Moto Gold Mines

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Moto Goldmines Limited


A chọpụtara ebe a na-egwupụta ọlaedo na Moto na 1903 ma malite igwu ala na 1905. Otu ụlọ ọrụ gọọmentị na-achị ala ahụ nke a na-akpọ Kilo-Moto jiri ego ahụ mee ihe site na 1905 ruo 1919. Steeti na-achị achị natara ndị ọrụ si n'ime ime obodo Afrịka ka ha rụọ ọrụ n'ebe a na-egwupụta ihe. N'afọ 1919, a haziri Kilo-Moto dị ka ụlọ ọrụ na-achị onwe ya nke nwere ndị nduzi na Brussels nke Minista nke ógbè ahụ họpụtara. Ụlọ ọrụ a rụrụ ọrụ dị ka ụlọ ọrụ onwe onye malite na 1926 ma lanarị nnyefe nye ọchịchị Congo nwere onwe ya na 1961, mana steeti Zairian weghaara ya na 1967. A ka na-echekwa ihe ndekọ nke ụlọ ọrụ ahụ ruo 1967 na Brussels.[1][2]

Moto Goldmines Limited bụ ụlọ ọrụ nchọgharị ọla edo na nke na-egwupụta akụ na-arụ ọrụ na belt Kilo-Moto greenstone dị na Haut-Uele Province na ugwu ọwụwa anyanwụ nke Democratic Republic of Congo. Exchange nke ụlọ ọrụ ahụ

Moto Goldmines nwetara site n'aka Randgold Resources na 2009, nke mechara jikọta ya na Barrick Gold na Disemba 2018. Njikọ aka ahụ mepụtara Kibali Gold Mine..[3][4].

  1. Bakonzi (1982). "Archives of the Gold Mines of Kilo-Moto". History in Africa 9: 355–358. DOI:10.2307/3171617. 
  2. Bakonzi (1982). "The Archives of the Gold Mines of Kilo-Moto". History in Africa 9: 355–358. DOI:10.2307/3171617. 
  3. Barry Sergeant (26 October 2009). Beyond Moto - African gold stocks rock. Mineweb. Archived from the original on 24 October 2009. Retrieved on 11 November 2011.
  4. Auto Trader Up To FTSE 100, Sabre To 250 As Randgold Bows Out (24 December 2018). Archived from the original on 11 April 2019. Retrieved on 31 December 2018.