Mooré

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mooré
Mòoré
Spoken in: Burkina Faso, Benin, Ivory Coast, Ghana, Mali, Togo, Niger
Total speakers: 7.83 million
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Volta-Congo
   Savannas
    Gur
     Northern Gur
      Oti–Volta
       Western Oti-Volta
        Northwestern
         MooréÀtụ:Infobox Language/script
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2: mos
ISO 639-3: mos 
Moore Language.png
Person Moaaga
People Mossi
Language Mooré
Onye na-ekwu okwu Mooré na-ekwu Mooré and Dioula, nke edere na Taiwan. Vidio 1 min:23 sec, 2018.

Asụsụ Mooré bụ asụsụ Gur nke alaka OtizVolta na otu n'ime asụsụ mpaghara abụọ nke Burkina Faso. Ọ bụ asụsụ nke ndị Mossi, nke ihe dị ka nde mmadụ 8 na-asụ na Burkina Faso, tinyere 1M+ ọzọ na mba ndị gbara ya gburugburu dị ka Ghana, Cote d'Ivoire, Niger, Mali na Togo dị ka asụsụ ala nna ha, mana ọtụtụ ndị ọzọ na-asụrụ L2. Mooré na-asụ dị ka asụsụ mbụ ma ọ bụ nke abụọ site n'ihe karịrị pasenti iri ise nke ndị Burkinabè.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Mooré nwere ụda ndị a:[1]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu ndị na-asụ asụsụ Mooré
Ọnụ Alveolar Postalveolar



/ palatal
Velar Ọkụ
Ụgbọ imi Àtụ:IPA link Àtụ:IPA link Àtụ:IPA link
Kwụsị voiceless Àtụ:IPA link t Àtụ:IPA link ʔ
voiced b d ɡ
Ihe na-esiri ike voiceless Àtụ:IPA link Àtụ:IPA link Àtụ:IPA link
voiced Àtụ:IPA link Àtụ:IPA link
Mmiri Àtụ:IPA link, Àtụ:IPA link
Ihe atụ Àtụ:IPA link Àtụ:IPA link

Nkwupụta:

  • A na-akpọ ụdaume /j/ y [ɲ] (palatal nasal) n'ihu ụdaume imi.

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Nlaghachi
N'akụkụ close i u
near-close ɪ ʊ
N'etiti etiti e o
Emeghe a

Ihe odide:

  • A pụkwara ime ka ụdaume niile (ma e wezụga /e/ na /o/) bụrụ nasalized.
  • Mkpụrụedemede niile (ọnụ na imi) nwere ike ịdị mkpụmkpụ ma ọ bụ ogologo.
  • Ndị ọkà mmụta asụsụ ndị ọzọ gụnyere ụdaume /ɛ/ na /ɔ/; ebe a, a na-enyocha ha dị ka diphthongs, (/ɛ/ a na-ewere ya dị ka ea na /ɔ / a na-ele ya anya dị ka oa).

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

Na Burkina Faso, mkpụrụedemede Mooré na-eji mkpụrụedemede akọwapụtara na mkpụrụedemede mba Burkinabé.

Burkinabé Mọba mkpụrụ akwụkwọ
A ʼ B D E Ɛ F G H M N'ime osisi K L M N O P R S T U Mkpịsị aka V W Y Z
a ʼ b d na Ọ bụ f g h i Lee ka ọ dị k l m n o p r s t u Akụkọ banyere ya v w na z
Ụkpụrụ ụdaolu
a ʔ b d e ɛ f ɡ h i ɪ k l m n o p r s t u ʊ v w j z

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Asụsụ nke Burkina Faso

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Cf. Kabore (1985) : (p.44) for the consonants, (p.85-86) for the vowels.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Ihe mmụta[dezie | dezie ebe o si]