National Poverty Eradication Programme

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

ihe mkpochapụ ndị ogbenye mba (NAPEP) bụ mmemme 2001 nke na-abụ Naijiria na-ekwu maka ndị ogbenye na-eji ihe ndị na-egosi ya.  E mere ya iji mmemme Mbelata ego ogbenye.

ndabere[dezie | dezie ebe o si]

[1]Ịda ogbenye na Naijiria ka dị mkpa n'ihe nkwado akụ na-ahụ.  [1] Naijiria nwere otu n'ime ọnụ ọgụgụ akụ na-ama zie elu n'ụwa (nkezi 7.4% [2] n'ime afọ iri gara aga), akụ na-emepe na-emepe mara, yana ọtụtụ akụ ndị sitere n'  okike dị ka isiokwu.  ụgbọala, ọ na-ejigide ego ogbenye dị elu, yana 41% nke ndị bi na nkewa dị ka ndị ogbenye site na National Bureau of Statistics na 2019 [3] (63% bi na ihe na-eche $ 1 kwa ụbọchị azụ na 2001  [4] ).  Enweela mbọ na-eme iji ụmụaka ogbenye, nke National Poverty Eradication Programme (NAPEP) na National Poverty Eradication Council (NAPEC) bụ nke kacha ọhụrụ.

NAPEP[dezie | dezie ebe o si]

mkpa mkpochapụ ndị ogbenye mba (NAPEP) bụ mmemme 2001 nke ọkara Naijiria na-achọ ibelata ego ogbenye, ebelata ego ogbenye zuru oke .  [1] E mere ya iji belata mmemme Mbelata ogbenye .  [2] NAPEP na NAPEC na-hazi ma na-ahụ maka ụlọ ọrụ ndị ọzọ dị iche, iche ministri, ma ememme na ngwá maka ha ga-agba ọsọ n'ihe gbasara mbelata ogbenye.  [2] ndị NAPEP ndị akara ndị n'ịzụ aka aka, ndị akara akara, obere kredit, ọrụ na ụlọ ọrụ ala, na inyere ndị ọrịa VVF aka [2]

A na-ahụ mmemme a dị ka nkwalite karịa mmemme mbelata ịda ogbenye gọọmentị Naịjirịa gara aga. [1] Dabere na nyocha 2008, mmemme ahụ enweela ike ịzụ ndị ntorobịa 130,000 wee tinye ndị mmadụ 216,000 aka, mana ọtụtụ n'ime ndị na-erite uru bụ ndị ogbenye. [2]

Ihe omume[dezie | dezie ebe o si]

E welitere ọtụtụ nje nrụrụ aka [3]

[4]N'ọgwụ Mee 2011, webụsaịtị mmemme ahụ bụ ndị omekome Naijiria lekwasịrị anya n'oge nraranye nke Goodluck Jonathan .

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Mike I. Obadan, POVERTY REDUCTION IN NIGERIA: THE WAY FORWARD, CBN ECONOMIC & FINANCIAL REVIEW, VOL. 39 N0. 4
  2. 2.0 2.1 Karl Wohlmuth (November 2008). New growth and poverty alleviation strategies for Africa: B and regional Perspectives. LIT Verlag Münster, 60–61. ISBN 978-3-8258-1542-4. Retrieved on 5 July 2011. 
  3. Nicholas Ibekwe, N600m stolen from poverty eradication programme
  4. Cyber-hacktivism, The Economist, Jun 9th 2011

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]