Nakatindi Wina

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Princess Naganda Nakatindi Wina (15 Febụwarị na afo 1945 na 5 Eprel na afo 2012) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Zambia na onye otu ezinụlọ eze nke Barotseland .[1]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Princess Naganda Nakatindi Wina Mukwae Nakatindi n'ime ezinụlọ eze nke Barotseland, nwa nwa Eze Yeta nke Atọ nke ndị Lozi. Nakatindi bụ nwa nwanyị nke Nakatindi Yeta Nganga na Induna Yuyi Nganda; otu n'ime ụmụ 11.

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe eweputara ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọtụtụ pati na mbido afọ 1990, ọ sonyeere Movement for Multi-Party Democracy na afo 1992 ọ ghọrọ Minista n'onwe ya mgbe akpọrọ ya Minista nke Steeti maka njem nleta. N'afọ sochirinụ, ọ ghọrọ Minista na-ahụ maka mmepe obodo na ọdịmma ọha na eze ruo n'afọ 1994.

Arụmụka[dezie | dezie ebe o si]

N'oge mmalite afọ 1990, e nwere usoro ihe ihere mbubata ọgwụ metụtara ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị MMD. Steve Denning nke World Bank tụrụ aro ka Frederick Chiluba, Onye isi ala Zambia, dozie ọnọdụ ahụ. Nakatindi Wina jikọtara ya na ihe ihere ahụ site n'aka ndị nta akụkọ Zambia, mana Chiluba jụrụ ịchụ ya. Kama nke ahụ, ọ katọrọ ndị mgbasa ozi maka ikwubiga okwu ókè.[2] Otú ọ dị, o mechara tụọ ya mkpọrọ n'afọ 1998, mgbe ejikọtara ya na mgbalị ọchịchị nke Zambia na afo 1997.[3] A kpọchiri ya n'ụlọ mkpọrọ Mukobeko, ebe di ya, Induna Sikota Wina, sooro ya nọrọ. Ọ boro onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Michael Sata ụta maka ịgha ụgha nye Chiluba iji nye Nakatindi Wina ụta.[4]

N'afọ 2000, ọ kpọrọ ụmụ nwanyị ka ha kwụsị African Union n'ihi enweghị nhata nwoke na nwanyị n'ime ndị nnọchiteanya; ebe ọ bụ na mba ọ bụla chọrọ ka ọ tinye otu nwanyị dị ka obere n'ime ìgwè ndị nnọchite anya. O kwuru na ndị isi nwoke chọrọ naanị ka ụmụ nwanyị bụrụ "na-acha okooko osisi" na Union.[5]

Ahụike na ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2012, a chọpụtara na ọ na-arịa ọrịa obi ma kpọga ya n'ụlọ ọgwụ dị na Johannesburg, South Africa. Ọ nwụrụ mgbe a wasịrị ya ahụ n'ụbọchị nke ise n'ọnwa Eprel na afọ 2012. Nwa ya nwoke, Wina Wina, mechara kelee ndị ọchịchị South Africa maka ikwe ka ọ nweta ọgwụgwọ n'ebe ahụ.[6]

Ebemsidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. Sata leads scores of mourners to pay repects to Princess Nakatindi QFM, 13 April 2012
  2. Ihonvbere (November 1993). "Threats to Democratization in Sub-Saharan Africa: The Case of Zambia". Journal of Asian and African Studies 27 (3). 
  3. HRW World Report 1999: Zambia: Human Rights Developments. www.hrw.org. Retrieved on 2022-05-24.
  4. Sata should know this, declarations are not development. Zambian Watchdog (27 November 2012). Retrieved on 4 November 2017.
  5. Akyeampong (2012). Dictionary of African Biography. New York: Oxford University Press, 164–165. ISBN 978-0-195382-075. 
  6. "Princess Nakatindi Wina has died", Lusaka Times, 6 April 2012. Retrieved on 4 November 2017.