Jump to content

Nancy Tsiboe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nancy Tsiboe
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya1923 Dezie

Nancy Tsiboe (amuru 1923) bu onye mba Ghana onye mbipụta, onye nkuzi na onye na-akwado ya.

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Nancy Quargraine na Saltpond na 13 Disemba 1923. Nna ya, R. Brown Quargraine, bụ onye nhazi na Ụka Saltpond Methodist. Nne nne ya, Akyemfo Mansa, abụrụla nwanyị ọchụnta ego na-aga nke ọma na mmalite narị afọ nke iri na itoolu. [1]

Agụrụ Tsiboe akwụkwọ na Saltpond Methodist School na Mboforaturo College, ebe ọ gụchara nzere na Ọzụzụ Nkụzi na Sayensị ime ụlọ. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, ọ laghachiri n'ụlọ na 1939 lụrụ onye ọchụnta ego John Tsiboe . N'otu afọ ahụ, di na nwunye ahụ guzobere Ụlọ Ọrụ Aburo na akwụkwọ akụkọ nwere onwe ya, Ashanti Pioneer . Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi nchịkwa nke akwụkwọ akụkọ, yana ije ozi dị ka onye ọka iwu na-eto eto na ịghọ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. [1]

Na 1952 Tsiboe gara United Kingdom, ịga ogbako nke World YWCA ma mee ihe ọmụmụ 12 ọnwa na ọrụ mmekọrịta. [2] Mgbe ọ nọ n'England ọ gara n'ọtụtụ ụlọ oriri na ọṅụṅụ na ụlọ ọrụ maka ụmụ agbọghọ, ma gụchaa nkuzi na esi nri na ịsa achịcha na London Polytechnic na usoro ịkwa akwa n'okpuru Sarah Chignell, onye na-akwa akwa na Princess Margaret . Mgbe ọ laghachiri Ghana na 1953, ọ mepere ụlọ akwụkwọ obi ụtọ, ụlọ akwụkwọ mmụta maka ụmụ agbọghọ. [1]

Tsiboe guzoro dị ka onye ndọrọndọrọ ọchịchị Ghana Congress Party (GCP) maka Kumasi South Constituency na ntuli aka izugbe nke Gold Coast 1954 . [3] N'otu nnọkọ maka GCP na Muslim Association Party, o kwusara "Anaghị m atụ egwu. Dịkwa ka Yaa Asantewaa m ga-ebuli égbè ahụ ma duru ndị ikom ahụ gaa agha." Ọ bụ ezie na a na-akwụ ụgwọ dị ka "nhọrọ nke nwunye", [4] a na-elekwa ọnọdụ na-adịghị mma nke Tsiboe anya dị ka nke na-egosi "oke agụmakwụkwọ Western na-emezughị n'ụlọ ụmụ nwanyị". [3] O nweghi ike imeri oche South Kumasi, na-efunahụ onye mmeri CPP EO Asafu Adjaye . [5]

Tsiboe sonyeere National Liberation Movement (NLM) na 1954, [6] ghọrọ odeakwụkwọ ukwu nke ngalaba ụmụ nwanyị NLM. Dị ka onye na-akwado NLM na 1956, Tsiboe katọrọ Nkrumah - n'alụghị di na nwunye na ezinụlọ na-enweghị ọdịiche dị n'ime ime obodo - n'ihi enweghị mgbọrọgwụ ya. Gold Coasters enweghị ike "ịma ebe o si bịa", na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke CPP na-akwado "enweghị nkwanye ùgwù na ụmụ anyị":  

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

NLM. Dị ka onye na-akwado NLM na 1956, Tsiboe katọrọ Nkrumah - n'alụghị di na nwunye na ezinụlọ zurugụsịrị akwụkwọ, ọ laghachiri n'ụlọ na 1939 lụrụ onye ọchụnta ego John Tsiboe . N'otu

  1. 1.0 1.1 1.2 Hargrove (2022). Ghana's Ashanti Pioneer Newspaper: Aim High, Strive Hard, Go Forward. Palgrave Macmillan, 42–43. ISBN 9783031111044.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Hargrove" defined multiple times with different content
  2. Therson Cofie. "Mrs Tsiboe leaves for Britain", The Daily Graphic, 1 July 1952, p. 2.
  3. 3.0 3.1 Akansor (2023). "Missions and British Colonial Education for Females in the Gold Coast", in Amoako-Gyampah: Education in Ghana: History and Politics. African Books Collective. ISBN 978-9956-553-16-7. 
  4. Denzer (2005). "Gender & Decolonization: A Study of Three Women in West African Public Life", in Cornwall: Readings in Gender in Africa. International African Institute. ISBN 0-253-34517-0. 
  5. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Oppong
  6. Owusu-Ansah (2014). "Tsiboe, John Wallace (1904-1963)", Historical Dictionary of Ghana. Rowman & Littlefield. ISBN 9780810875005.