na Nairobi, ọ malitere ọrụ Community-Based Health Care (CBHC) na Kakamega, na Western Kenya. Dr Were bụ onye isi nke CBHC n'ime oge site na 1976 ruo 1982. Ọrụ a nwetara ihe nrite UNICEF Maurice Pate nke 1978, nke mbụ ụlọ ọrụ Africa ọ bụla nwetara ihe nrite a.

A họpụtara ya onye Chancellor na Mahadum Moi, Eldoret, na Tọzdee, Septemba 19, 2013.

Na 2021, ọ malitere ọrụ nke ntinye aka na ntinye aka na obodo na National Institute for Health and Care Research (NIHR) CLEAN-Air(Africa) Global Health Research Group. [1] Ọ bụkwa onye otu Lancet COVID-19 Commission. [4]

Ederede okike[dezie | dezie ebe o si]

Were dekwara uri na akụkọ ifo ma bụrụ onye dere akwụkwọ akụkọ anọ: [5] [6] The Boy In Between (1969), The High School Gent (1969), nwunye nke asatọ (1972), [7] na obi gị. Bụ ebe ịchụàjà m (1980). [8]

Ọrụ ahọpụtara[dezie | dezie ebe o si]

Nkwanye ugwu[dezie | dezie ebe o si]

  • Okenye nke Order of the Burning Spear (EBS), 2005 – Kenya.
  • Nrite nke Italian Cabinet, 2006 – Italy. [9]
  • Nrite ọla edo nke Queen Elizabeth II maka onyinye pụtara ìhè na ahụike ọha mba ụwa na ịkwado mkpa ahụike nke ndị ọ na-enweghị nsogbu, 2007 United Kingdom.
  • Légion d'honneur, Chevalier, 2008 - France. [10] [11]
  • Gọọmenti Japan nyere onyinye mbụ Hideyo Noguchi Africa na ngalaba ọrụ ahụike
  • Onyinye ọrụ pụrụ iche, 2015 - Mahadum William Penn. Oskaloosa, IA. [12]
  • Nhọpụta Nrite Nobel Peace, 2022. [1]
Miriam K. Were

Hideyo Noguchi Africa Prize[dezie | dezie ebe o si]

Gọọmenti Japan hiwere Hideyo Noguchi Africa Prize na Julaị 2006 dị ka onyinye nyocha na ọrụ ahụike mba ụwa ọhụrụ. Nkwuputa izizi nke atụmatụ imepụta ihe nrite a bụ oge iji mee akara nleta gọọmentị nke Prime Minister Junichiro Koizumi na Africa na Mee 2006. Oge ahụ bụkwa ụbọchị ncheta afọ 80 nke Dr. Noguchi nwụrụ. Ihe nrite a bu n’obi ịsọpụrụ ndị mmadụ n’otu n’otu nwere nnukwu ihe ịga nke ọma n’ịlụso ọrịa dị iche iche na-efe efe n’Africa ma ọ bụ n’ịhazi usoro ọrụ ahụike ọhụrụ.

Ememe ngosi mmeghe na nkuzi nkuzi izizi dabara na ọgbakọ mba ụwa nke anọ nke Tokyo maka mmepe Africa (TICAD), nke emere na Yokohama na ngwụcha Eprel 2008. [13] Emere ebe ọgbakọ ọgbakọ nke afọ a site na Tokyo gaa Yokohama dị ka ụzọ ọzọ e si asọpụrụ nwoke ahụ a kpọrọ aha ihe nrite ahụ. Na 1899, Dr. Noguchi rụrụ ọrụ na Yokohama Port Quarantine Office dị ka osote dọkịta kwarantaini.

Prime Minista Japan Yasuo Fukuda mere ihe nrite n'ezie, na Emperor na Empress nọ na emume 2008, yana ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị isi obodo Africa.

A kwanyere ugwu na ngalaba ọrụ ahụike; Isiokwu nkuzi ya tozuru oke bụ "Enwere ike ime nkwalite na ahụike Africa Site na akaebe na nnọgidesi ike na mmụọ nke Dr. Hideyo Noguchi". [3]

Ihe nrite mbụ nke ihe nrite mba ụwa a—nke gụnyere ngụkọ, ihe nrite na nkwanye ugwu nke 100 nde yen (US$ 843,668) bụ naanị ebumnuche ịbụ nke mbụ na usoro na-aga n'ihu; ma emesia a na-atụ anya na a ga-enye ihe nrite ahụ kwa afọ ise ọ bụla. Emeela ihe nrite a site na nchikota nke ego gọọmentị na onyinye nke onwe. [14]

Ihe ndetu[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Professor from Liverpool led health project nominated for Nobel Peace Prize. University of Liverpool. Retrieved on 2022-03-14.
  2. Prof. Miriam Were nominated for 2022 Nobel Peace Prize. University of Nairobi (4 March 2022). Retrieved on 2022-03-14.
  3. 3.0 3.1 Japan, Cabinet Office: Noguchi Prize, index
  4. Miriam Were (en-US). Lancet Commission on COVID-19. Retrieved on 2022-03-14.
  5. Shikanda (10 April 2022). The making of Prof Miriam Were, Africa's 2022 Nobel Peace Prize nominee. The Nation. Retrieved on 3 August 2023.
  6. Malowa (3 March 2022). Miriam Were: Illustrious Profile of Kenyan Professor Nominated for Nobel Peace Prize. Tuko. Retrieved on 3 August 2023.
  7. Mutanyi (17 August 2012). Book Review: The Eighth Wife by Miriam Were. Wamathai. Retrieved on 3 August 2023.
  8. Jones, Wilma L., "Twenty Contemporary African Women Writers: A Bio-Bibliography", 1995. Retrieved 3 August 2023.
  9. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named UZIMA1
  10. Ogutu, Evelyne. "Pearls of the nation," The Standard (Nairobi). 26 December 2008.
  11. http://www.amref.fr/news/le-pr-miriam-were-reçoit-les-insignes-de-chevalier-de-la-légion-dhonneurÀtụ:Dead link
  12. William Penn University :: WPU Welcomes Chancellor Were During US Visit. Archived from the original on 23 September 2015. Retrieved on 23 September 2015.
  13. Japan, Cabinet Office: Noguchi Prize, chronology
  14. "Noguchi Africa Prize short by 70% of fund target," Yomiuri Shimbun (Tokyo). 30 March 2008.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]