National Education, Health and Allied Workers' Union

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

agụmakwụkwọ mba, ahụike na ndị ọrụ jikọrọ aka (NEHAWU) bụ òtù ọrụ aka na South Africa. N'inwe ndị otu 276,000 ọ bụ nnukwu ụlọ ọrụ ọha na eze na mba ahụ. Ọ na-ahazi ndị ọrụ steeti, ahụike, agụmakwụkwọ na ọdịmma.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

E guzobere njikọ ahụ na 1987, mgbe Otu ahụike na ndị ọrụ jikọrọ aka rụrmọ o eae ụeh T HỌH

jikọtara ya na General and alliedworkers 'Union na South African Allies ' Union.[1]

NEHAWU nwere njikọ na Congress of South African Trade Unions (COSATU), na Public Services International na Trade Union International Public Service na ndị ọrụ Allied.[2]

Ịdu[dezie | dezie ebe o si]

Ndị odeakwụkwọ ukwu[dezie | dezie ebe o si]

1987: Yure Mdyogolo
1988: Phillip Dexter
1994: Neil Thobejane
1998: Fikile Majola
2013: Bereng Soke
2017: Zola Saphetha

Ndị isi ala[dezie | dezie ebe o si]

1987: Bheki Mkhize
1990: Vusi Nhlapo
2004: Noluthando Mayende-Sibiya
2010: Mzwandile Makwayiba
2022: Mike Shingange

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Ihe edeturu
  1. Bendix (1996). Industrial Relations in the New South Africa. Cape Town: Creda Press. ISBN 0702134538. 
  2. NEHAWU AFFILIATION. Archived from the original on 2014-06-03. Retrieved on 2023-05-26.
Ebe e si nweta ya
  • (2005) in ICTUR: Trade Unions of the World, 6th, etal, London, UK: John Harper Publishing. ISBN 0-9543811-5-7. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Ebe nrụọrụ weebụ NEHAWU.

Àtụ:Political history of South Africa