Mohammed Tukur

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mohammed Tukur
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereMohammed Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1855 Dezie
Ebe ọmụmụKano Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1894 Dezie

[1]Mohammed pronunciation ⓘ</link> bụ Emir nke Kano, steeti dị na Northern Nigeria ugbu a .  Tukur na-achị Kano n'oge Bassa, oge agha obodo nke ọtụtụ ndị na-azọrọ na ocheeze Kanoan.

Ndụ mbido[dezie | dezie ebe o si]

[2]Tukur ikpe Galadima nke Kano n'oge nna ya, Mohammed Bello.  N'oge njem mgbụsị akwụkwọ nke 1890, ndị agha Tukur otu kọlụm Kebbi na-enupụ isi na Arugungu na o doro anya na usoro a ụzọ ndụ nke Caliph mgbe ahụ, Sultan Abdurrahman (Danyen Kasko).  [1] Na 1893, obere oge ka Emir Muhammad Bello nwụsịrị, Sultan Abdurrahman mgbaàmà Tukur ka ọ bụrụ Emir ọhụrụ nke Kano .  Ihe ahụ nke nta ka ọ bụrụ ụzọ, otu ụdị nke ndị Dọkịta nke nọ n'okpuru Yusuf Bin Abdullahi Maje Karofi nupụrụ isi na Kano gawa Takai

Basasa[dezie | dezie ebe o si]

Na mberede nke Basasa ọtụtụ n'ime Ndịikpe Kanoan na-esosi ike n'ihe nye Tukur, The Madaki, Ibrahim Mallam;  Makaman Kano Iliyasu;  Sarkin Bai, Bashari Alhaji;  Alkali, Modibo Salihu;  Sarkin Gaya, Ibrahim Dabo na Sarkin Fulanin Dambatta bụ ndị na-akwado ya nke ukwuu.  [1] Chiroma nke Kano, Turaki Zaki na Sarkin Fulanin Dambatta bụ mbụ ndị gbara ndị nnupụisi aka na Gano wee mechaa Gogel na Garko.  N'agbanyeghị na nwe ihe ịga nke ọma n'igbu yusuf n'agha Gaya, mbọ ha niile gbara iji nnupụisi ahụ ahụ isi na n'August 1894, ndị nnupụisi n'okpuru iwu Aliyu Mai Sango (Emir ha a kpọsara  ọhụrụ) weghaara ebe ewusiri ike nke Kano.

Nchụpụ na ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Na ike Kano Tukur bufere ụlọ ikpe ya na Kamri.  [1] Otú ọ dị, Aliyu gara n'ihu na-ahụ Tukurawa, na 16th nke March 1895, na n'ọnụ na Guri, Tukur bụ Barde Abdu Nagwangwazo gburugburu Tukur.  Akụkọ kwuru na e liri ya ebe ahụ.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Palmer (1908). "Kano Chronicle". Journal of the Royal Anthropological Institute of Great Britain and Ireland 38. DOI:10.2307/2843130. 
  2. Stilwell (2004). THE KANO MAMLUKS: ROYAL SLAVERY IN THE SOKOTO CALIPHATE, 1807- 1903. Heinemann. ISBN 0325070415.