Mkpụrụ akwụkwọ Wolofal

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Akara nke ihe atụ nke Striped Kingfisher na-egosi aha Wolof nke nnụnụ na mkpụrụ akwụkwọ Latin na Wolofal.

Wolofal sitere na edemede Arabic maka ide asụsụ Wolof. Ọ bụ n'ụzọ bụ isi aha edemede Ajami nke West Africa dị ka eji maka asụsụ ahụ.

Wolofal bụ edemede mbụ maka ide Wolof. Ọ bụ ezie na mkpụrụedemede Latịn bụ odide asụsụ a na-asụ na Senegal taa, ọtụtụ mmadụ ka na-eji Wolofal dị ka akara nke Islam Wolof.

Akwụkwọ ozi Wolof
Akwụkwọ ozi Wolofal Ụdị dị iche iche Mkpụrụ akwụkwọ Latin Nkwupụta
  b [b]
    p [p]
  j [dʒ]
  d [d]
  h [h]
  w [w]
  x [x]
  na [j]
  k [k]
    g [ɡ]
  l [l]
  m [m]
  n [n]
  Nke a, nke a na-akpọ  ñ [ɲ]
  Akụkụ nke anụ ahụ  ŋ [ŋ]
    f [ɸ]
  q [q]
  r [ɾ]
  s [s]
  t [t]
  Nke a, nke a na-akpọ  c [c]

Na-asụsụ ọdịnala, nke na-abụghị nke a na-ejighị n'aka, a na-agbakwunye akara atọ na د iji nọchite anya /nd/; na ج iji nọchiteanya /c, ɲɟ/; na ك iji nọchitechite anya /ŋ, g, bg/; na ب iji nọchiteanye /p, mb/.

A na-ede akara ụdaume dị mkpirikpi nke Arabic n'usoro, mana /a,ə/, /i,e,ɛ/ na /u,o,ɔ/ adịghị iche na ibe ha.[1]

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Mamadou Cissé: Ihe osise na ihe ndị dị adị n'Afrịka na Revue du Musée National d'Ethnologie d'Osaka, Japan, June 2000.
  • Mamadou Cissé: 意 Ihe odide na ihe odide na West Africa 意 na South Langues [1] June 2006.
  • PanAfriL10n Wolof
  1. Souag (2010-01-01). "Ajami in West Africa". Afrikanistik Online.